Exhibicionizmus je porucha sexuálnej preferencie, čo je proces dosiahnutia sexuálneho vzrušenia prostredníctvom vystavenia sa, zvyčajne pred osobou opačného pohlavia. Postihuje najmä mužov. Cítia vnútorné, nekontrolované nutkanie ukázať svoje pohlavné orgány cudzím ľuďom. Ako sa zachovať, keď vidíte exhibicionistu? Dá sa táto odchýlka liečiť?

Exhibicionizmusje druh duševnej poruchy, presnejšie sexuálnej poruchy, ktorá sa prejavuje ukazovaním pohlavných orgánov cudzincom, zvyčajne opačného pohlavia, a to tak, že prekvapenie, úplne neočakávane pre napadnutie.

Kto je exhibicionista?

Exhibicionista získava sexuálne potešenie z vystavovania pohlavných orgánov, a tým spôsobuje svojej obeti zmätok a strach. Táto reakcia strachu alebo šoku (ideálne, ak by bola rozšírená aj o zvedavosť) zvyšuje vzrušenie exhibicionistu, ktorý nadváhu navyše masturbuje. Dôležité je, že exhibicionisti cítia takú silnú potrebu odhaľovať sa, až vnútorné nutkanie, že zabúdajú na hanbu. Len „musia“ uvoľniť napätie. Dodatočným stimulom je pre nich neistota a strach, že ich nechytia alebo nespoznajú.

Výskum uskutočnený v Poľsku ukazuje, že 16 % žien a 5 % mužov stretlo vo svojom živote exhibicionistu.

Exhibicionizmus ako parafília sa vyskytuje takmer výlučne u mužov (najčastejšie vo veku 20-50 rokov), pričom pokiaľ ide o obnažovanie, ide o jeden z príznakov mentálnej retardácie alebo duševnej choroby (epilepsia s poruchou vedomia , demencia, jednoduchá schizofrénia), je častejšia u chorých žien. Možno aj zdravé ženy majú potrebu vyzliecť sa pred cudzími ľuďmi, no vybíjajú si to obliekaním sa do veľmi sporých outfitov a takéto prípady je ťažké zaradiť.

Je vhodné dodať, že exhibicionizmus môže mať rôznu intenzitu. Väčšina ľudí, pre ktorých je ideálom sexuálneho naplnenia sa odhaľovať na verejnosti, v skutočnosti… nie. Exhibicionizmus pre nich zostáva fantáziou a väčšinou sa uspokoja (aj keď možno nie na 100 percent) sexom s partnerom alebo masturbáciou. Sú však aj takí, ktorí sa cítia vnútornenutkanie vyzliecť sa, napríklad v parku, aspoň raz za niekoľko rokov. Tých, ktorí to robia vo zvyku, sú na tom závislí a zároveň úplne neschopní bežného sexuálneho styku, tvoria malé percento.

Exhibicionizmus - dôvody

Psychológovia presne nevedia, čo spôsobuje exhibicionizmus. Príčiny každej parafílie vidíme napríklad v poruche osobnosti alebo v nejakej udalosti z detstva. Možno, že budúci exhibicionista bol obťažovaný pedofilom, zažil predčasnú alebo nezvyčajnú sexuálnu iniciáciu alebo bol obeťou násilia. Niektorí však mali typické detstvo, v ktorom sa nič podozrivé nedialo, a predsa v určitom bode svojho života zistili, že ich najväčším potešením je špehovanie a sledovanie inými. Medzi ďalšie potenciálne príčiny exhibicionizmu patria poranenia hlavy, detská ADHD alebo vysoká hladina testosterónu, preto sa na liečbu tejto poruchy používajú lieky, ktoré hladinu tohto hormónu znižujú.

Špecialisti nepreukázali žiadnu súvislosť medzi exhibicionizmom a úrovňou vzdelania, profesiou či prostredím, z ktorého pochádza. Stáva sa, že u starších mužov je táto porucha výsledkom aterosklerotických procesov v mozgu alebo mozgových nádorov.

Za zdôraznenie stojí aj to, žeexhibicionisti sú ľudia s veľmi nízkym sebavedomím, ktorí majú veľké problémy s nadväzovaním medziľudských vzťahov a ak sa im podarí vyvolať strach / záujem o cudzieho človeka, získajú pocit moci – sú pánmi situácie . Toto je tých pár momentov, keď si možno kompenzujú útrapy života v tieni, nedoceňovania alebo zhovievavého zaobchádzania v každodennom prostredí, napríklad v práci.

Zaujímavé je, že exhibicionisti sa často domnievajú, že ich atypický spôsob dosiahnutia sexuálneho uspokojenia nie je zlá vec, necítia sa vinní za svoje obete a nemyslia si, že by sa s nimi malo zaobchádzať, ba dokonca, že ich potrestanie je nezlučiteľné s Všeobecnou deklaráciou sexuálnych práv ustanovenou v roku 1997 v Španielsku, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Na zabezpečenie zdravého rozvoja sexuality ľudských spoločností a jednotlivcov musia všetky spoločnosti uznávať, podporovať, rešpektovať a brániť tieto sexuálne práva všetkými prostriedkami. Sexuálnemu zdraviu sa darí v prostredí, ktoré uznáva, rešpektuje a rešpektuje tieto práva."

Je exhibicionista nebezpečný?

