Liečba schizofrénie je najčastejšie farmakologická, pacientom však môžu byť ponúknuté aj iné terapeutické metódy. Metódy liečby schizofrénie zahŕňajú psychoterapiu, ale aj dodržiavanie vhodnej diéty alebo – v ojedinelých prípadoch – elektrokonvulzívnu terapiu. Možností je veľa, no pre pacientov so schizofréniou je asi najdôležitejším aspektom efektivita liečby. Zistite preto najlepšie spôsoby liečby schizofrénie a zistite, či sa choroba dá úplne vyliečiť.

Liečba schizofrénieje problém, ktorý často riešia lekári a psychoterapeuti - schizofrénia je považovaná za pravdepodobne najzávažnejšiu zo súčasných duševných chorôb. Pacienti, ktorí zažívajú bludy alebo halucinácie, môžu v ľuďoch okolo seba vzbudzovať strach a v dôsledku choroby v ich živote môžu viesť k rôznym vážnym ťažkostiam. Faktom je, že schizofrénia sa dá úspešne liečiť. Pri liečbe schizofrénie sa využíva nielen farmakoterapia, ale aj psychoterapia, pričom stav pacientov možno priaznivo ovplyvniť stravou či primeranou pohybovou aktivitou

Liečba schizofrénie: farmakoterapia

Farmakologická liečba je základom liečby schizofrénie. Táto schizofrénia je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená mnohými faktormi (ako príčiny tohto ochorenia sa berú do úvahy biologické aspekty aj faktory prostredia). Jednou z nápadných odchýlok u pacientov so schizofréniou sú poruchy neurotransmiterov v nervovom systéme, najmä dopamínu. Práve na dopaminergný systém (presnejšie povedané jeho receptory) majú vplyv základné lieky podávané pacientom so schizofréniou, ktorými sú antipsychotiká (nazývané aj neuroleptiká).

Farmakoterapia v liečbe schizofrénie pozostáva v zásade z dvoch etáp: liečba akútnych psychotických stavov a udržiavacia terapia. V prvej z týchto situácií sa pacientom podávajú vyššie dávky liekov na čo najrýchlejšie zmiernenie ich psychotických symptómov (ako sú bludy alebo halucinácie). Stav sa zlepšuje v rôznych časoch po začatí liečbypacientov – všeobecne sa uznáva, že najvýraznejšie účinky antipsychotickej liečby sa prejavia 1 až 4 týždne po začatí liečby. Neskôr, keď sa stav pacientov zlepší, nastupuje udržiavacia liečba. Jeho cieľom je udržiavať duševný stav pacientov v čo najlepšej forme a okrem toho predchádzať opätovnému výskytu psychotických symptómov

Farmakologická liečba schizofrénie môže trvať až do konca pacientovho života. Je tu šanca, že bude možné vysadiť lieky, ale o takomto riešení sa uvažuje až vtedy, keď je riziko zhoršenia ochorenia u daného pacienta dosť nízke. Je úplne pochopiteľné, že užívanie liekov perorálne každý deň po dobu niekoľkých rokov môže byť pre pacienta jednoducho problematické.

Dlhodobo pôsobiace lieky v liečbe schizofrénie

Stojí za to vedieť

Antipsychotické lieky sa stali dostupnými v lekárskom svete okolo 50. rokov 20. storočia. Vtedy boli vyrobené klasické neuroleptiká (známe aj ako neuroleptiká 1. generácie). Tieto prípravky fungujú tak, že blokujú dopaminergné receptory a príklady týchto liekov zahŕňajú:

  • haloperidol,
  • chlórpromazín,
  • flufenazín,
  • tiotiksen.

O niekoľko desiatok rokov neskôr, koncom 80. rokov, sa na medicínskom trhu objavili novšie antipsychotiká – atypické neuroleptiká (neuroleptiká druhej generácie). Rovnako ako prípravky prvej generácie majú schopnosť blokovať dopaminergné receptory, ale ovplyvňujú aj serotonínové receptory. Medzi atypické neuroleptiká patria látky ako:

  • klozapín,
  • aripiprazol,
  • olanzapín,
  • risperidon,
  • paliperidón,
  • quetiapin.

