Tento problém sa vyskytuje u každého piateho dieťaťa, ale s rôznym stupňom závažnosti. Zvyčajne si dieťa začne búchať hlavu v druhej polovici svojho života. Udieranie hlavy batoľaťa o priečky postieľky zvyčajne vyvoláva dosť extrémne emócie. Rodičia považujú takéto správanie buď za svojrázne, alebo sú vydesení, že sa deje niečo naozaj zlé.
Častejšiemoja hlavao nábytku, ktorý bije chlapcov. Stáva sa to epizodicky alebo na dennej báze. Aj keď takéto správanie môže byť predzvesťou rušivýchporúch , vo väčšine prípadov ide len o vývojové štádium a najneskôr do tretích narodenín bez následkov zmizne. To však neznamená, že problém možno bagatelizovať a nechať bez dozoru.Rodičiasa môžu pokúsiť nájsť príčinu takéhoto správania a vhodnými opatreniami znížiť jeho frekvenciu.
Úder do hlavy vysiela signál
Predtým, ako začnete panikáriť, pretože si bábätko udiera hlavičku, sledujte svojho drobčeka – neskôr sa o tom ľahšie porozprávate so svojím lekárom alebo iným odborníkom. Zvyčajne je takéto správanie spôsobom, ako ukázať okoliu, že niečo pre dieťa nie je v poriadku, že niečo potrebuje. Dojča totiž ešte nevie prejavovať emócie. Všimnite si, v ktorú dennú dobu a za akých okolností sa toto správanie vyskytuje. Deti často hľadajú úľavu rytmickým búchaním hlavy. Chcú upokojiť prebytok emócií a upokojiť sa. Možno sa tak malý chová po príliš intenzívnom dni alebo mnohých návštevách. Alebo možno takto reaguje po odchode opatrovateľky, s ktorou sa necíti dobre? Takéto búchanie hlavou potom môže dieťaťu pripomínať upokojujúce hojdanie v maminých rukách alebo v kočíku – ide o snahu uvoľniť napätie. Potvrdením tejto teórie môže byť udieranie sa do hlavy pred zaspávaním, kedy je potrebné upokojiť emócie, upokojiť sa a relaxovať. Potom aj malé zmeny, ako je večerný kúpeľ v tichu, s tlmeným svetlom, jemnou hudbou presakujúcou do pozadia a spievaním uspávanky v nežnom objatí mamy, dokážu zázraky. Udieranie hlavou o nábytok môže byť tiež spôsob, ako sa nudiť. Možno sa to stane, keď potrebujete uvariť večeru alebo keď váš drobec zostane dlho sám v ohrádke či postieľke. Vysiela tak signály, že potrebuje aktivitu, záujem a spoločnú zábavu. Dbajte na to, aby sa vaše dieťatko počas dňa veľa hýbalo a poskytovali mu správne množstvomnožstvo stimulov pre rozvoj. Možno potrebuje viac aktivít, čítanie kníh, hranie sa s blokmi alebo hranie s hračkami. Niekedy si batoľatá aj takýmto spôsobom vybíjajú hnev či rebéliu, a to aj voči neobľúbeným činnostiam. Búchanie hlavou môže byť spôsob, ako upútať pozornosť rodičov. Veď vždy, keď sa bábätko takto zachová, mama alebo otec všetko zhodí, okamžite pribehne, vyberie dieťatko z postieľky, ponesie ho na rukách, objíme. Takže možno je to plač po potrebe blízkosti a nehy?
