Najčastejšou príčinou slepoty v Poľsku je glaukóm, ale takmer polovica pacientov nevie, že ním trpí. Navyše z tých, ktorí ju majú, sa lieči len 8 až 16 percent. Prečo by mal byť každý z nás testovaný na glaukóm, a ak sa zistí, prísne dodržiavať pokyny lekára, hovoríme s doktorkou Barbarou Polaczek-Krupou, špecialistkou na očné choroby z Očného centra Targowa 2.

Glaukóm , ak nie je správne liečený, spôsobuje nezvratnú slepotu. Je to choroba, ktorá neodpúšťa chyby. Jedinou skutočne účinnou metódou boja proti glaukómu je profylaxia – testy vykonávané na príslušnom zariadení skúseným diagnostikom. Aké mýty o tejto chorobe stále kolujú a prečo napriek pokroku v diagnostike a farmakoterapii stále toľko ľudí stráca zrak v dôsledku zeleného zákalu? Na tieto otázky odpovedá MUDr. Barbara Polaczek-Krupa, PhD, špecialistka na očné choroby z Očného centra Targowa 2.

Čo neviete o glaukóme

  • Pán doktor, čo je to vlastne glaukóm?

Všeobecne povedané, glaukóm je skupina chronických, pomaly progredujúcich neuropatií, t. j. atrofia zrakového nervu. Vedie k odumieraniu nervových buniek a postupnej strate zraku, najčastejšie nepozorovane chorým človekom až do neskorých štádií. V definícii glaukómu stojí za zmienku, že nejde o jedno ochorenie, ale o celú skupinu neuropatií, ktoré sa líšia príčinami, priebehom, prognózou a teda liečbou. Preto je dôležitá správna diagnostika, ktorá je veľmi náročná záležitosť aj pre skúseného lekára. Spoločným menovateľom rôznych typov glaukómu je, že neliečený alebo zle liečený vždy vedie k úplnej a nezvratnej slepote.

  • Prečo hovoriť o glaukóme?

Prvým dôvodom je, že vedomosti o tom, čo je glaukóm, sú stále veľmi malé – také malé, že si ich priemerný Poliak často mýli so šedým zákalom. A predsa je to glaukóm, ktorý je už dlhé roky prvou príčinou úplnej a nezvratnej slepoty v Poľsku aj vo vysoko rozvinutých krajinách a nič nenasvedčuje tomu, že sa to zmení. V Poľsku – na základe všeobecných štatistík – sa odhaduje, že glaukómom trpí 750-800 tisíc ľudí. ľudí, teda asi 2 % populácie, a diagnostikovanýchexistuje len o niečo viac ako polovica prípadov glaukómu: 420 000 Podľa predpovedí CEESTAHC sa počet zistených prípadov ochorenia zvýši na 600-tisíc. v roku 2035. Vo svete trpí glaukómom 67 – 70 miliónov ľudí (cca 1 % populácie). WHO predpovedá zvýšenie výskytu na 80 miliónov ľudí do roku 2022 a 11 miliónov ľudí počas tohto obdobia stratí zrak kvôli glaukómu. To znamená dvojnásobný nárast od 90. rokov z úrovne 5,2 milióna (WHO, 1994). Po druhé, tento trend sa dá zastaviť, ba dokonca zvrátiť, ale len ak budeme verejnosť, pacientov a lekárov priebežne vzdelávať. Pretože základom boja proti glaukómu v každom štádiu je prevencia, t. j. odborné testy vykonávané vopred a pravidelne.

  • Čo by nás malo podnietiť podstúpiť skríning glaukómu? Symptómy alebo zdravý rozum?

Ak sa chceme vyhnúť nezvratnej slepote, k lekárovi by nás mal určite odporučiť zdravý rozum, nie choroby, pretože ak sa u pacienta objavia príznaky glaukómu, šanca na úspešné zastavenie progresie ochorenia výrazne klesá. Stojí za to zdôrazniť, že prvým príznakom glaukómu je často náhla strata zraku. Pre pacienta je to, samozrejme, len náhle, pretože na to, aby sa to stalo, musí proces choroby trvať najmenej desať rokov.

