Niektoré fóbie, ako je strach z výšok, klaustrofóbia, strach z hmyzu a hadov, sú bežnejšie ako iné. Našťastie, fóbie sa dajú odnaučiť alebo efektívne liečiť: pomaly – malými krokmi, alebo naopak – skákaním do hlbokej vody.

Úzkostné stavysú spolu s depresiou jedným z najrozšírenejších psychických problémov. Fóbie sužujú ľudí už od úsvitu civilizácie. Je tiež dokázané, že v posledných rokoch výrazne narástol počet fóbií, ako aj ľudí trpiacich rôznymi strachmi. Našťastie dnes boli vyvinuté účinné metódy, ako sa s nimi vysporiadať.

Hocifóbiesú produktom učenia, evolúcia „pripravila“ ľudí, aby ich cítili. Niektoré fóbie sa dajú obzvlášť ľahko naučiť. Keby jaskyniari nepociťovali strach, bez váhania by sa vystavili nebezpečenstvám. Jaskyniarom bolo „výnosné“ báť sa (aj prehnane) pavúkov, hadov, priepastí (výšky), miestností bez východu (pasce), špiny, tmy, búrky, vetra, hmyzu, porezania atď. nebezpečné. Kto takéto obavy nepociťoval, nevyhol sa nebezpečným situáciám a mal menšiu šancu na prežitie a udržanie si svojich potomkov. Preto sa určité fóbie vyskytujú častejšie ako iné, napríklad strach z tmy, hmyzu, hadov, búrok, špiny, mimozemšťanov, priepastí atď. A tak sme dedičmi génov tých ľudí, ktorí sa báli.

Metódy krotenia fóbií

Jednou z takýchto metód je aj tzv desenzibilizácia. Najčastejšie je to založené na tom, že človek si postupne zvyká na to, čo v ňom vzbudzuje strach. Ak sa napríklad bojíte psov, mali by ste si najskôr pohladkať maličké slepé šteniatko (alebo hračku). Potom sa dotkne pekného malého psíka. Keď sa už tohto psa nebojí, dostane väčšieho psa, aby ju pohladkal. Postupne si dokáže zvyknúť aj na veľmi strašidelne vyzerajúce zviera a potom strach zmizne.

Celú procedúru je možné vykonávať len v predstavách (ide o tzv. desenzibilizáciu v predstavách), za predpokladu, že si človek dokáže vytvárať plastické obrazy alebo sa to naučí počas terapie (Milton Erickson, hypnoterapeut, bol napr. majster v používaní takýchto techník). Ďalšialiečba fóbiíje implozívna terapia - hádzanie do hlbokej vody. Táto terapiaje založená na dlhotrvajúcom a intenzívnom vplyve podnetov, ktoré spôsobujú úzkosť. Ide o zvolenú terapiu – napríklad človek, ktorý sa bojí špiny, je nabádaný k bahenným kúpeľom. V tejto situácii je vaša počiatočná úzkosť najsilnejšia, no postupom času slabne. V konečnom dôsledku sa človek naučí, že aj napriek kontaktu s „hroziacim“ podnetom sa nie je čoho báť, a potom strach zmizne.

Dôležité

Fóbia môže byť príznakom iných porúch (napr. depresie), môže súvisieť aj s výstavbou osobnosti a vnútornými konfliktmi, keď človek niečo chce a zároveň verí, že to nie je v poriadku. V takýchto prípadoch psychoterapia funguje lepšie.

Prekonávanie fóbií

Čo má robiť človek, ktorý sa bojí výšok, ak musí ísť celú cestu hore sedačkovou lanovkou? Alebo niekto s arachnofóbiou, ktorý zbadá pavúka v hotelovej izbe a myslí si, že je ich viac? Ako to môže zvládnuť študent, ktorý sa bojí hovoriť, ale musí si prečítať papier?

Každý 10. človek zažije fóbiu. Bezprostredne po depresii je to jedna z najčastejších duševných chorôb.

