Liečba syndrómu hyperaktívneho močového mechúra (OAB) by mala byť dvojaká. V terapeutickom procese treba brať do úvahy tak úpravu životného štýlu, ako aj farmakologický manažment. Príčiny OAB nie sú celkom jasné. Je však známe, že choroba môže byť výsledkom mnohých patologických procesov. To znamená, že farmakoterapia musí byť individuálne prispôsobená potrebám každého pacienta.

Liečba syndrómu hyperaktívneho mechúra (OAB)nie je vôbec jednoduchá. V súčasnosti neexistuje jeden ideálny liek, ktorý by sa dal použiť u všetkých ľudí s OAB.Hyperaktívny močový mechúrje chronické ochorenie, ktoré možno efektívne kontrolovať racionálnou terapiou modernými liekmi. Správna terapia by mala trvať dostatočne dlho a byť pre pacienta prijateľná, t.j. vedľajšie účinky by nemali byť viac zaťažujúce ako samotné ochorenie (najčastejšími vedľajšími účinkami sú: sucho v ústach, poruchy videnia, gastrointestinálne poruchy, poruchy kognitívnych procesov, bolesti hlavy, srdca poruchy rytmu, retencia moču, zhoršenie príznakov peptického vredu). Náchylnosť na výskyt nežiaducich účinkov závisí od individuálnych predispozícií, preto by pacienti mali mať prístup k mnohým liečivým látkam.

Liečba hyperaktívneho močového mechúra: úprava životného štýlu

Liečba začína nasadením minimálne invazívnej terapie, t.j. úpravou životného štýlu. Odporúča sa zaviesť cvičenia panvového dna (Kegelove) na zníženie nutkania a implementovať behaviorálnu terapiu:

  • tréning močového mechúra močením v pravidelných intervaloch – každé 3-4 hodiny (pacient
  • by mal predĺžiť interval medzi mikciami o 30 minút v týždenných intervaloch), tréning močového mechúra
  • sa odporúča pre ľudí všetkých vekových kategórií;
  • vedenie denníka močenia (meranie frekvencie močenia, času a objemu);
  • zmena stravy, obmedzenie konzumácie nápojov s obsahom kofeínu, alkoholu, sýtených nápojov alebo
  • umelé sladidlá.

Farmakologická liečba hyperaktívneho močového mechúra

Súčasne alebo ako ďalší liečebný krok sa odporúča farmakoterapia, ktorá je v súčasnosti považovaná za zlatý štandard v liečbe hyperaktívneho močového mechúra. V súčasnosti odporúčanéliečivá sú založené na účinných látkach ako sú: oxybutynín, darifenacín, solifenacín, tolterodín, trospium, fesoteradin.

Terapiu je možné doplniť ďalšími látkami podporujúcimi liečbu, napr. tricyklickými antidepresívami s imipramínom, doxepínom, estrogénmi, liekmi s adrenergnou aktivitou s tamsulozínom, doxazosínom, intravezikálnymi liekmi s oxybutynínom.

Hlavným obmedzením použitia anticholinergných preparátov v liečbe OAB sú ich časté vedľajšie účinky, veľká skupina pacientov s terapiou končí už po niekoľkých mesiacoch jej užívania. Preto sa pracuje na nových, účinnejších a lepšie tolerovaných liečivých látkach.

Pre ľudí, ktorí neboli úspešní doteraz používanými metódami, aj kombinovanými (liečba viacerými metódami), sa odporúča chirurgická liečba

Dôležité

Novinkou vo farmakologickej liečbe OAB a v súčasnosti jedinou alternatívou anticholinergík je mirabegron, čo je antagonista beta-3-adrenergných receptorov. Klinické štúdie ukázali, že tento liek má relatívne vysoký bezpečnostný profil a mierne vedľajšie účinky. Je tiež vysoko účinný u pacientov, ktorí nereagovali na liečbu antimuskarínovými liekmi alebo zápasili so závažnými vedľajšími účinkami.

tlačové materiály Asociácie ľudí NTM "UroConti"

Tlačové materiály

Kategórie:

Urológia a nefrológia