Farbosleposť je dedičná očná chyba, ktorá je výsledkom abnormálnej štruktúry sietnice. Postihuje takmer výlučne mužov. Všeobecne sa verí, že farbosleposť nevidí vôbec žiadne farby a farbosleposť sa nazýva farbosleposť. Medzitým farbiare najčastejšie nerozoznávajú zelenú farbu alebo si ju mýlia s červenou farbou.
Farbosleposťjezraková chybapomenovaná po anglickom chemikovi a fyzikovi Johnovi D altonovi, ktorý si všimol, že niektoré farby vníma inak ako iní ľudia: zelené predmety vidí ako červené. D alton opísal svoje zrakové postihnutie, no nikto z jeho súčasníkov nevedel vysvetliť prečo. Až výskum uskutočnený v roku 1994 v Londýnskom inštitúte oftalmológie ukázal, že poruchy rozlišovania farieb boli spôsobené nesprávnou štruktúrou sietnice, t. j. neobsahovala jeden z troch fotoreceptorov zodpovedných za videnie červenej farby.
Farbosleposť: dôvody
Farbosleposť je vo väčšine prípadov dedičné dedičné ochorenie. Gén zodpovedný za rozvoj farbosleposti sa nachádza na chromozóme X. V genetickom kóde majú muži iba jeden chromozóm X (XY), ženy dva (XX). Preto sú to práve muži, ktorí majú častejšie problémy s rozoznávaním zelenej a červenej farby. Odhaduje sa, že túto vadu môže mať každý ôsmy muž, zatiaľ čo jedna zo sto žien je farboslepá. Stáva sa, že u dieťaťa je diagnostikovaná farbosleposť a rodičia sú len prenášačmi choroby, ktorá sa u nich neprejavuje. Občas sa farbosleposť môže vyskytnúť po nehode alebo poranení hlavy, keď je poškodený zrakový nerv alebo sietnica. Môže to byť aj vedľajší účinok niektorých liekov a chemikálií, ako aj chronické ochorenia, ako je cukrovka. V týchto situáciách sa zaoberáme získanou farbosleposťou.
Typy farbosleposti
Niekedy sú príznaky ochorenia mierne a pacient si neuvedomuje, že je farboslepý. Existuje niekoľko typov farbosleposti, ktoré môžu spôsobiť problémy s farebným videním. Najbežnejší je dichromatizmus (keď chýba jeden z fotoreceptorov). Taký človek nerozozná úplne červenú či zelenú. Pri trichromatizme sú rozdiely v citlivosti čapíkov v sietnici, spolnaopak znižuje sýtosť jednej z farieb. Najtvrdšou odrodou, ktorá sa našťastie vyskytuje veľmi zriedka, je monochromatizmus. Farboslepý okrem bielej a čiernej nerozlišuje žiadnu inú farbu
Farbosleposť: diagnóza
Niekedy si pri hre s dieťaťom možno všimnúť nedostatok farebného rozlíšenia. Zvyčajne je však farbosleposť diagnostikovaná počas pravidelných oftalmologických vyšetrení, pretože farboslepí pacienti vo všeobecnosti nemajú žiadne iné problémy so zrakom. Na diagnostiku sa používa špeciálny grafický test. Najčastejšie sú to tzv tablety Ishihara. Predstavujú čísla, ktoré pozostávajú z malých krúžkov danej farby na pozadí vytvorenom z krúžkov inej farby. Každé oko sa vyšetruje samostatne. Zdravý človek čísla prečíta správne, farboslepý nie. Keď sú potrebné presnejšie vyšetrenia, používa sa nástroj nazývaný anomaloskop. Úlohou pacienta je porovnať dve farby.
Farbosleposť: liečba
Neexistuje metóda, ktorá by úplne vyliečila vrodenú farbosleposť. Poruchy farieb je možné korigovať okuliarmi vybavenými špeciálnymi korekčnými šošovkami. Umožňujú vidieť červenú, zelenú a deriváty. Táto možnosť platí len pre ľudí s čiastočnou farbosleposťou. Nedávno sa svetom medicíny šírili informácie o možnosti liečby farbosleposti pomocou génovej terapie a u opíc sa obnovila schopnosť vidieť. Možno sa liečba farbosleposti pomocou génov stane budúcnosťou oftalmológie.
DôležitéFarbosleposť nie je život ohrozujúca, ale je dôležité ochorenie odhaliť, pretože bráni vo výkone niektorých povolaní, napr.vodič, pilot, rušňovodič. Farbiace oči môžu byť obzvlášť nebezpečné v premávke. Osoby s dobrým videním na diaľku si všimnú svetlo majákov. U farboslepého muža tieto farby splývajú do jednej, a preto dochádza k nehodám spôsobeným vbehnutím do koľají napriek červenému svetlu semaforu. Ďalším problémom je, že farboslepý človek si nemusí všimnúť krv v stolici alebo moči, čo je príznakom mnohých závažných ochorení.