Exhibicionista je plachý, uzavretý človek s nízkym sebavedomím. Nie je nebezpečný. Na svoje obete väčšinou čakajú za súmraku alebo ráno, keď je premávka v uliciach nižšia. Vyberá si odľahlé miesta, ako sú parky, brány, rôzneuličkami, ale nemusí to tak byť. Prekvapiť vás môže kdekoľvek, dokonca aj uprostred mesta alebo na bicykli (!). Väčšinou sa vyzlieka pred kráčajúcou slobodnou ženou, menej často pred väčšou skupinou, lebo vtedy sa zvyšuje riziko poníženia. Osamelé dievča nebude náchylné na posmech, skôr sa bude báť. Obeti exhibicionistu podľa výskumov znásilnenie nehrozí. Môže sa však stretnúť s vystrašením, úmyselným spôsobením šoku zo strany páchateľa, prinútením ju kričať a pod.

Stojí za to vedieť

Čo robiť, keď stretneme exhibicionistu?

Je ťažké pripraviť sa na stretnutie s nahým mužom, ktorý sa navyše snaží zabezpečiť, aby jeho obeť nič neočakávala. Takto napadnutá žena (spravidla, ale môže nastať aj opačná situácia) je v prvom momente vydesená, pretože takáto situácia môže jednoznačne súvisieť s rizikom znásilnenia. Po ochladení z prvého šoku však treba čo najskôr odvrátiť zrak a odísť, oplatí sa zavolať aj políciu alebo obecnú políciu

Rozhodne by ste sa nemali smiať alebo ponižovať muža, pretože nie je isté, ako zareaguje. Väčšina exhibicionistov, ako už bolo spomenuté, nevyhľadáva sexuálny kontakt, pretože ich uspokojuje sebaodhaľovanie. Zvyčajne tiež nie sú náchylné na agresiu a pri výsmechu utekajú. Ale všade existujú výnimky z pravidla. Okrem toho nevieme, či muž zrazu vystupujúci z kríkov je len exhibicionista alebo násilník. Preto je dobré mať so sebou na pomoc vždy paprikový sprej alebo hlasný alarm. V kritickej situácii stačí utiecť.

Je exhibicionizmus trestateľný?

Odhaľovanie sa na verejnosti je trestné podľa zákona. Osobe, ktorá sa správa neslušne, môže byť uložená pokuta podľa čl. 140 a čl. 141 zákona o drobných priestupkoch. Exhibicionistovi hrozí zatknutie, obmedzenie na slobode, pokuta do 1500 PLN alebo pokarhanie. Osobám mladším ako 15 rokov hrozí 12 rokov väzenia za prejavovanie „sexuálnych aktivít“.

Exhibicionizmus - liečba

Táto odchýlka sa dá liečiť, vyžaduje si to však veľa práce zo strany samotného pacienta, ako aj jeho lekárov a sexuológov. S exhibicionistom sa väčšinou zaobchádza až vtedy, keď je prichytený pri čine a potrestaný. Jedným z prvkov úsudku je účasť na terapii. Predtým však treba devianta správne diagnostikovať (muž prichytený nahý v parku môže byť pokojne napríklad duševne chorý alebo násilník). Postupdiagnostika v tomto prípade zahŕňa:

  • všeobecná história a neurologický výskum. Ak pacient utrpel poranenie hlavy alebo existuje podozrenie naň, vykoná sa počítačová tomografia (CT) hlavy alebo magnetická rezonancia (MRI);
  • vyšetrenie psychiatrom, ktorý určí duševný stav pacienta, vylúči možné duševné choroby, mentálnu retardáciu až depresiu;
  • krvné testy na koncentráciu pohlavných hormónov, najmä testosterónu;
  • testy krvi a moču na psychoaktívne látky;
  • hodnotenie sexuálneho správania;
  • overenie, či respondent nemá sklony k násiliu, pedofílii, agresii.

Ak výsledky vyššie uvedených testov jednoznačne klasifikujú pacienta ako exhibicionistu, musí podstúpiť terapiu. Využíva prvky psychoterapie, relaxačných techník, averzívnych techník (navodenie pocitu znechutenia z obnažovania sa) a farmakoterapie (napr. lieky znižujúce hladinu testosterónu).

Exhibicionista musí v prvom rade pochopiť, že to, čo robí, je trestné zo zákona, že môže byť aj uväznený. Navyše to môže mať pre neho veľmi nepríjemné následky – od straty rešpektu okolia a blízkych, cez zhoršenie vzťahov v práci až po jej stratu, preto by sa mal aspoň pre svoje dobro zdržať obnažovanie sa na verejných miestach. Cieľom terapie je naučiť pacienta rozpoznať blížiacu sa potrebu a ovládať ju. Ak je ťažké ho úplne odstrániť, môžete sa ho pokúsiť obísť. Jeho partnerka (ak je vo vzťahu) mu v tom môže pomôcť – napríklad sa nechať niekedy prekvapiť, ako sa mu páči, alebo ho niekedy sama sledovať. Ďalším spôsobom, ako uvoľniť napätie pre exhibicionistu, môže byť… internet. Môže sa odhaliť pred webkamerou bez toho, aby niekomu ublížil, pretože na druhej strane bude človek, ktorý s tým bude súhlasiť.

Bude to pre vás užitočné

Emocionálny a internetový exhibicionizmus

Keďže slovo „exhibicionizmus“ znamená „odhaľovanie“, používalo sa aj na označenie ľudí, ktorí nemajú čo skrývať, pokiaľ ide o ich myšlienky, skúsenosti, rodinné problémy, vzťahy, plány a najvnútornejšie sny. Sami si nepomôžu, musia len papať. O tých najintímnejších veciach sa rozprávajú s tým, do koho sa dostanú, bez akéhokoľvek odporu, aj keď je ich „obeť“ v rozpakoch a odmieta počúvať. V súčasnosti existuje aj moderná forma prejavu, ktorú umožňuje internet. Emocionálni exhibicionisti si môžu napísať blog, denník, ktorý si môže prečítať každý.

Kategórie:

Sexuálne problémy