Skúsenosť so smrťou milovanej osoby je taká bolestivá, že návrat do normálu trvá dlho. Tí, ktorí incidentom najviac boli zranení, potrebujú veľa pozornosti a starostlivosti – aj keď tvrdia, že všetko zvládnu perfektne. Často je potrebná pomoc niekoho zvonka, koho sa tento smútok priamo netýka, napríklad člena širšej rodiny, priateľov alebo známych.

Čo teda môžete urobiť, aby ste rozveselili svojho bratranca alebo blízkeho priateľa? Hlavne sa nevyhýbajte rečiam o jej probléme. Koniec koncov, mlčanie o zosnulej osobe nepomôže človeku vsmútkuvyrovnať sa sľútosťoua bolesťou zo straty. Skontaktujte sa so sirotou čo najskôr. Zoznámte sa s ňou, ale snažte sa vytvoriť podmienky a atmosféru na rozhovor. Nech je to miesto, ktoré pozná, má rada a cíti sa tam dobre. Neexistuje jediný najlepší spôsob, ako začať konverzáciu. V každej situácii sa musíte spoľahnúť na vlastnú citlivosť aempatiu . Môžete sa tiež oprieť o spomienky na zosnulých - to dáva osirelým náhradou za teplo a blízkosť. Nesnažte sa ho však nútiť, aby ho upokojil a v žiadnom prípade nedávajte rady typu: „Chyťte sa, máte pre koho žiť“ – dosiahnete totiž opačný efekt! Ak niečo poviete, prejavte svoj súcit, a ak ona, pozorne počúvajte, neprerušujte, nechajte ju rozprávať. Toto počúvanie môže byť náročné. Môže sa objaviť nuda, únava – to je prirodzená obrana poslucháča pred bolestivými emóciami iných. Ak sa však pre rozhovor rozhodnete, voľte slová opatrne. Len nikomu nehovor to, čo sám nechceš počuť.

Skupinová terapia pre pozostalých

Ďalšou formou pomoci pre pozostalých sú tzv podporné skupiny, t. j. združenia a kluby pre ľudí, ktorí zažívajú stratu svojich blízkych. V Spojených štátoch sú populárne už dlho, v Poľsku je takýchto skupín stále málo, no počet takýchto skupín sa každým rokom zvyšuje. Ak vás táto forma terapie zaujala, hľadajte ju v Centrách krízovej intervencie (fungujú pri hospicoch, nadáciách, psychologických ambulanciách) vo vašom meste. Oplatí sa využiť tento typ podpory. Americká skúsenosť ukazuje, že podporné skupiny sú lepším zdrojompomoc pre ľudí, ktorí stratili svojich blízkych, než kontakt aj s tým najlepším psychológom. Lebo ak sme v skupine ľudí, ktorí majú rovnaký problém, rýchlejšie sa im otvoríme, lepšie sa pochopíme a ochotnejšie sa s nimi podelíme o svoje pocity a skúsenosti. To zase umožňuje plynulejší prechod od šoku, smútku – cez popieranie, lamentovanie, pocit nespravodlivosti, nespravodlivosti, agresie – do fázy životnej reorganizácie.

Smútok nám istým spôsobom pomáha osvojiť si novú identitu – po strate milovanej osoby sa stávame niečím iným ako predtým, takže aj náš život bude iný. Ale najprv musíš vykričať bolesť a utíšiť bolesť z rozlúčky.

Podporná skupina akceptuje všetky formy vyjadrenia zúfalstva účastníkov. Z tohto dôvodu tam ľudia často hovoria veci, ktoré by sa neodvážili povedať ani svojim najbližším – zo strachu, že sa zosmiešnia alebo zrania svoje city. Okrem toho sa v podpornej skupine rozprávate na verejnom fóre – a otvorené rozprávanie o utrpení pomáha rýchlejšie pomenovať a riešiť problémy. A toto je prvý krok k nájdeniu nového zmyslu života.

Ako podporiť pozostalého?

  • Buďte k dispozícii pozostalým členom rodiny. Buďte s nimi v kontakte.
  • Vypočujte si ich. Nechajte ich ukázať svoj smútok a vyjadrite všetko, čo chcú momentálne zdieľať s ostatnými ľuďmi.
  • Povzbuďte ich, aby hovorili o osobe, ktorá zomrela. Niekedy dokonca iniciujte tieto rozhovory.
  • Ukážte, že akceptujete a rozumiete ich pocitom, a v prípade potreby vysvetlite, čo cítia.
  • Buďte úprimní a otvorení. Priznajte sa, ak nepoznáte odpovede na niektoré zložité otázky.
  • Podporujte zdieľanie rodinných spomienok, dobrých aj menej príjemných (napríklad môžete navrhnúť spoločné prezeranie albumov s rodinnými fotografiami alebo nahrávkami z oslavy).
  • Pamätajte na dôležité udalosti v živote vašej rodiny (výročia, sviatky atď.).
  • Opýtajte sa, aký druh podpory je potrebný. Ponúknite svoju pomoc – dajte členom rodiny vedieť, že sa na vás môžete vždy spoľahnúť.

Ako sa správať k ľuďom, ktorí utrpeli stratu?

  • Neutešujte pozostalých. Nehovorte im, aby neboli smutní.
  • Nehovorte im, čo by mali cítiť a myslieť.
  • Nedávajte im vedieť, čo cítia, pretože to nie je pravda!
  • Nehovor: "Mala by si sa cítiť lepšie" - aj keď od smrti milovanej osoby už uplynula dlhá doba.
  • Nehovor: „Aspoň máš ešte mamu (alebo otca).“
  • Nie.spochybňovať ich hodnoty alebo presvedčenie (napr. náboženské presvedčenie).
  • Nepodporujte svojich rodičov, aby pred svojimi deťmi skrývali svoj smútok a smútok.

Kniha prof. Martin Herbert, „Smútok v rodine“, vydalo Gdanské psychologické nakladateľstvo

„Zdrowie“ mesačne

Kategórie:

Psychológia