Terapia nie je vždy potrebná, ale rozhodne sa ju oplatí podstúpiť, aj keď úzkosť nie je nijak zvlášť obťažujúca. Oslobodením sa od fóbií totiž lepšie funguje celá vaša psychika, no existuje niekoľko terapeutických metód, ktoré môžete použiť aj sami. Všeobecné odporúčanie znie: nevyhýbajte sa tomu, čoho sa bojíte. Čím viac sa tomu budete vyhýbať, tým dlhšie bude vaša fóbia trvať. Ak sa napríklad človek s klaustrofóbiou (strachom z uzavretých priestorov) nedostane do výťahu, jeho strach pretrváva. Ak by sa rozhodla ísť na 10. poschodie, z výťahu by odchádzala do istej miery vyliečená. Dvadsať takýchto ciest výrazne zníži vašu fóbiu a ak budete cestovať 100-krát, fóbia zmizne!

Pozrite si galériu 10 fotografií

Ako si sami poradiť s fóbiou?

Na rozhodnutie o takýchto liečebných postupoch však potrebujete veľa odhodlania a „silné ego“. Niekedy na tréning jednoducho nie je čas. Potom čo? Môžete vyskúšať aj iné ošetrenia.

  • Fóbie slabnú, keď sme s milovanou osobou, s niekým, komu dôverujeme a s kým sa cítime bezpečne. Ak aj napriek akrofóbii musíte jazdiť na sedačkovej lanovke – dohodnite si spoločnosť milovanej osoby, vďaka ktorej sa budete cítiť istejšie .
  • Je dobré naučiť sa relaxovať. Psychológovia zistili, že je nemožné zažiť strach, keď je človek uvoľnený a uvoľnený. Zvládnu to aj ľudia, ktorí dokážu navodiť stav relaxáciezabrániť vzniku fóbií. Toto zvládne človek v hotelovej izbe, kde vystrašený pavúk zvládne - keď si ľahne na posteľ a uvoľní ho, jeho úzkosť sa oslabí .
  • Zaujímavú, hoci kontroverznú, terapiu nepríjemných emócií vyvinula Francine Shapiro. Metóda sa nazýva EDMR ("Eye Movement Dessensitization") a spočíva v rýchlom pohybe očí hore a dole a diagonálne. U mnohých ľudí táto metóda znižuje nepríjemné emócie, aj keď neexistujú spoľahlivé vedecké výskumy, ktoré by jednoznačne potvrdili jej účinnosť.
  • Niekedy pomôže rozptýlenie. Človek, ktorý sa bojí výšok, môže pociťovať úzkosť pri pohľade z okna. Ak si však sadne k tomu oknu chrbtom, jej strach zmizne. Ľuďom so sociálnou úzkostnou poruchou, ktorí potrebujú vystúpiť na verejnosti, sa odporúča, aby sa vôbec nepozerali do publika (očný kontakt zvyšuje drogu) alebo aby si publikum predstavovali nahé. Odpútavanie pozornosti od podnetov vyvolávajúcich úzkosť znižuje prežívanie úzkosti.
  • Úzkosť spojená s fóbiou tiež znižuje videnie ľudí, ktorí sa neboja. Ak sa človek napríklad bojí špiny (mizofóbia) a má možnosť pozorovať napríklad prácu inštalatéra alebo ľudí špliechajúcich sa v blate, jeho úzkosť bude slabšia – tak ako sa dá naučiť fóbiu pozorovaním, môže byť tiež znížená pozorovaním.

Fóbiu možno liečiť farmaceuticky

V niektorých prípadoch sa fóbie liečia liekmi. Je to preto, že mozog funguje inak, keď prežíva intenzívne úzkostné stavy. Niektoré jeho oblasti (napr. limbický systém alebo amygdala) sa stanú príliš aktívnymi, zatiaľ čo činnosť iných je potlačená. Preto obnovenie biochemickej rovnováhy v mozgu pomocou liekov zlepšuje stav ľudí, ktorí trpia fóbiami.

