Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Prázdniny som strávil v Ríme. Bez vianočného obžerstva, vysedávania pri stole, no s množstvom dojmov. Prehliadkam pamiatok a prechádzkam nebolo konca-kraja.
22. decembra 2010 bolo vo Varšave mínus 16 stupňov. Lietadlo taxíkom k odmrazovaciemu stojanu. Znie to zaujímavo, tak sa pozeráme cez okná, aby nám nič neušlo. Medzitým sa „stojan“ ukázal ako dva vagóny s potrubím, cez ktoré bolo lietadlo poliate odmrazovacou kvapalinou! Rýchlo vzlietame a po 2 hodinách sme na rímskom letisku Fiumicino. Je 14 stupňov C.
Neskôr večer vyrážame do mesta. Obdivujeme nádherne osvetlené pamiatky – bývame medzi Koloseom a Bazilikou Panny Márie Snežnej (Santa Maria Magiore). Pri večeri doma počujeme každú chvíľu prichádzať a škrípať autá. Budú nás sprevádzať až do konca nášho pobytu - naša ulica sa ukázala ako ulička… nevestincov. Ach, rímska farba. Jeho súčasťou je aj všadeprítomný hlas sirén sanitky. Počuli sme ich takmer nepretržite.
Sarkofág s jantárovou ružou
Ideme do Vatikánu. Vďaka týmto prechádzkam sme zistili, že Rím skutočne leží na siedmich kopcoch a pomocou mapy si treba ku každej trase pripočítať nejaký ten tucet minút, aby ste tieto kopce zdolali. Napríklad, keď sme išli z Vatikánu domov, trikrát sme išli dole a dostali sme sa do rôznych depresií.
Prvé kroky vo Vatikáne smerujú k hrobu Jána Pavla II. Hrozili nám rady a tu nič! Rím mimo sezóny má plusy! Prejdite bránou a sledujte šípky a zíďte dolu do tzv Nová jaskyňa. Nachádzajú sa pod hlavnou loďou baziliky, na úrovni starého chrámu Konštantína Veľkého. Práve tu sú pochované hroby 147 pápežov (z 263 vládnucich) sv. Petra, niektorých „korunovaných hláv“ a kardinálov. Je medzi nimi aj jedna žena – švédska kráľovná Krystyna, ktorá po konvertovaní na katolicizmus abdikovala.
Ján Pavol II je pochovaný v hrobke, kde bolo kedysi uložené telo Jána XXIII. Stojíme pred jednoduchou kamennou doskou s pápežovým menom a dátumami narodenia a úmrtia. Vedľa nej je jantárová ruža. Ticho. Všetci máme slzy v očiach a behá nám mráz po chrbte. Nikto nás neponáhľa, nehovorí nám, aby sme išli ďalej. Môžete si kľaknúť a premýšľať. V jednej chvíli sa k hrobu priblížil mladý manželský pár s obrázkom dievčaťa. Požiada ochranku (dvaja páni nenápadne stoja pri zábradlí oddeľujúcom hrob od kaplnky), aby ich uložilina disku. Slová ukazujú, že dieťa je veľmi choré a veria, že ho náš pápež uzdraví. Mladí ľudia plačú, fotka dieťaťa chvíľu leží na hrobe (na záznam sa nedá nič dať).
Betlehemy verné tradíciám
V jaskyniach sme strávili dobrú hodinu. Prezeráme si betlehem v bočnej kaplnke. Ohromuje svojou tradíciou – jasle, seno, kľačiace postavičky troch kráľov, sadrové zvieratká. Zvykli sme si na iné betlehemy - s posolstvom a tu škrípe tradícia!
