Plač sprevádza človeka takmer od prvých okamihov jeho života. Často je to jedna z prvých správ, ktoré novonarodené bábätko vysiela do sveta a práve na tento plač matka čaká, chce vedieť, že bábätko dýcha a je silné. Väčšinou je potreba plakať sprevádzaná potrebou zvládať napätie, stres. Slzy, ak im to dovolíme, môžu byť našim spojencom, dávajú nám pocit očisty a hovoria, že sa s nami deje niečo dôležité. Prečítajte si, pre čo musíme plakať, a zistite, prečo plačeme!
Obsah:
- Čo plače?
- Prečo plačeme?
- Plač v kultúre
Čo plače?
Cry , presnejšie slzy, fyziologicky chránia oko, chránia ho pred vysušením a znečistením. Samotné slzy sú väčšinou vyrobené z fyziologického roztoku a baktericídnych látok a sú produkované slznými žľazami.
Prečo plačeme?
Regulácia emócií
Plač hrá dôležitú úlohu v zložitom systéme emocionálnej regulácie, čo sa prejavuje okrem iného aj v dvojstupňovej teórii plaču. Najprv nastáva stav vysokého vzrušenia, kedy je aktívny sympatikus, potom nasleduje rovnovážny stav a zvýšená aktivita parasympatiku. Ide o rýchlu zmenu sprevádzanú pocitom uvoľnenia, uvoľnenia emócií alebo odovzdania sa im – je spôsobená náhlym poklesom adrenalínu.
Toto je bod, kedy sa zvyčajne objavia slzy. Asi každý má skúsenosť, že sa v situácii veľkého stresu dokázal udržať v strehu, splniť všetky úlohy a až keď kríza pominie, dostavia sa reakcie tela ako plač či chvenie svalov. Prvá pomoc, autonehoda alebo dokonca hádka často sledujú podobný scenár.
Na úrovni tela a emócií dochádza k rozčúleniu sprevádzanému stavom mobilizácie a keď pominie a telo sa vráti do rovnováhy, objavia sa slzy. Telo potrebuje uvoľniť prebytočné napätie a plač je jedným zo spôsobov, ako to urobiť.
Potláčanie emócií – niekedy užitočné, ale účinky na zdravie môžu byť obrovské
Medziľudská komunikácia: čo to je a čo ju sťažuje?
Dav myšlienok: ako javysporiadať sa s ním?
Frekvencia tohto mechanizmu závisí od mnohých faktorov vrátane temperamentu, otvorenosti alebo emocionality, no oplatí sa dovoliť si využiť výhody plaču. Prostredie, v ktorom plačeme, je faktorom, ktorý posilňuje reguláciu funkcie plaču.
Ak sa slzy stretnú s prijatím zo strany ostatných, s podporou milovanej osoby, s najväčšou pravdepodobnosťou to posilní pocit úľavy. Plač v nepriaznivom, nepriateľskom alebo agresívnom prostredí však nemusí mať šancu regulovať emocionálne napätie, iba zvyšuje pocit smútku, nepochopenia alebo napätia.
Ak plač neprináša pocit úľavy či vyrovnanosti, ale je len prostriedkom na zamyslenie sa nad náročnými situáciami, neoplatí sa ho podceňovať. Akési zacyklenie plaču, ktoré vás uvrhne do smútku alebo dlhodobej depresie nálady so súčasnou neschopnosťou plakať, môžete konzultovať s psychológom.
Napríklad ľudia trpiaci depresiou sú často sprevádzaní neschopnosťou plakať, pričom poruchy vyplývajúce z traumatických zážitkov často pociťujú nadmernú plačlivosť, ktorá neprináša pocit úľavy ani stav rovnováhy. Nadmerný plač alebo jeho nedostatok je jedným z indikátorov potreby postarať sa o psychofyzický stav a v takejto situácii sa oplatí využiť podporu odborníka.
Slzy na ochranu oka a tie, ktoré sa objavia v dôsledku emocionálnej reakcie, sa líšia zložením.
Komunikačná funkcia
Podľa antropológov mali humanoidi vo svojom behaviorálnom repertoári plač dávno predtým, ako prehovorili. Vtedy bolo jeho úlohou komunikovať ostatným jednotlivcom, že potrebujeme pomoc. Faktom je, že máme vrodené nutkanie reagovať, keď vidíme človeka plakať. V kultúrach, kde nie je žiadne alebo len veľmi obmedzené povolenie plakať, môže vyslať správu „Verím ti, cítim sa s tebou bezpečne“, keď si môžem dovoliť slzy vo vašej spoločnosti.
Plač v kultúre
Mnohí výskumníci potvrdili, že plač a tendencia plakať do značnej miery závisí od kultúry, v ktorej sme vychovaní, ako aj od pohlavia a sociálnych očakávaní voči nej. Rozdiely medzi pohlaviami vo frekvencii či ochote plakať sú prevažne biologického pôvodu. Do značnej miery je to prolaktín, ktorý je zodpovedný za frekvenciu plaču žien a testosterón u mužov je látka, ktorá znižuje plač.
Rovnako ako vo väčšine oblastí ľudského života, vrstva kultúry by mala byť aplikovaná na vrstvu biológie. Je to jeden z faktorovsťažuje mužom využívať výhody voľného plaču. Táto závislosť má v rôznych kultúrach rôznu intenzitu, ale dominantná tendencia mužov od plaču odrádza. Medzi kultúrne podporované vlastnosti medzi mužmi homo sapiens vo veľkej časti kultúrnych kruhov patrí odvaha, sebaovládanie či racionalita. V takejto situácii je malý priestor pre spontánne slzy, najmä vo verejnej situácii. Táto tendencia sa postupne mení, no stále môže malý chlapec počuť: „Muži neplačú“, „To je v poriadku, tak neplač“ alebo „Neplač.“
Stojí za to vedieťAko reagovať na plač niekoho iného?
Sprevádzanie niekoho pri plači, bez ohľadu na to, či je vo vašej blízkosti alebo nie, je spojené s pocitom nepokoja, určitej bezmocnosti alebo neistoty. Strach z toho, čo povedať a ako sa správať, často vytvára väčšie napätie.
Stojí za to pamätať, že stačí byť prítomný, v bezpečí a akceptovať. Správa: "Som s tebou", "Chcem počuť od teba" alebo "Čo teraz potrebuješ?" to je dosť. Niekedy môže byť lákavé nájsť riešenie situácie, ktorá vás okamžite rozplakala, no pamätajte, že bude čas konať a problém vyriešiť.
Najprv nechajte slzy obnoviť rovnováhu v tele a po prežitom napätí si na chvíľu oddýchnite. Až keď sa to stane, môže byť užitočné navrhnúť riešenia. Plač slúži ako fyziologická ochrana, odkaz pre okolie, ale predovšetkým je zdravou reakciou organizmu na emočné vypätie, podporuje návrat do rovnováhy, dodáva pocit očisty a pokoja. Stojí za to využiť výhody, ktoré nám príroda poskytla, a dovoliť si v kritickej chvíli slzy.