Bude to pre vás užitočné

Fóbiu sa dá naučiť

Keď sa pozrieme na muža, ktorý sa bojí nastúpiť do výťahu (klaustrofóbia) alebo vyjsť na balkón (strach z výšok - akrofóbia) alebo spanikári, keď vidí mačku (aylurofóbia), myslíme si, že tam niečo musí byť zle s ním. Nie je predsa žiadny racionálny dôvod na strach. Medzitým množstvo experimentov ukázalo, že fóbie sa dajú naučiť! Predstavte si napríklad, že vidíte obrovského silného medveďa, ktorý sa pri pohľade na pavúka prikrčí, snaží sa ujsť a prejavuje všetky možné príznaky úzkosti. Neusúdili by sme, že medveď sa zbláznil? Stačí nám však, aby si zviera spojilo pavúka s nejakým nebezpečenstvom a môže sa objaviť arachnofóbia. Ak by sme napríklad medveďovi nasadili elektrický obojok a pred každým zásahom elektrickým prúdom mu ukázali pavúka, zviera by sa dozvedelo, že pavúk jepredzvesť bolestivého šoku a človek by sa toho začal báť – u veľkého silného medveďa by sa objavila arachnofóbia! Stojí za zmienku, že z pohľadu medveďa je strach z pavúka opodstatnený. Naozaj to znamená prichádzajúce nebezpečenstvo. Ak však niekto nevie, aké skúsenosti má zviera, bude sa k nemu správať ako k šialenému medveďovi. Za zmienku stojí aj fakt, že medveď si rovnako ako človek nemusí „uvedomovať“, odkiaľ sa jeho fóbia vzala – nemusí si svoje zážitky s obojkom pamätať ani chápať. Ľudia, rovnako ako zvieratá, sa môžu naučiť fóbiám aj vtedy, keď pozorujú, že sa niekomu deje niečo zlé (tento typ učenia sa nazýva náhradné podmieňovanie). Takto sa Katarzyna naučila báť pavúkov - všimla si, že jej matka spanikárila, keď jej pavúk liezol okolo krku.

Nevystrašte svoje dieťa, inak sa u neho vyvinie fóbia

Už vieme, že fóbie sa dá naučiť - dieťa, ktoré je za trest zavreté v šatníku, sa bude báť uzavretých miestností (klaustrofóbia), ak ho bolestivo poštípali osy, bude sa báť bzučiaca mucha alebo iný hmyz (insektofóbia). Tento mechanizmus učenia sa v psychológii nazýva reaktívne kondicionovanie. Psychológovia však zistili, že človeka pred fóbiami možno ochrániť aj niečím ako vakcínou. Ak má napríklad dieťa doma psíka, ktorý sa mu páči, a náhodou ho pohryzie nejaký iný pes, fóbia pravdepodobne nevznikne. Ak ste sa však nikdy nezaoberali peknými psami a navyše ste videli film, v ktorom niekoho pohrýzol pes, alebo sa mu niekto vyhrážal psom (napr. sa určite naučí fóbiu. To znamená, že strašenie detí, vyvolávanie strachu (aj trestaním alebo krikom) môže zvýšiť pripravenosť učiť sa fóbie. Keď sa ľudia fóbiám učia, môžu sa časom zhoršovať a „infikovať“ čoraz viac oblastí. Napríklad Katarzyne, ktorá sa bojí pavúkov, sa nepáči živý plot z ihličnanov – „lebo sú v ňom pavúky“. Dieťa, ktoré sa bojí búrky, sa môže začať báť aj vetra, tmavých mrakov a silného dažďa. Je to preto, že všetko, čo si spájame s nebezpečenstvom, pre nás začína byť nebezpečné.

„Zdrowie“ mesačne

Kategórie:

Psychiatria