To isté vyzerá ako jasle v St. Petra pred bazilikou. Obklopuje živý vianočný stromček vedľa obelisku. Prinesený do Ríma v roku 36 Caligulom a dlhé roky stál na vatikánskom kopci. Podľa niektorých legiend označovala miesto umučenia sv. Peter. Na námestie bol premiestnený v roku 1586. Vianočný stromček vedľa obelisku je pravdepodobne jediným samostatne stojacim vianočným stromčekom v Ríme! Stále hľadáme miesto pokusu o atentát na nášho pápeža - rímski policajti nám pomáhajú nájsť malú dosku na chodníku …
Miesto bolo poznačené snehom
V tento deň ideme do Baziliky Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) a kostola sv. Petra v reťaziach (di San Pietro in Vincoli). Podľa legendy v roku 352 pápež Liberius a rímsky Ján videli vo sne Pannu Máriu, ktorá im povedala, že na mieste, kde uprostred leta napadal sneh, postavia kostol. V noci zo 4. na 5. augusta 352 bol vrch Esquiline zasypaný snehom. Pápež v prítomnosti rímskeho ľudu načrtol obrys budúcej cirkvi.
Bazilika Panny Márie Snežnej je dlhá 86 metrov. Jeho strop zdobilo zlato, ktoré priniesol Krištof Kolumbus. Pod hlavným oltárom sú relikvie Ježišovej škôlky. Môžete ísť dole a modliť sa.
Mojžiš s rohmi
Neďaleko odtiaľto do Baziliky sv. Petra v reťaziach so sochou Mojžiša s rohmi, ktoré vyrezal Michelangelo. Mramorová plastika je súčasťou nedokončeného nástenného náhrobku Júliusa II. Bol postavený v rokoch 1513-1516. Bola jednou zo šiestich postáv, ktoré korunovali hrob. Pôvodne mal byť náhrobok so súsoším umiestnený v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, napokon skončil na Esquiline. A že Mojžiš má rohy? Toto je výsledok nesprávneho prekladu Biblie v šestnástom storočí („keď Mojžiš hovoril s Bohom na hore Sinaj, jeho tvár bola rohatá,“ hovorí starý preklad. Dnes vieme, že išlo o lúče svetla okolo hlavy , ktoré skutočne niekedy nadobúdajú tento tvar). Pod oltárom môžeme vidieť aj tieto „okovy“ či reťaze sv. Peter. Podľa legendy kedysi existovali dve samostatné reťaze: jedna bola pripútaná v Jeruzaleme a druhá v Ríme. Obaja sa ocitli vo Večnom meste a zázračne sa pred davmi spojili do jedného (táto scénazobrazuje maľbu na strope lode.
Jeme gaštany, počúvame vianočné koledy
Večer sedíme na Španielskych schodoch (prestalo pršať) a jeme horúce gaštany (aj keď jedenie na schodoch zrejme prináša smolu). Schody majú 138 schodov. Je jedným z najdlhších a najširších v Európe (druhé po Potemkinových schodoch v Odese). Sú dielom architektov Francesca de Sanctisa a Alessandra Specchiho, boli dokončené v roku 1725, v lete sú zdobené kvetmi, v zime je na terase osadený betlehem. Opäť veľmi tradičné jasličky - drevené, s Ježiškom na sene a farebnými hviezdičkami. Z reproduktorov sa ozýva vianočná koleda – „Tichá noc.“
Štedrý večer v pamiatkach
Štedrý deň je slnečný. Ideálne na návštevu Kolosea a Forum Romanum (platí jedna vstupenka). Začíname Koloseom. V minulosti demonštroval silu Ríma a dnes vzbudzuje rešpekt a obdiv. Stavba tohto veľkolepého amfiteátra sa začala v roku 72 po Kristovi a bola dokončená v roku 80. Názov pochádza od obrovskej sochy Nera (kolosu) vysokej 36 metrov, ktorá sa nachádzala neďaleko amfiteátra
Ideme dovnútra. Koloseum je oválna stavba s obvodom 527 metrov, dĺžkou 188 metrov a šírkou 156 metrov, mala 15 poschodí a arénu s rozlohou 2,5 hektára. V hľadisku bolo vyše 50 000 miest na sedenie a niekoľko tisíc ľudí stálo. Hoci dnes už toho veľa nezostalo, aj tak pôsobí skvelým dojmom.
