Kyberšikana (kyberšikana, kyberstalking) je druh násilia využívajúci internet a elektronické komunikačné prostriedky, napr. mobilné telefóny. Kyberšikanovanie je hrozba, ktorú možno rozdeliť do niekoľkých typov a ktorá každým rokom rozširuje svoj záber, pričom postihuje čoraz väčšiu časť populácie, najmä tých, ktorí častejšie využívajú nové technológie. Prečítajte si o kyberšikane, spoznajte typy kyberšikany a naučte sa reagovať na kybernetické prenasledovanie.

Kyberšikana: definícia

Kyberšikana(z angl.kyberšikana, kyberstalking ) je správanie, ktorého cieľom je pomocou nových komunikačných a informačných technológií poškodiť danej osoby alebo skupiny. Kedysi sa verilo, že kyberšikanu zažívajú najmä mladí ľudia: mladí ľudia a deti, no čoraz viac dospelých je aj obeťami tohto druhu násilia. Rozvoj technológií a takmer nepretržitý prístup k internetu má za následok narušenie pomeru medzi skutočným a virtuálnym životom, medzi vzťahmi budovanými v realite a vzťahmi, ktoré sú realizované prevažne alebo len v kyberpriestore.

Revolúcia v sociálnych vzťahoch, ktorú priniesla popularizácia internetu, sa zdá byť nezastaviteľná. Tempo, akým tieto zmeny prebiehajú, však výrazne bráni rozvoju adekvátnych stratégií činnosti v kybernetickom priestore, ktoré by zabránili stať sa terčom počítačovej kriminality. Proces našej adaptácie na IT revolúciu, najmä v emocionálnych, sociálnych a medziľudských aspektoch, stále prebieha a zatiaľ si bude vyžadovať, aby sme boli veľmi ostražití.

Tempo technologického vývoja uľahčuje zažiť kyberšikanu tak ťažším spôsobom, ako je páchať ju.

Pri snahe pochopiť, čo kyberšikana skutočne je, stojí za to odkázať na základné informácie o násilí ako takom. Do značnej miery sme zvyknutí riešiť násilie v reálnom svete aj na intelektuálnej úrovni. Čoraz častejšie sme schopní identifikovať fyzické alebo sexuálne násilie.Väčšinou si to spájame s fyzickým ohrozením, vieme identifikovať páchateľa a obeť, máme stratégie, ktoré nás do určitej miery chránia pred prežívaním násilia a poznáme aspoň na základnej úrovni právnu úpravu v tejto oblasti. Iné je to v prípade kyberšikany.

Ostražitosť v prípade kyberšikany upokojuje ilúzia, že keďže obe strany nemajú žiadny fyzický kontakt, hrozba je menšia. Pravdou je, že kyberšikana má rovnako hrozné následky ako násilie v reálnom svete, no tentoraz našla nový spôsob vyjadrenia sa prostredníctvom technológie. Charakterizuje ho rýchlosť, s akou sa dajú šíriť škodlivé informácie alebo kompromitujúca fotografia. Tiež spôsobuje, že osoba zažívajúca násilie sa cíti neustále vystavená ďalším útokom. Bez ohľadu na dennú dobu a na to, kde sa obeť vo virtuálnom svete skutočne nachádza, „kampaň proti nej“ môže stále prebiehať. Úplné odstránenie tohto obsahu je často ťažké a niekedy dokonca nemožné. Ľahkosť, s akou sa k poškodenej strane môžu pripojiť aj následní agresori, nielenže pomáha páchateľom deliť sa o zodpovednosť, čím ju bagatelizuje, ale podporuje aj eskaláciu násilného správania. Pomerne nízka sociálna kontrola tohto javu, najmä ak sa jeho obeťou stávajú deti a mladiství, navyše zvyšuje už aj tak nerovnomerné rozdelenie moci medzi obeťou a páchateľom. Rodičia a opatrovníci detí, ktoré zažívajú kyberšikanu, si často neuvedomujú, čo sa deje vo virtuálnom priestore ich detí, čo efektívne odďaľuje schopnosť adekvátne reagovať.

Čo je kyberšikana?

Kyberšikanovanie nezanecháva na tele žiadne stopy, je často nepostrehnuteľné okolím, osvojuje si jemné metódy ovplyvňovania, ktoré sa postupne stupňuje. Dôsledky pre obeť sú však reálne: pocit ohrozenia, bezmocnosti či poníženia je skutočným problémom pre niekoho, kto sa stal objektom kyberneticky spravodlivého človeka. Je pre nás ľahké prejsť cez akt virtuálneho násilia, ale je založené na mechanizmoch, ktoré poznáme roky, aj keď vzťah medzi obeťou a páchateľom často nie je vo virtuálnom svete zrejmý.