  • Prečo si pacient skôr nevšimne, že niečo nie je v poriadku s jeho zrakom?

Nevníma, pretože glaukóm nezhoršuje zrakovú ostrosť, len zhoršuje zorné pole. Začína ich zužovať od nosových partií, od obvodu. Keďže periférne časti zorného poľa nie sú priamo zapojené do zrakovej ostrosti, pacient si nemôže všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Vo svoj neprospech funguje aj fyziológia nášho mozgu – keď jedno oko horšie vidí, druhé sa to snaží kompenzovať. A ak sa nevykoná vyšetrenie zorného poľa, tieto zmeny nemusia byť po dlhú dobu viditeľné. Až keď defekty zorného poľa začnú pokrývať stred, potom dôjde k prudkému zhoršeniu zraku, čo pacienta prinúti navštíviť lekára. Bohužiaľ je to tiež signál, že glaukóm je už veľmi pokročilý a liečba neprinesie očakávané výsledky.

  • Nedostatok symptómov je teda najväčším nebezpečenstvom spojeným s touto chorobou?

Áno, až 90 % prípadov glaukómu je dlhodobo asymptomatických, čo znamená, že asi 50 % pacientov s glaukómom o svojom ochorení nevie.

Pre nás lekárov sú to obzvlášť deprimujúce údaje, pretože vieme, že vďaka moderným liekom a pri správnom zapojení pacienta by sme mohli zachrániť zrak 85 % pacientov, u ktorýchglaukóm sa zistí skoro.

Práve nedostatok príznakov spôsobuje, že 90% pacientov je diagnostikovaných náhodne, pri povinných prehliadkach zamestnancov, výbere okuliarov, pri návštevách očného lekára z iného, ​​často dosť triviálneho dôvodu, pretože napr. padol do oka. Až 70 % prípadov sa odhalí príliš neskoro na účinnú liečbu. Navyše, keďže glaukóm nie je spojený s príznakmi ako bolesť alebo citeľné zhoršenie zraku, chorí ľudia nielen nevedia, že nepozorovane strácajú zrak, pretože sa nevyšetria, ale ani – aj keď vedia, že sú chorí. - nepodstupujte liečbu. prečo? Najčastejšie argumenty sú: Vidím dobre, prečo by som sa mal liečiť? A - pôjdem k lekárovi, keď sa mi zhorší zrak. Navyše veľká časť pacientov, ktorí stále chodia do ordinácie, nedodržiavajú pokyny lekára. Najčastejšie je to spôsobené tým, že pri liečbe glaukómu pacient väčšinou subjektívne nepociťuje zlepšenie zraku, často dokonca pociťuje menšie neduhy, napríklad štípanie očí po použití kvapiek.

  • Pán doktor, ako môžeme zlepšiť tieto deprimujúce štatistiky?

Iba prostredníctvom mnohostranného vzdelávania spoločnosti aj lekárov. Ide hlavne o prevenciu, teda v prípade zeleného zákalu pravidelné prehliadky. Diagnostická paleta obsahuje celý súbor, asi tucet rôznych testov, ale zvyčajne ich netreba vykonávať naraz a nie vždy všetky. Poľská oftalmologická spoločnosť vypracovala usmernenia pre manažment glaukómu. Dodržiavaním týchto pokynov môže klinický lekár diagnostikovať alebo vylúčiť glaukóm iba na základe všetkých hlavných testov potrebných na diagnostický postup: stereoskopické hodnotenie hlavy nervu II, tonometria, gonioskopia a perimetria. V súčasnosti je možné tieto vyšetrenia vykonávať pomocou moderných, bezkontaktných a vysoko presných laserových techník, bohužiaľ sú dostupné len vo vysokošpecializovaných, väčšinou súkromných, glaukómových ambulanciách. Po usmerneniach je vhodné zdôrazniť, že interpretáciu týchto údajov musí vždy vykonať odborný lekár a overiť ju vyšetrením štrbinovou lampou. V žiadnom prípade by pacient nemal interpretovať výsledky sám. Preventívne prehliadky by sa mali vykonávať pravidelne. Po 40. roku života aj ľudia, ktorí nemajú glaukóm, by mali byť vyšetrení aspoň raz za dva roky. U ľudí s rizikom alebo s podozrením na glaukóm - zodpovedajúcim spôsobom častejšie. Chorí ľudia sú už diagnostikovaní často, dokonca niekoľkokrát do roka.