Na jednej strane arény je veľký kríž. V roku 1744 pápež Benedikt IV. vysvätil Koloseum a vyhlásil miesto mučeníctva kresťanov. Kríž však umiestnil až Benedikt XIV., keď tu na Veľký piatok vykonal krížovú cestu (odvtedy sa koná každý rok, ťažko zabúdame na rok 2005, keď sa chorý Ján Pavol II. jeho súkromnej kaplnke vo Vatikáne a dav zhromaždený v Koloseu sa k nemu pripojil v modlitbe). Kríž bol rýchlo odstránený, ale obnovený v roku 1926.
Opúšťame Koloseum v zvláštnej nálade. Toto nie je šťastné miesto. Ideme na Forum Romanum, hlavné centrum starovekého Ríma. Slnko krásne svieti, je 17 stupňov C! Medzi ruinami sa potulujú mačky. Nie veľa ľudí.
Emócie zdvihnúť hlas …
Polnočná omša vo Vatikáne je o 23, odchádzame o 21.30 (metro premáva do 22). Dav v rade, všetci idú do Vatikánu. Je to zábava. Mnohojazyčný dav rýchlo zaplní námestie. Vyťahujeme bielu a červenú vlajku. takto označujeme naše územie. Vedľa nás je skupina Etiópčanov. Deti behajú, hádajú sa, jedia zmrzlinu. Dospelí spievajú. Atmosféra pikniku, kde je to na vážnosti našich sviatkov! Ale hádam je to … lepšie, veď buďme radi, veď Spasiteľ sa o chvíľu narodí! Interiér baziliky môžeme vidieť na veľkoplošných obrazovkách. Tiež sa rýchlo naplní -rad vyvolených s pozvánkami ide po námestí (od poľských pútnikov sa dozvedáme, že pozvánky dostávajú v … Poľsku. Zrejme každý kostol dostane pár kusov a ich farári ich majú k dispozícii! Škoda, že my nevedel o tom…). o. 11 zvonia zvony. Na obrazovkách sa objavuje pápež. Dav zúri, aj my mávame vlajkou a niečo kričíme. Náhly pohyb, obrazovky na chvíľu zhasnú. Po pár minútach sa všetko vráti do starých koľají – začína sa polnočná omša (až na druhý deň sme sa dozvedeli o útoku na pápeža). Omša končí po dvoch hodinách.
Ideme pochodovať nočným Rímom. Nie sme sami, ulice sú plné ľudí. Všetky kaviarne a bary sú otvorené na Benátskom námestí, vedľa pamätníka Viktora Emanuela II.
Poľské požehnanie
Na prvý sviatok vianočný opäť pochodujeme do Vatikánu. Slnko svieti, je 17 stupňov Celzia Stojíme na námestí, spievame poľské vianočné koledy, mávame vlajkami. Poliaci sa blížia, je nás stále viac. o. V 12-tej sa svätý otec objaví na balkóne baziliky. Po požehnaní Urbi et Orbi (mestu a svetu) pozdravuje Benedikt XVI. zhromaždených na námestí v niekoľkých jazykoch. A zrazu počujeme: „Nech je pochválený …“. Prepadá nás eufória. Mávame vlajkami, skáčeme, kričíme. Ešte nie sme ticho a Španieli stojaci vedľa nás začínajú mávať vlajkami. A tak sa každú chvíľu z inej časti námestia ozýva potlesk a pokriky. Pápež zmizne a dav sa presunie do otvorenej baziliky. Pozeráme sa tam aj my. Žiaľ, jaskyne sú zatvorené. Aké je dobré, že sme prvý deň išli k hrobu Jána Pavla II.!
Ideme na zmrzlinu a do mesta. Pozdĺž Tiberu sú stánky - je tu vianočný trh. Pri stánkoch sa miešajú starožitnosti s gýčovými suvenírmi.
Ideme do kostola Santa Maria in Cosmedin, aby sme videli slávne Mouth of Truth.