Zlomyseľné komentáre, obťažovanie nevyžiadanými správami, zverejňovanie obsahu, ktorý by mohol byť vnímaný ako kompromitujúci, často funguje v rámci nevinného vtipu, no to sú len niektoré z činností, ktoré by sa dali nazvať prejavom kyberstalkingu. Stáva sa, že sa to nevinne začína vyhlásením na internete so zlomyseľným, neférovým komentárom a končí sa činmi, ktoré nesú znaky prenasledovania. Výsledky tohto typuskúsenosti majú vo veľkej miere negatívne alebo dokonca nebezpečné dôsledky v reálnom živote.

Stojí za to vedieť

Kyberšikana: typy

Kyberšikana je fenomén, ktorý sa neustále mení, no medzi jeho najčastejšie formy patria:

  • nahrávanie videí a fotografovanie proti vôli niekoho;
  • zverejňovanie fotografií a videí iných ľudí bez povolenia;
  • odosielanie nepravdivých informácií s cieľom zdiskreditovať alebo priviesť danú osobu do rozpakov;
  • obťažovanie, zosmiešňovanie, ponižovanie či dokonca prenasledovanie cez internet alebo mobilný telefón;
  • pomocou nenávistných prejavov voči konkrétnej osobe alebo skupine;
  • vyhrážanie, vydieranie, vyhrážanie;
  • vlámanie sa do cudzieho e-mailového účtu, sociálneho profilu atď.;
  • vydávanie sa za inú osobu (odcudzenie identity online, napríklad vydávanie sa za dieťa atď.);
  • písanie urážlivých komentárov na sociálnych sieťach, fórach, blogoch atď.;
  • vytváranie urážlivého internetového obsahu.

Kyberšikana je fenomén, ktorý sa rozvíja rovnako dynamicky ako technológia, preto treba očakávať, že k už spomínaným formám sa čoskoro budú musieť pridať aj ďalšie typy jej prejavov

Páchatelia kyberšikany

Stáva sa, že páchateľ chce zámerne ublížiť druhému človeku a zároveň sa v tejto situácii snaží niečo pre seba vyhrať. Čo ho vlastne poháňa? Často ide o potrebu uznania v danom prostredí, napríklad v skupine rovesníkov, niekedy napodobňuje správanie iných a pripája sa k už existujúcemu agresiu. Stáva sa aj to, že strach stať sa obeťou nás núti postaviť sa do role páchateľa – táto stránka systému je spojená so silou a pocitom moci, v extrémnych prípadoch sa dôvodom ukazuje potreba kontroly realitu niekoho iného. To, čo pôsobí ako katalyzátor činnosti páchateľov, je falošný pocit anonymity či dokonca beztrestnosti. Zverejniť fotku niekoho iného v športovej šatni totiž nevyzerá to isté ako facka do tváre.

Ilúzia, že spôsobené utrpenie a ublíženie je len virtuálne, uľahčuje eskaláciu aktov agresie a následné činy.

V tejto situácii si často môžeme všimnúť fenomén primingu, ktorý v kontexte fyzického alebo psychického násilia psychológovia dobre popísali. Osoba, ktorá spáchala relatívne mierny násilný čin, bude ľahšie alebo dokonca pravdepodobnejšie, že ho spácha znova. Čím častejšie prekračujeme svoje hranice a hranice iných ľudí,tým menej začnú fungovať naše vnútorné brzdy. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že násilie budeme používať čoraz častejšie. Majte to na pamäti, keď nabudúce uverejníme drsný komentár pod fotkou priateľa.

Pri zvažovaní motivácie páchateľov v prípade detí a dospievajúcich je vhodné vziať do úvahy vývinové normy. Na využívanie kyberšikany majú vplyv faktory ako obmedzená schopnosť vnímať vzťah príčina-následok či rozvoj empatie. Deti si často len ťažko všimnú, aká škodlivá môže byť ich aktivita vo virtuálnom svete pre ostatných. Preto je dôležité mať na pamäti dôležitosť úlohy opatrovníkov a učiteľov pri riešení kyberšikany medzi mladými ľuďmi. Zvyčajne sú páchateľmi kyberšikany ľudia s nízkymi sociálnymi kompetenciami, ktorí sa ťažko nachádzajú v medziľudských vzťahoch „iba“ pri využívaní spoločensky prijateľných metód. Často je tendencia používať tento typ agresie spojená s nízkym sebavedomím a zúfalou snahou vybudovať si svoj imidž na úkor iných. Čo najrýchlejšie reagovať aj na mierne prejavy agresivity a vychovávať a modelovať vhodné správanie v kontexte nových technológií je najefektívnejšou metódou minimalizácie škôd, ktoré môže kyberstalking spôsobiť.

