Malobunkový karcinóm pľúc je malígny novotvar, ktorý predstavuje približne 15 % všetkých primárnych karcinómov pľúc. Hlavnou príčinou jeho výskytu je fajčenie cigariet. Malobunkový karcinóm pľúc je agresívny a jeho prvé príznaky sú nešpecifické, čo ho robí veľmi nebezpečným. Ako prebieha diagnostika a liečba malobunkového karcinómu pľúc? Aká je prognóza tejto rakoviny?

Malobunkový karcinóm pľúcsa okrem iných karcinómov pľúc vyznačuje relatívne vysokou agresivitou, rýchlym rastom a skorými metastázami do blízkych lymfatických uzlín a vzdialených orgánov.

Liečba tejto formy rakoviny je náročná a prognóza je zvyčajne vážna, hoci závisí od štádia ochorenia pri diagnóze.

Získajte informácie o symptómoch malobunkového karcinómu pľúc a procese jeho diagnostiky a liečby.

Malobunkový karcinóm pľúc: Vlastnosti

Najdôležitejším rizikovým faktorom pre vznik malobunkového karcinómu pľúc je fajčenie – odhaduje sa, že až 95 % prípadov tohto karcinómu sa vyskytuje u fajčiarov. Tento typ novotvaru sa najčastejšie nachádza v blízkosti centrálnych pľúc, miesta, kde priedušky a cievy vstupujú do pľúcneho parenchýmu z mediastína (temennej oblasti).

Malobunkový karcinóm pľúc má špeciálnu mikroskopickú štruktúru - jeho bunky majú neuroendokrinné schopnosti, ktoré spočívajú v produkcii a uvoľňovaní rôznych látok do krvi.

Toto sú najčastejšie bielkoviny a hormóny, ktoré spôsobujú tzv paraneoplastické syndrómy, t. j. symptómy, ktoré môžu predstavovať prvé príznaky rozvoja rakoviny v tele. Bunky malobunkového karcinómu majú tiež schopnosť rýchlo sa deliť, čo vedie k agresívnemu rastu nádoru.

Zvyčajne sa novotvar v čase diagnózy už šíri do okolitých lymfatických uzlín a niekedy metastázuje aj do vzdialených orgánov. Metastatické lézie sa zvyčajne nachádzajú v pečeni, mozgu a kostiach. V závislosti od štádia ochorenia existujú 2 typy malobunkového karcinómu:

  • obmedzené ochorenie(variant LD), pri ktorom nádor pokrýva jednu pľúcu ablízke lymfatické uzliny
  • diseminovaná forma malobunkového karcinómu pľúc(ED variant - rozsiahle ochorenie), pri ktorom nádor pokrýva väčšiu plochu alebo tvorí vzdialené metastázy

Toto rozdelenie hrá dôležitú úlohu pri výbere terapeutického režimu, keďže oba varianty sa líšia v liečebnej stratégii. Terapia malobunkového karcinómu zriedkavo zahŕňa chirurgickú (operatívnu) liečbu, pretože rýchla progresia nádoru do diseminovanej formy sťažuje jeho úplné odstránenie.

Tento typ rakoviny je citlivý na chemoterapiu aj radiačnú terapiu. Bohužiaľ, napriek tomu nie sú štatistiky o účinnosti liečby a prežití optimistické.

Asi 15 % pacientov s diagnostikovanou obmedzenou formou malobunkového karcinómu prežije 5 rokov, pričom diagnóza diseminovanej rakoviny je spojená s nízkou šancou na dlhodobé prežitie.

Dôležité

Rakovina pľúc – skontrolujte, či vám nehrozí riziko

  • Fajčenie - toto je hlavný vinník (príčina 90% všetkých prípadov), zvyšuje riziko rakoviny pľúc 20-krát.
  • Pasívne fajčenie – časté vystavovanie sa fajčiarskej miestnosti zvyšuje riziko, že ochoriete trikrát.
  • Kontakt s kontaminovaným prostredím - vdychovanie znečisteného vzduchu, kontakt s toxickými zlúčeninami, napr.: olovo, berýlium, chróm, nikel, azbest alebo vznikajúce pri splyňovaní uhlia.
  • Genetická záťaž – rodinná anamnéza rakoviny
  • Pohlavie – Ženy, ktoré fajčia rovnaký počet cigariet ako muži, sú vystavené väčšiemu riziku rakoviny pľúc ako muži.

Malobunkový karcinóm pľúc: Symptómy

Malobunkový karcinóm spôsobuje jednak lokálne symptómy súvisiace s infiltráciou bronchiálnych stien a deštrukciou pľúcneho parenchýmu, jednak systémové, najmä v pokročilom štádiu ochorenia

Rozvoj nádoru v dýchacích cestách sa zvyčajne prejavuje pretrvávajúcim kašľom, dýchavičnosťou a hemoptýzou.

Rakovina môže tiež spôsobiť opakujúci sa zápal pľúc.

Takéto symptómy v kombinácii s celkovou slabosťou, stratou hmotnosti a pocitom, že sa necítite dobre, by vás mali vždy vyzvať, aby ste navštívili lekára.

