Sebapoškodzovanie - nazývame to sebapoškodzovanie, ako aj neustále smerovanie rôznych obvinení voči vám. V prípade tohto problému je najdôležitejšie, že pacient smeruje agresiu voči sebe – prečo si ľudia – deti, tínedžeri, dospelí škodia? Prečítajte si, prečo nemožno podceňovať sebapoškodzujúce správanie, a dozviete sa o príčinách a následkoch sebapoškodzovania.
Autoagresianastáva, keď agresor prejavuje agresiu … voči sebe, čím spôsobuje psychickú alebo fyzickú ujmu. Existuje niekoľko typov sebapoškodzovania, ktorými sú:
- priame sebapoškodzovanie : pacient si spôsobí fyzické poškodenie tela alebo psychickú ujmu (v prvom prípade napr. sebapoškodzovaním, v druhom napr. neustálym zníženie vlastnej hodnoty);
- nepriama autoagresia : hovorí sa o tom, keď pacient úmyselne nasmeruje iných ľudí k agresii voči sebe a potom jej podľahne;
- verbálna autoagresia : v jej priebehu majú pacienti tendenciu obviňovať sa alebo sa neustále obviňovať z rôznych dôvodov;
- neverbálne sebapoškodzovanie : súvisiace so spôsobením ublíženia na zdraví
Podľa vyššie uvedeného prístupu za sebapoškodzovanie možno považovať napríklad úmyselné popálenie kože cigaretami alebo porezanie sa rôznymi predmetmi (napr. žiletkami). Sebaagresia však môže byť aj neustála podpora seba samého, že ste ľudská bytosť bez akejkoľvek hodnoty, ktorej život vôbec nič neznamená.
Existujú aj koncepty autoagresívneho správania, ktoré zahŕňajú sebapoškodzovanie, pokusy o samovraždu a spáchané samovraždy. Niektorí autori zaraďujú do skupiny problémov súvisiacich s autoimunitou aj Münchausenov syndróm, pri ktorom si pacienti môžu zámerne vyvolať rôzne symptómy (napr. krvácanie z nosa), aby boli v lekárskej starostlivosti.
Príčiny sebapoškodzovania
Autoagresia je jav, ktorého príčiny nie sú doteraz jednoznačne objasnené. Jedno je isté – akúkoľvek formu sebapoškodzovania nemožno považovať za variant normy. Ako prejav sa môže objaviť autoagresiaprežívanie rôznych emocionálnych ťažkostí – v takýchto situáciách by fyzické utrpenie odviedlo pozornosť pacienta od psychických ťažkostí, ktoré prežíval.
So autoagresívnym správaním sa môžeme stretnúť aj u ľudí, ktorí zažili zneužívanie inými ľuďmi – ide napríklad o obete sexuálneho zneužívania v detstve. V takýchto situáciách by sebapoškodzovanie umožnilo pacientom znovu získať kontrolu nad vlastným telom – napokon by sa oni sami rozhodli, aký druh a stupeň poškodenia si spôsobia.
Autoagresia sa vyskytuje aj u pacientov, ktorí z rôznych dôvodov pociťujú pocity viny. Takáto situácia nastáva napríklad u detí z dysfunkčných rodín, ktoré majú dojem, že nesprávne fungovanie rodinného systému je ich chyba. Sebapoškodzovanie je niekedy posolstvom, presnejšie povedané – je to volanie o pomoc.
Pacient s rôznymi emocionálnymi problémami nemusí byť schopný o nich hovoriť so svojimi príbuznými av takom prípade má autoagresia za cieľ ukázať svetu, že myseľ toho, kto to zažíva, nie je úplne v poriadku.
Stáva sa aj to, že sa pacient cíti neskutočne, má dojem, že svet okolo neho je neskutočný a nepravdivý – v tomto prípade má autoagresívne správanie prinavrátiť pocit reality a pocit, že skutočne živý a cítiaci (Okrem toho sa môžete stretnúť s príslovím, že „kým človek cíti bolesť, žije“)
Autoagresia sa môže vyskytnúť aj pri rôznych psychických poruchách a chorobách. Tieto typy problémov sa niekedy pozorujú u pacientov s depresiou, ale aj v priebehu rôznych psychotických porúch (napr. pri schizofrénii).
Autoagresívne správanie je bežné aj u detí trpiacich autizmom a ľudí trpiacich Rettovým syndrómom. Popísané problémy sa môžu častejšie vyskytovať aj u pacientov, ktorí bojujú s poruchami príjmu potravy (napr. s anorexiou či bulímiou). Stáva sa však, že autoimunita je spojená s nejakým organickým ochorením – ako príklad možno uviesť syfilis centrálneho nervového systému.
Aká je liečba sebapoškodzovania?
V prípade, že sa u blízkeho človeka prejaví akákoľvek forma sebapoškodzovania, rozhodne ho treba presvedčiť, aby navštívil odborníka. Nemusí to byť hneď psychiater – spočiatku môžete ísť k psychológovi alebo psychoterapeutovi. Nemalo by sa to však odkladať – existuje riziko, že pacient, ktorý sa už predtým pokúšal porezať si kožu, to nakoniec urobípôjde o krok ďalej a pokúsi sa vziať si život.
Aby ste sa mohli pokúsiť ovládať autoagresiu, je najprv potrebné nájsť príčiny problému. Z tohto dôvodu je výhodné zájsť za psychológom alebo psychoterapeutom – tento typ odborníkov dokáže pokojne a bez zhonu viesť s pacientom dôkladný rozhovor
Je možné, že bude potrebné vrátiť sa do detstva a nájsť v histórii udalosti, ktoré by mohli viesť k psychickej traume vedúcej k prejavom autoagresívneho správania pacienta už v dospelosti.
Keď sa zistí príčina autoagresie, špecialista na duševné zdravie môže použiť vhodné interakcie na vyriešenie duševných problémov pacienta - typicky v prípade autoagresie sa používa psychoterapia.
Psychiatri sa tiež niekedy venujú pacientom s autoagresiou – ide však najmä o prípady, keď tieto problémy súvisia s duševnou poruchou alebo chorobou. Samotné sebapoškodzovanie nie je možné vyliečiť niektorými liekmi, ale ak sa autoagresívne správanie pacienta objaví v súvislosti s niektorými psychiatrickými entitami - napríklad depresiou alebo schizofréniou -, potom vhodná liečba takýchto problémov môže vyriešiť aj problém autoagresívneho správania.
- SEBAPRIJATIE: 13 tipov ako sa cítiť dobre
- Šťastní sú menej chorí - vplyv PSYCHIKA na ZDRAVIE
- Obviňuješ niekedy matku za svoje zlyhania? Zistite kultúrne dôvody tohto myslenia