Ako sa chrániť pred kyberšikanou?

Ak máte podozrenie, že ste sa stali obeťou kyberšikany, obsah o vás alebo o vašej milovanej osobe sa objavil na internete, nezostávate zraniteľní. Vždy môžete vec nahlásiť polícii, v každej provincii sú policajti špeciálne určení na boj proti počítačovej kriminalite. V takejto situácii je dôležité uchovávať všetky dôkazy, t.j. e-maily, SMS správy, screenshoty (print screeny), odkazy na stránky, na ktorých sa obsah týkajúci sa veci objavil. Vždy sa oplatí požiadať o zásah administrátora daného fóra či portálu, väčšinou si už v tejto fáze viete s agresorom poradiť celkom efektívne. Často sa tiež odporúča obmedziť akýkoľvek kontakt s páchateľmi.

Hoci páchatelia často pociťujú anonymitu vo virtuálnej realite, v skutočnosti nikto nie je na internete anonymný a možnosť identifikovať agresora je v prospech poškodenej strany.

Za pripomenutie stojí aj to, že keď sa cítime bezmocní, zahanbení a v dôsledku činov páchateľov nemáme dostatok síl bojovať za seba, vždy sa môžeme, často anonymne, obrátiť na -vládne organizácie, že ich podporujú ľudia zažívajúci kyberpriestor. základya združenia tohto typu poskytujú spoľahlivé informácie o tom, aké opatrenia je možné prijať v konkrétnej situácii, ako aj právnu a psychologickú podporu. Je dôležité si zapamätať, že bez ohľadu na psychické následky kyberšikany, vždy existujú možnosti podpory.

Ako reagovať na kyberšikanu?

Ak ste svedkom kyberšikany, ako v prípade fyzického násilia, snažte sa nezostať ľahostajní. Zamyslite sa nad zabezpečením podpory pre obeť, ktorá sa môže v tejto situácii cítiť bezmocná. Oplatí sa demonštrovať jasný postoj k veci, nešíriť násilný obsah a vec nahlásiť napríklad správcovi daného webu alebo fóra. Je dôležité, aby páchateľ nezískal verejné uznanie, mal by počuť, že ublížiť niekomu nie je neškodný vtip.

Kyberšikana: trestná zodpovednosť

Hoci neexistujú špecifické predpisy, ktoré by špecificky upravovali problematiku kyberšikany, jej páchatelia môžu byť potrestaní na základe vybraných ustanovení trestného, ​​občianskeho a drobného trestného činu. Medzi zakázané úkony patrí napr obťažovanie (článok 107 Trestného zákona), vulgarizmy (článok 141 Trestného zákona), vyhrážky (článok 190 a 191 Trestného zákona), elektronické vlámanie (články 267 a 268 Trestného zákona), porušenie imidžu (článok 23 a 24 Občianskeho zákonníka) a porušenie cti (články 212 a 216 Trestného zákona).

Dôležité

Kyberšikana – kde hľadať pomoc?

Nižšie sú uvedené telefónne čísla a e-mailové adresy, na ktorých dostanú deti, tínedžeri a rodičia pomoc v boji proti kyberšikane. Údaje sú prezentované na webovej stránke Bezpieczna Szkoła Cyfrowa - www.cyfrowobbezpieczni.pl, ktorá je súčasťou projektu vytvoreného s podporou Ministerstva národného školstva a zameraného na zlepšenie bezpečnosti online.

Linka pomoci detského ombudsmana pre deti- tel. 800 12 12 12

Linka pomoci pre deti a mládež- tel. 116 111, internetová stránka: www.116111.pl

Telefón pre rodičov a učiteľov ohľadom bezpečnosti na internete- tel. 800 100 100, webová stránka: www.800100100.pl

Tím odborníkov z Vedeckej a akademickej počítačovej siete- miesto, kde je možné nahlásiť nelegálny obsah na internete - e-mailová adresa: [email protected]

Kategórie:

Psychológia