Rýchly rast malobunkového karcinómu a infiltrácia mediastinálnych štruktúr môže spôsobiť tzv. syndróm hornej dutej žily. Rastúci nádor stláča hornú dutú žilu, ktorá tam prebieha, a blokuje prietok krvi.

Táto kompresia vedie k stagnácii krvi v žilách nad stenózou, čo dáva charakteristické symptómy lokalizované v horných častiach tela. Patrí medzi ne začervenanie a opuch tváre, rozšírenie žíl na krkua hrudníka, slizníc a kongescie spojoviek, bolesti hlavy a poruchy videnia

Ďalšou skupinou príznakov typických pre malobunkový karcinóm sú tzv paraneoplastické (alebo paraneoplastické) syndrómy, ktoré sú často prvým príznakom ochorenia. Príčinou týchto syndrómov je uvoľňovanie hormonálnych molekúl rakovinovými bunkami, ktoré ovplyvňujú fungovanie celého tela. Najbežnejšie sú:

  • Lambertov-Eatonov myastenický syndróm, spočívajúci v oslabení sily svalov horných a dolných končatín, ľahkej únave a zrušení neurologických reflexov. Pacienti sa najčastejšie sťažujú na bolesť svalov pri zdvíhaní rúk alebo pri lezení po schodoch
  • syndróm neprimeraného uvoľňovania antidiuretického hormónu (SIADH), pri ktorom sú hlavne neurologické symptómy ako bolesť hlavy, nevoľnosť a vracanie, zmätenosť a v závažných formách záchvaty a kóma
  • Cushingov syndróm spojený s uvoľňovaním adrenokortikotropného hormónu ACTH. Medzi jeho znaky patrí obezita so špeciálnym rozložením tuku okolo tváre, krku a brucha, arteriálna hypertenzia, stenčenie kože so sklonom k ​​striám, svalová atrofia a poruchy videnia
  • degenerácia cerebelárnej kôry, prejavujúca sa nystagmom, poruchami rovnováhy, motorickej koordinácie a reči

Je príznačné, že existuje mnoho typov paraneoplastických syndrómov v závislosti od typu látok produkovaných rakovinovými bunkami.

Tieto ochorenia môžu postihnúť tkanivá a orgány vzdialené od miesta primárneho nádoru – kožu, cievy, kosti a centrálny nervový systém.

Podozrenie alebo diagnóza ktorejkoľvek z nich by mala byť pre pacienta a lekára alarmujúcim signálom, ktorý ich podnieti k hĺbkovej onkologickej diagnostike.

Malobunkový karcinóm pľúc: diagnóza

Prvé vyšetrenie objednané pri podozrení na rakovinu pľúc je zvyčajne RTG hrudníka. Vykonávajú sa na vizualizáciu samotného nádoru a zmien, ktoré spôsobuje v pľúcnom obraze, ako je prítomnosť tekutiny alebo atelektáza (nedostatok vzduchu v alveolách).

Treba však pamätať na to, že röntgenový obraz nie je veľmi presný a nie každý nádor na ňom bude viditeľný – obzvlášť ťažké je vizualizovať nádory v mediastíne.

Zvyčajne, ak znepokojujúce symptómy pretrvávajú a röntgenový snímok sa nemení, vykonajú sa dodatočné zobrazovacie testy.

Pre podrobnejšie vyhodnoteniePočítačová tomografia hrudníka sa používa pre parenchým pľúc, mediastinálne štruktúry a okolité lymfatické uzliny.

V prípade lézií s podozrením na rakovinový charakter sa zvyčajne objednáva PET (pozitrónová emisná tomografia). Umožňuje detekciu primárneho nádorového ložiska a postihnutých lymfatických uzlín, ako aj metastatických zmien v iných orgánoch.

Diagnóza malobunkového karcinómu je založená na histopatologickom vyšetrení, t.j. prezeraní fragmentov nádoru pod mikroskopom.

Typická lokalizácia nádoru v centrálnej oblasti hrudníka spôsobuje, že najbežnejšou metódou odberu vzorky nádorového tkaniva je bronchoskopia. Spočíva v zavedení špeciálneho zrkadla do priedušiek, vyšetrení dýchacieho traktu nainštalovanou kamerou a biopsii, t.j. odberu fragmentu podozrivého tkaniva špeciálnymi kliešťami.

V ojedinelých prípadoch, keď sa nádor nachádza v blízkosti hrudnej steny, sa materiál na vyšetrenie získava cez tzv. transtorakálna biopsia, teda prepichnutie tejto steny. Každý z týchto postupov sa vykonáva v lokálnej anestézii.

Doplnkovým vyšetrením vykonávaným v prípade podozrenia na rakovinu pľúc je laboratórne stanovenie hladiny tzv. nádorové markery. Ide o látky, ktorých vysoká hladina v krvi môže naznačovať vznik rakoviny. Najčastejšie označené markery sú: CEA (karcinoembryonálny antigén) a NSE (špecifická neuronálna enoláza), čo je typický marker malobunkového karcinómu

Začatiu liečby malobunkového karcinómu vždy predchádza posúdenie štádia nádoru.

