Vazodilatácia je kľúčovým javom pri udržiavaní rovnováhy organizmu, spočíva v rozšírení priesvitu ciev, najmä tepien. Vyskytuje sa za účasti rôznych látok - niektorých produkovaných samotným telom a niektorých vonkajších. Úlohou vazodilatátorov je rozširovať cievy.

Vazodilatáciaje fenomén vazodilatácie, jeho účinkom je pokles arteriálneho tlaku, pretože pri konštantnom objeme cirkulujúcej krvi sa objem obehového systému - rezervoár v ktorá krv sa nachádza - zvyšuje. Za tento efekt sú zodpovedné hladké svaly v stenách krvných ciev - hlavne tepien.

Obsah:

  1. Úloha vazodilatácie
  2. Vazodilatátory – kedy použiť?
  3. Vazodilatátory - typy

Úloha vazodilatácie

Zmena priemeru cievy, a tým aj objemu krvi, ktorá ňou preteká, je pre naše telo veľmi dôležitá. Tento proces môže prebiehať systémovo alebo lokálne – reguluje prísun krvi do konkrétneho orgánu alebo tkaniva.

Uvoľnenie krvných ciev nastáva vtedy, keď sa zvyšuje potreba kyslíka a živín v danej oblasti tela. V dôsledku toho je zásobovaný väčším krvným obehom. Vazodilatácia je okrem iného zodpovedná za:

  • regulácia krvného tlaku
  • regulácia telesnej teploty (vazodilatácia v koži spôsobuje odvod tepla)
  • regulácia prietoku krvi orgánmi - napr. vazodilatácia po cvičení alebo črevá po jedle

Vazodilatátory – kedy použiť?

Vazodilatanciású látky, ktoré spôsobujú rozšírenie krvných ciev: venóznych aj arteriálnych. Túto aktivitu preukazuje množstvo zlúčenín produkovaných ľudským telom, ale získavaných aj v laboratóriách. Majú rôzne sily a mechanizmy účinku. Niektoré z nich hrajú úplne inú úlohu ako vazodilatácia a tento účinok v takýchto prípadoch nie je príliš silný (napr. papaverín).

Stáva sa navyše, že jedna látka niektoré cievy rozširuje a iné sťahuje (napr. adrenalín a noradrenalín) alebo účinok závisí od dávky - malé sa rozširujú a veľké sťahujú (napr. dopamín).

Použitie vazodilatancií v medicíne je liečba chronických ochorení,liečba okrem iného:

  • hypertenzia
  • ochorenia periférnych artérií
  • ischemická choroba srdca - takzvaná angína

Používajú sa aj pri akútnych stavoch:

  • zlyhanie srdca
  • pľúcny edém
  • infarkt
  • hypertenzná kríza
  • vrhač tehotných žien

Vazodilatátory - typy

Samozrejmosťou je výber vazodilatancií – ich sila a dynamika účinku je rôzna v závislosti od stavu pacienta. Najsilnejšie sú:

  • nitroprusid sodný
  • nitroglycerín
  • nikarnidypina
  • enalaprylat
  • fenoldopam
  • urapidyl
  • labetalol

Medzi slabšie účinné lieky používané pri liečbe kardiologických ochorení (najmä hypertenzie) patria:

  • blokátory vápnikových kanálov (napr. amlodipín)
  • inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (napr. ramipril)
  • blokátory receptorov angiotenzínu (napr. losartan)
  • adrenergné blokátory - takzvané nové beta-blokátory (nebivolol a karvedilol), klonidín
  • niektoré diuretiká

Nitroglycerín sa používa aj ako aerosól pri ischemickej chorobe srdca, pretože rozširuje koronárne artérie. Príklady vazodilatancií s iným praktickým využitím ako vazodilatácia sú: adenozín a papaverín.

Vazodilatátory produkované telom

Vazodilatátory produkované telom, ktoré sa v medicíne veľmi nepoužívajú, zahŕňajú:

  • bradykinina
  • inozín
  • aktivačný faktor platne
  • prostacyklín a prostaglandíny
  • neurotenzín
  • histamín
  • oxid dusnatý

Špeciálny vazodilatátor je posledným z nich, pretože má široké spektrum účinkov, ako je vplyv na pamäť, tráviaci trakt a krvné doštičky. Samotný oxid dusnatý sa v medicíne nepoužíva, ale vo veľkej miere sa využívajú jeho prekurzory – látky, ktoré sa po vstrebaní do tela menia na NO.

Za zmienku stojí aj histamín – ten si telo neustále vytvára v malom množstve a v tomto prípade je úplne neškodný. U ľudí s alergickými reakciami je však vysoko nadprodukovaný ako odpoveď na antigén, ktorý je jedným z hlavných faktorov zodpovedných za anafylaktický šok.

Okrem uvedených látok je tonus hladkého svalstva ciev regulovaný aj ďalšími faktormi:

  1. autonómny nervový systém - funguje samostatnenašu vôľu a reguluje vnútornú ekonomiku tela. Parasympatická časť je zodpovedná za vazodilatáciu
  2. baroreceptory - nachádzajú sa v krčnej tepne, spôsobujú vazodilatáciu pri príliš vysokom krvnom tlaku

Vazodilatácia je rozšírenie krvných ciev, ktoré je nevyhnutné na udržanie rovnováhy v tele a na zabezpečenie správnej distribúcie krvi. Jeho opakom je vazokonstrikcia, teda zúženie priesvitu cievy.

Okrem mnohých látok sú za vazodilatáciu zodpovedné baroreceptory a nervový systém. Niektoré vazodilatanciá sa úspešne používajú v medicíne, a preto mnohé lieky používané v kardiológii fungujú na tomto mechanizme.

O autoroviPoklona. Maciej GrymuzaAbsolvent Lekárskej fakulty LFUK K. Marcinkowski v Poznani. Vyštudoval univerzitu s veľmi dobrým výsledkom. V súčasnosti je lekárom v odbore kardiológia a doktorandom. Zaujíma sa najmä o invazívnu kardiológiu a implantovateľné prístroje (stimulátory).

Prečítajte si ďalšie články od tohto autora

Kategórie:

Kardiológia