  • Pri pohľade na štatistiky máte dojem, že pacienti uprednostňujú slepotu pred liečbouna vlastnú žiadosť

V skutočnosti veľká časť pacientov s diagnózou glaukóm pasívne čaká na vývoj udalostí – myslia si, že liečbu zvládnu, a pokiaľ nepociťujú žiadne príznaky, nie je to až také zlé. Len to, že, ako som povedal, keď sa objavia choroby, je príliš neskoro na účinnú liečbu. Zo všetkých diagnostikovaných pacientov sa lieči len asi 10 percent – ​​štatistiky uvádzajú, že v Poľsku je ich asi 125-tisíc. registrovaných pacientov, ale prof. Jerzy Szaflik počas konferencie pri príležitosti Svetového dňa glaukómu v roku 2009 odhadol počet pravidelne liečených pacientov s glaukómom na 65 000.

  • Čo je najdôležitejšie pri liečbe glaukómu z pohľadu lekára?

Včasná diagnostika a spolupráca pacienta počas mnohých rokov liečby. Manažment pacienta s glaukómom je pre lekára jedinečnou výzvou. Glaukóm sa individuálne líši, potrebujete veľa skúseností ošetrujúceho lekára v oblasti tohto ochorenia. Diagnostika je základným prvkom liečby glaukómu. Kvalita, trieda zariadení, na ktorých sa testy vykonávajú, ako aj skúsenosti a zručnosti lekára-diagnostika sú faktory, ktoré rozhodujú o dôveryhodnosti výsledkov. Zvlášť dôležité a zároveň mimoriadne náročné je upozorniť pacienta na potrebu dodržiavať pokyny lekára. U pacienta, u ktorého je už diagnostikovaný glaukóm, si lekár musí nájsť čas na vysvetlenie, prečo by sa mal liečiť, aj keď nemá žiadne príznaky. Stáva sa, že pacienti nerozumejú, čo je to choroba a jej liečba. Liečba glaukómu nie je zameraná na subjektívne vnímané zlepšenie kvality zraku chorým človekom, ale na vypracovanie takého postupu, ktorý dá čo najväčšiu šancu na ochranu pacienta pred slepotou, často aj na dlhé obdobie. Existujú štúdie (European Glaucoma Society, EGS), ktoré ukazujú, že už niekoľko rokov nedošlo k zlepšeniu spolupráce medzi pacientom a lekárom. Lekár predpisuje liečbu, pacient nedodržiava odporúčania. Problém sa týka až 70 % všetkých prípadov v populácii liečených ľudí, a teda tých najuvedomelejších.

Dôležité

8 právd o glaukóme

  1. Glaukóm je taký nebezpečný, že až do neskorých štádií nespôsobuje žiadne príznaky (zvyčajne, pretože existujú výnimky). Toto je veľmi zákerná choroba.
  2. Glaukóm je nebezpečný aj preto, že k lekárovi chodíme pre subjektívne vnímanú chorobu a nie pre objektívne nebezpečnú chorobu.
  3. Jedinou skutočne účinnou formou boja proti glaukómu je profylaxia.
  4. Jedinou účinnou profylaxiou je výskum.
  5. Výskum musí byťvykonávané v blahobyte. Ak začnem pociťovať príznaky glaukómu, som v konečnom štádiu choroby a zrak si nezachránim.
  6. Testy musí vykonať skúsený diagnostik s použitím vhodného vybavenia. Bohužiaľ, obyčajné oftalmologické vyšetrenie nestačí
  7. Pacient s glaukómom sa musí riadiť pokynmi lekára. Ani ten najlepší liek nezaberie, ak ho neberiete.
  8. Pacient veľa riskuje, ak vyššie uvedené body nepreniknú do jeho povedomia. Glaukóm neodpúšťa chyby. Glaukómová slepota je nezvratná.
Podľa odborníkaBarbara Polaczek-Krupa, MD, PhD, špecialistka na očné choroby, Centrum Opulystowa Targowa 2, Varšava