Na tento účel sa vykonávajú dodatočné zobrazovacie testy zamerané predovšetkým na nájdenie možných metastáz. Patria sem:

  • CT brušnej dutiny a hrudníka s kontrastom
  • MR alebo CT mozgu
  • scintigrafia kostí

Ak je podozrenie na postihnutie kostnej drene, vykoná sa biopsia kostnej drene. Na základe vyššie uvedeného Výskum určuje štádium rakoviny podľa TNM klasifikácie. Táto klasifikácia zohľadňuje:

  • veľkosť nádoru (T-tumor)
  • postihnutie lymfatických uzlín (N-uzliny)
  • prítomnosť vzdialených metastáz
Dôležité

Rakovina pľúc: typy

  • Spinocelulárny karcinómje najbežnejší a predstavuje 40 percent všetkých primárnych karcinómov pľúc. Vo viac ako 90 percentách prípadov ide o dôsledok fajčenia. V porovnaní s inými pľúcnymi nádormi sa najskôr prejavia symptómy. Je častejšia u mužov, no posledné roky to ukazujúpomery medzi mužmi a ženami sú rovnaké.
  • Malobunkový karcinómpredstavuje približne 20 percent prípadov rakoviny pľúc. Jeho názov pochádza z veľkosti buniek, ktoré tvoria nádor. Sú menšie ako bunky v pľúcach. Je nebezpečný, pretože sa vyvíja v okrajových častiach pľúc, čo spôsobuje príznaky neskoro. Predpokladá sa, že choroba úzko súvisí s fajčením. Malobunkový karcinóm je prístupný chemoterapii a rádioterapii, ale vyznačuje sa aj vysokým počtom relapsov. Chirurgický zákrok sa pri tejto rakovine nevykonáva.
  • Adenokarcinómpredstavuje asi 30 percent rakoviny pľúc. Zvyčajne sa vyvíja v periférnych častiach pľúc, a preto sa stáva symptomatickým neskoro. Jeho vývoj priamo nesúvisí s fajčením. Ženy ochorejú častejšie.
  • Veľkobunkový karcinóm- Postihuje 10-15 percent prípadov. Má znaky euroendokrinného nádoru, čo znamená, že môže vykazovať hormonálnu aktivitu.

Malobunkový karcinóm pľúc: Liečba

Výber typu terapie závisí od štádia rakoviny v čase diagnózy. Asi u 30 % pacientov je diagnostikovaná znížená forma, čo dáva oveľa väčšiu šancu reagovať na liečbu.

Výsledkom dlhoročného výskumu je vývoj najobľúbenejšieho modelu kombinovanej terapie, t.j. simultánnej chemoterapie a rádioterapie, ktorej účinnosť je väčšia ako použitie každej z týchto metód samostatne.

Najčastejšie používanými chemoterapeutikami sú 4-6 cyklov cisplatiny a etopozidu.

Ožarovanie hrudníka sa vykonáva súčasne s podávaním chemoterapie. Štandardná schéma rádioterapie je 5 dní v týždni počas 6 týždňov.

Ak rakovina reaguje na liečbu a je možné zastaviť jej rast v pľúcach, ďalším krokom je preventívne ožarovanie mozgu. Táto terapia znižuje riziko metastáz v centrálnom nervovom systéme.

Niektoré malobunkové karcinómy vo veľmi skorom štádiu (keď je nádor malý, obmedzený a ešte nevykazuje žiadne symptómy) sa liečia chirurgickým zákrokom, po ktorom nasleduje štandardná chemoterapia.

Diseminovaná forma novotvaru je spojená s oveľa horšou prognózou a nízkou šancou na dlhodobé prežitie. Štandardne vedie detekcia malobunkového karcinómu v diseminovanom štádiu k zavedeniu chemoterapie v schéme analogickej schéme opísanej vyššie.

Získanie odpovede na liečbu umožňuje v niektorých prípadoch aj profylaktickú radiačnú terapiu mozgu. Používa sa aj chemoterapiapri recidívach – v závislosti od toho, či boli predtým používané lieky účinné, sa zavedie rovnaký alebo zmenený režim

Miera vyliečenia malobunkového karcinómu je stále neuspokojivá – iba 15 – 20 % pacientov s diagnózou ochorenia v obmedzenom štádiu prežije nasledujúcich 5 rokov.

Z tohto dôvodu prebieha intenzívny klinický výskum nových metód liečby.

Malo by sa pamätať na to, že najúčinnejšou metódou prevencie malobunkového karcinómu pľúc je vyhýbanie sa alebo prestať fajčiť – cigarety spôsobujú až 95 % prípadov tohto karcinómu.

O autoroviKrzysztof BialaziteŠtudent medicíny na Collegium Medicum v Krakove pomaly vstupuje do sveta neustálych výziev práce lekára. Zaujíma sa najmä o gynekológiu a pôrodníctvo, pediatriu a medicínu životného štýlu. Milovník cudzích jazykov, cestovania a horskej turistiky.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

Kategórie:

Onkológia