Búšenie hlavy ako reakcia na bolesť
Stáva sa, že udieranie hlavou o priečky postieľky je príznakom rušivých zmien. Ak to malý predtým nerobil a teraz sa mu to stáva často, niekoľkokrát denne a navyše sa správa, akoby ho niečo bolelo, môže to takto signalizovať bolesť. Udieranie môže byť spôsob, ako sa vysporiadať s bolesťami hlavy, ale aj uší, hrdla a žalúdka a dokonca aj pri prerezávaní zubov. Vždy je teda dobré zmerať dieťaťu teplotu, skontrolovať ďasná a zistiť, či sa pri nosení na rukách upokojí. Neustále udieranie do hlavy odvádza dieťa od bolesti a umožňuje mu upokojiť sa. Stáva sa tiež (našťastie, zriedka), že ide o príznak vývojových porúch alebo vážneho ochorenia. Zvyčajne však udieranie hlavy o nábytok nie je jediným príznakom vyvolávajúcim obavy. Drobček môže byť častejšie ako ostatné deti podráždený alebo naopak tichý, akoby ponorený do vlastného sveta. Dieťa, ktoré nemá rado maznanie, nehľadá nehu v maminom náručí, nemá záujem o hračky, by malo vzbudzovať úzkosť. Pomoc odborníka je potrebná vtedy, keď máte dojem, že sa dieťa nepozerá na vás, ale „cez“ vás. Ak je drobec jedinečným nadšencom iných monotónnych činností, ako je klopkanie hračkou o zem, pravidelné hojdanie a opakované opakovanie – aj to by malo vzbudzovať úzkosť.
Čo robiť, keď dieťa zareaguje búchaním hlavy?
- Po prvé, musí byť zaistená bezpečnosť vášho dieťaťa, aby sa minimalizovalo riziko zranenia. Na začiatok stojí za to pozrieť sa na postieľku: ak sú v nej nejaké vyčnievajúce skrutky, úlomky, nestabilné priečky. Na boky postieľky je lepšie nasadiť chrániče, často dostupné s detskými obliečkami. Možno ich nahradiť aj dekou alebo prešívanou prikrývkou umiestnenou medzi priečkami (dbajte na to, aby ste ich dobre uviazali). Zbavte sa aj obrazov a iných vešiakov na stenách nad postieľkou, aby bábätku nič nespadlo. Ak dôjde k udretiu hlavy pri stole, je lepšie presunúť dieťa preč od stola a dokonca mu pri kŕmení nasadiť čiapku.
- Po druhé, je potrebné dieťa pozorovať a hodnotiť, v ktoromokolnosti a pod vplyvom ktorých podnetov alebo udalostí búcha hlavu o priečky. Je to veľmi dôležité, pretože sa na to určite opýta lekár alebo detský psychológ.
- Po tretie, návšteva lekára je nevyhnutná. Možno má dieťa opuchnuté ďasná, choré ucho alebo iné abnormality, ktoré by mohli vysvetliť toto správanie. Naliehavá rada je potrebná, keď si vaše dieťa udiera hlavu, plače, je abnormálne rozrušené alebo má príznaky infekcie.
- Po štvrté, skúste svojmu bábätku venovať viac pozornosti (ale nielen vtedy, keď si búcha hlavu). Nič sa nestane, ak budete večeru variť každé dva dni. Radšej trávte viac času so svojím malým. Noste ho častejšie na rukách, ukazujte svet okolo seba, čítajte knihy, zapnite si jemnú, no rytmickú hudbu. Tancujte s dieťaťom tlieskaním rúk.
- Po piate, keď uvidíte, ako si dieťa búcha hlavu, nekričte a netrestajte ho, ale snažte sa ho zamestnať niečím iným, čo bude príťažlivejšie.
Kedy navštíviť lekára
Ak sa búchanie hlavou zintenzívni alebo si všimnete nové správanie, ktoré vo vás vyvoláva úzkosť, určite sa poraďte so svojím lekárom. Konzultácia s pediatrom je potrebná aj vtedy, keď dieťa:
- sa stále bije do hlavy, aj keď ho to bolí
- má horúčku alebo plače v rovnakom čase
- nemá rád objímanie alebo nosenie, vôbec ho to neupokojuje
- zároveň stráca chuť do jedla
- má aj iné, opakovane opakované správanie, ktoré vo vás vyvoláva pochybnosti.
"M jak mama" mesačne