Štatistiku glaukómu môžeme zlepšiť tým, že sa zameriame na tri veci: vzdelávanie, vzdelávanie a vzdelávanie. Zároveň by sa mali vykonávať rôzne vzdelávacie aktivity s ohľadom na ľudí s nediagnostikovaným ochorením alebo v spoločnosti všeobecne, iné voči pacientom, ktorí sú už diagnostikovaní, ale nepodstupujú liečbu, a iné voči pravidelne liečeným pacientom. Navrhujeme program, ktorý podrobnejšie uvádza úlohy, ktoré je potrebné vykonať v jednotlivých skupinách. A tak si myslíme, že:

  • vo všeobecnom meradle sú potrebné nasledovné: ​​

- edukácia verejnosti, pacientov a lekárov o ochorení a jeho následkoch - šírenie preventívnych prehliadok - nestačí vykonať 1-2 druhy vyšetrení. Podľa smerníc PTO a medzinárodných spoločností „diagnostiku alebo vylúčenie glaukómu možno vykonať len na základe výsledkov všetkých hlavných testov požadovaných v diagnostickom postupe“ – preventívne prehliadky by sa mali vykonávať pravidelne; po 40. roku života aj ľudia, ktorí glaukóm nemajú, by sa mali vykonávať aspoň raz za 2 roky, u ľudí z rizikových skupín s podozrením na glaukóm - častejšie, resp.

  • v populácii ľudí, u ktorých bola diagnostikovaná, no nepodstupujú pravidelnú liečbu, je potrebné: ​​

- edukácia pacienta, takto pochopili, o čom je choroba a jej liečba - vzdelávanie lekárov, teda v prvom rade šírenie zlatého diagnostického štandardu a uvedomenie si, že diagnostikovať glaukóm je nesprávne na na základe jediného testu

  • v populácii pacientov, ktorí dostávajú pravidelnú liečbu, by sa malo podporovať nasledovné:

- vedomý výber lekára - zvládnutie pacienta s glaukómom je pre lekára jedinečnou výzvou - glaukóm je individuálny, potrebujete naozaj veľké skúsenosti ošetrujúceho lekára v oblasti tohto ochorenia - vedomý výber zariadenia - pri liečbe glaukómu diagnostika - kvalita je nevyhnutným prvkom , třprístrojové vybavenie, na ktorom sa testy vykonávajú, ako aj skúsenosti a schopnosti lekára-diagnostika sú faktory, ktoré rozhodujú o hodnovernosti výsledkov.Pacient by mal byť upozornený aj na potrebu dodržiavať odporúčania lekára. Aj keď pacient nepociťuje žiadne zlepšenie (nejde o zlepšenie pocitov, ale o zastavenie alebo spomalenie progresie ochorenia).

Prof. Iwona Grabska-Liberek

Neliečený glaukóm môže viesť k atrofii zrakového nervu a následne k slepote. Ochorenie sa zvyčajne zistí náhodne. Aké sú príčiny glaukómu a ako rozpoznať jeho prvé príznaky? Vypočujte si nášho odborníka prof. Iwona Grabska-Liberek, primárka Kliniky oftalmológie klinickej nemocnice W. Orłowski vo Varšave.

Text využíva údaje WHO, Poľskej asociácie nevidomých a Poľskej oftalmologickej spoločnosti