Len čo odídeme do dôchodku, stojí nám pred dverami rad vnúčat, o ktoré sa musíme postarať, lebo máme ešte veľa voľného času. Musia s tým starí rodičia súhlasiť alebo môžu povedať: Nie!?

V našej poľskej realite nie je jeseň života vždy zlatá. Všetci poznáme problémy s tým spojené.

Ak však máme dobre platenú prácu, splatené pôžičky, vychované deti, blížiaci sa dôchodok sa nám môže spájať s časom zaslúženého a dlho očakávaného odpočinku.

Potom robíme plány ako japonskí oldies, že precestujeme celý svet s neodmysliteľným fotoaparátom a budeme len cvakať, cvakať, cvakať.

A potom ďalší vstupujú do nášho krásneho turistického sna. Pretože všetci okolo nás sú tiež radi, že budeme mať konečne trochu voľna. A každý by chcel tento čas náležite využiť.

Musia sa starí rodičia starať o vnúčatá - očakávania detí

Prvé v rade sú samozrejme naše deti. Niekto si pomyslí: dobre, deti sú už vychované! Áno, ale najčastejšie deti už majú vlastné deti a okrem toho veľa povinností a neustály nedostatok času.

Veľká časť manželských párov netrpezlivo očakáva dôchodkový vek svojich rodičov alebo svokrovcov, pretože všetko jednoducho nestíhajú. Niekedy dokonca žiadajú svojich rodičov, aby išli skôr do dôchodku, aby sa po skončení materskej dovolenky mohli sami vrátiť do práce.

Ak sa do bytu či domu zmestí niekoľko generácií rodiny, ak sú tam deti, rodičia a starí rodičia, títo sú takmer automaticky zapojení do výchovných a organizačných záležitostí.

Čím podnikavejší je mladý pár, tým viac povinností prenecháva starým rodičom. Ak sa rodina rozišla, pretože mláďatá už majú svoje miesto, začína sa takzvané prehadzovanie. Dieťa delí svoj život medzi rodinný dom a byt starých rodičov.

Preto nie je prekvapujúce vidieť starších ľudí, ako vyzdvihujú svoje deti zo škôlky alebo školy, prechádzajú sa v parku s kočíkom, robia domáce úlohy so svojimi vnúčatami a niekedy dokonca prichádzajú na školské stretnutia.

Musia sa starí rodičia starať o svoje vnúčatá – povinnosť alebo dobrá vôľa?

Niekto povie: Čo je na tom zlé? Seniori majú priveľa voľného času, niet im kamv žiadnom zhone a vďaka novým povinnostiam sa aspoň nenudia a cítia sa potrební.

Pravdepodobne väčšina mladých párov naozaj nevidí problém v tom, aby svojim rodičom pridelili povinnosti takýmto spôsobom. A väčšina z nich počíta s pomocou svojich starých rodičov.

Stojí za to sa opýtať: sú takéto očakávania legitímne? Majú mladí ľudia morálne právo vzdať sa niektorých svojich povinností voči seniorom alebo naopak: majú seniori morálnu povinnosť podieľať sa na výchove svojich vnúčat?

Zdá sa, že takáto povinnosť neexistuje. Šesťdesiat rokov sme strávili učením, prácou, domácimi prácami, strachom o rodinu a snahou, aby táto rodina žila v maximálnej možnej harmónii. Musí nastať chvíľa, keď si konečne oddýchneme.

A ak vidíme, že sa nám druhí snažia ukladať povinnosti, ktoré my nechceme, môžeme ich pokojne odmietnuť. To, samozrejme, neznamená, že ich nesmieme akceptovať. Ak sa na to cítime, ak nám to robí radosť, venujme čo najviac času našim milovaným vnúčatám.

Jediné, čo je v tomto prípade dôležité, je naše rozhodnutie. Nech si mladí pýtajú povolenie dať nám bábätká, nech si pýtajú nás. A vtedy sa budeme naozaj cítiť potrební a dôležití. Po niekoľkých desaťročiach útrap si to určite zaslúžime.

Prečítajte si tiež: Babička - opatrovateľka pre vnúčatá zadarmo? Ako odmietnuť starať sa o svoje vnúčatá?

Múdri starí rodičia

Ak vás naplnia nové povinnosti, hoci ste len pred šiestimi mesiacmi snívali o dôchodku v slnečnom Španielsku, buďte šikovnými starými rodičmi. Rozmaznávajte svoje vnúčatá, ale nerozmaznávajte ich.

Nenahrádzajte ich rodičov a nespochybňujte ich autoritu. A užívajte si chvíle strávené s najmladšou generáciou, hoci sa vám niekedy z nosenia v náručí podlomí chrbtica a jazyk nestíha odpovedať na milióny otázok. A robte toľko, koľko môžete a chcete. Pamätajte, že ako seniori už nič nepotrebujete.

Musia sa starí rodičia starať o svoje vnúčatá – ako vkročiť do tieňa?

Čo ak je to naopak? Pretože aj takéto situácie sa stávajú a vôbec nie zriedka. Sú seniori, ktorí si napriek dosiahnutiu pokojového veku nevedia predstaviť, že by boli vylúčení z rodinného života. Chcú byť stále aktívni, podieľať sa na životoch svojich detí a podieľať sa na životných rozhodnutiach mladých ľudí a na výchove svojich vnúčat.

Tento postoj môže byť príjemný, ale nie vždy. Sú mladé páry, ktoré sebavýchovu svojich potomkov považujú za najdôležitejší cieľ, ktorý si kladú. Bez účasti opatrovateliek, opatrovateliek či … starých rodičov. Čo potom?

Žiaľ, ako seniori máme povinnosť odstúpiť. Keďže si dávame právo odmietnuť uvaliť na nás nadmernú zodpovednosť, musíme dať našim deťom právo rozhodnúť sa, ktorú cestu si zvolia. Musíme pochopiť, že toto rozhodnutie z ich strany nie je proti nám.

Rozhodnú sa byť nezávislí, pretože si myslia, že to bude pre ich novú komunitu to najlepšie. Tak im to nevytýkajme, tešme sa z každej ich žiadosti o pomoc, pretože takéto žiadosti musia skôr či neskôr prísť.

A potom nehovorme klišé ako: Ach! Koza prišla k vozíku. Pamätajte, že títo mladí ľudia musia urobiť každú chybu, ktorú sme si už odškrtli.

Kategórie:

Geriatria