Cestou míňame … St. Mikuláša. Oblečený v červenej bunde sa niekam ponáhľa s vrecom na chrbte. Pohľad ako z vesmíru
V predsieni kostola je umiestnený okrúhly mramorový medailón s priemerom cca 175 cm, ktorý zobrazuje tvár bradatého božstva. Musíte stáť v rade, ale nikto neprotestuje. Muž stojí vedľa basreliéfu a účtuje poplatok za vloženie ruky do jeho slávnych úst! Nahadzujeme, fotíme a je čas na večeru. Vyberáme si malú krčmu na pl. Navona. Na stole pristane obrovská pizza. Vynikajúce! Plus víno, káva a tiramisu. Dovolenka v Ríme
Zastavujeme sa pri kostole sv. Ľudovíta Kráľa (San Luigi dei Francesi) pozrieť si diela najslávnejšieho maliara Ríma – Caravaggia. „Povolanie svätého Matúša“, „Inšpirácia svätého Matúša“ a „Umučenie sv. Mateusz “ako vždy nás potešia. Ostrý šerosvit obrázkov ešte viac zvýrazňujevýborná (tmavá) expozícia (obrazy sú v bočnej kaplnke a budú osvetlené len bodovými halogénmi).
Návšteva Koperníka
Za Španielskymi schodmi hľadáme sochu Mikuláša Koperníka. Existuje! Je to zaseknuté v rohu, ale nájdeme skvelého astronóma. Mikuláš Kopernik prišiel do Ríma s bratom Andrzejom na jar roku 1500. Zúčastnil sa osláv Svätého roku. 6. novembra sledoval zatmenie Mesiaca a koncom roka robil výpočty, aby sa pripravil na pozorovanie nejakého nezvyčajného javu. Socha astronóma stojí na nádvorí Kostola vzkriesenia (na via Sebastianello 11). Bol odhalený v roku 1873, na 400. narodeniny astronóma
Na ul. Babuino, na čísle 165, môžeme vidieť veľmi poškodenú tabuľu venovanú J. Słowackému (básnik sem prišiel 22. februára 1836). Pijeme espresso v kaviarni Greco, vedľa portrétov Poliakov, ktorí sem zavítajú (Mickiewicz, Norwid, Krasiński, Słowacki, Konopnicka, Sienkiewicz, Miłosz).
Domov prichádzame neskoro večer. Doprava začína v uliciach.
Druhý sviatok vianočný je pre Talianov bežným pracovným dňom. Ideme teda do Paweł Outside the Walls (San Paolo fuori le Mura), pohrebiska svätého Pavla
Toto je druhý najväčší kostol v Ríme (po Bazilike sv. Petra). Predchádza mu nádvorie obklopené žulovou kolonádou. Postava sv. Pavol s mečom. Obdivujeme dvere - Svätú bránu, vyrobenú v Konštantínopole v roku 1070, zničenú pri požiari a zrekonštruovanú v roku 1967. V interiéri je 80 stĺpov. Pozdĺž horného okraja stien sa tiahne pás medailónov s portrétmi pápežov – od sv. Petra po nasvietenom Benediktovi XVI. (hovorí sa, že keď nebude priestor na obrazy, príde koniec sveta). Hrob svätca sa nachádza pod oblúkom v hlavnej lodi. Je zakrytý baldachýnom z roku 1285… Kľačíme pred roštom nájdeným pri vykopávkach. V ranokresťanských časoch bolo zvykom prikrývať hroby mučeníkov takouto mriežkou
Rím opúšťame večer. Necháme kľúče na stole, zabuchneme dvere. Posledný pohľad na naše „dámy“ a žiarivo osvetlené Koloseum. Vchádzame do metra a po 1,5 hod. sme na letisku. Ešte 3 hodiny a pristávame v zasneženej Varšave. Je - 10 stupňov C. V taxíku počúvame vianočné koledy, v uliciach môžete vidieť vianočnú výzdobu …