Zaujímavé je, že antipsychotiká sú dostupné nielen vo forme tabliet, ale pacientom ich možno podávať aj vo forme intramuskulárnych injekcií. Takáto injekcia sa musí podať v určenom čase v závislosti od konkrétneho neuroleptika, ktoré pacient užíva. V prípade liečiva, akým je paliperidón, môže stačiť podávať ho dokonca raz za tri mesiace.

Farmakologická liečba schizofrénie: problémy a riziká spojené s terapiou

Základným problémom súvisiacim s farmakoterapiou schizofrénie je nedodržiavanie lekárskych odporúčaní pacientmi. Ak uveríme znepokojujúcej štatistike – až tri štvrtiny pacientov so schizofréniou sa odhlási z farmakologickej liečby. Dôvodov je prinajmenšom niekoľko – niektorí pacientiMyslia si, že liečbu vôbec nepotrebujú, zatiaľ čo iní tvrdia, že užívanie liekov nijako nezlepšuje ich stav.

Iní pacienti ukončili liečbu kvôli vedľajším účinkom antipsychotík. A môžu byť rôzne - zahŕňajú tak mierne sťaženie fungovania chorôb, ako je sucho v ústach, zápcha alebo mierny stupeň poruchy pamäti, ako aj oveľa vážnejšie poruchy. Príklady druhých zahŕňajú:

  • akatízia,
  • dystónia,
  • Neuroleptický malígny syndróm,
  • dyskinéza,
  • hyperprolaktinémia.

Väčšina vedľajších účinkov sa vyskytuje v dôsledku liečby klasickými neuroleptikami, preto je nepravdepodobné, že by sa tieto lieky používali ako látky prvej voľby pri liečbe schizofrénie. Tieto poruchy sa vyskytujú menej často počas liečby atypickými antipsychotikami, avšak ani tieto látky nie sú bez svojich nevýhod. Okrem už spomínaných problémov môžu tieto prípravky viesť napríklad k poruchám sacharidov či lipidov, ako aj k priberaniu. V prípade jedného z najčastejšie používaných neuroleptík – klozapínu – hrozí u liečených ľudí aj agranulocytóza. Počas antipsychotickej liečby je tiež potrebné pravidelne kontrolovať činnosť srdca – niektoré neuroleptiká majú schopnosť predlžovať QT interval, čo môže viesť k vzniku nebezpečných arytmií

Medikamentózna liečba schizofrénie: iné lieky

Hoci sú antipsychotické prípravky skutočne základnou metódou liečby schizofrénie, ľuďom trpiacim týmto ochorením sa podávajú aj iné lieky. V závislosti od symptómov pacientov môžu byť liečení napríklad antidepresívami alebo liekmi proti úzkosti.

Liečba schizofrénie: psychoterapia

Farmakologická liečba schizofrénie môže účinne ovplyvniť produktívne symptómy tohto ochorenia, ťažko sa však liekmi dajú ovplyvniť problémy ako dezorganizované myslenie či izolácia od iných ľudí (a s takýmito problémami sa stretávame aj v priebehu schizofrénia). Z tohto dôvodu je psychoterapia pre pacientov veľmi dôležitá.

Práca s psychoterapeutom v prípade schizofrénie môže byť veľmi odlišná. Najčastejšie používané u pacientov so schizofréniou sú:

  • individuálna terapia,
  • skupinová terapia,
  • rodinná terapia,
  • tréning sociálnych zručností,
  • psychoedukácia.

Používaniespomínané má pomôcť pacientovi nájsť sa v každodennom svete a pochopiť svoje ochorenie. Psychoterapeutické interakcie môžu pozoruhodným spôsobom zlepšiť schopnosť pacienta vykonávať profesionálnu činnosť alebo správne fungovať v medziľudských vzťahoch.

Liečba schizofrénie: kedy je potrebná hospitalizácia?

Nemocničná liečba schizofrénie môže byť potrebná, najmä v akútnej epizóde ochorenia, keď sú pacientove psychotické symptómy mimoriadne závažné. Prijatie do nemocnice sa môže uskutočniť so súhlasom pacienta aj bez jeho súhlasu. Druhá z vyššie uvedených situácií môže nastať (v súlade so zákonom o ochrane duševného zdravia platným v Poľsku), keď pacient ohrozuje svoj život, život alebo zdravie iných ľudí

Hospitalizácia môže byť dobrým riešením aj pre ľudí, ktorí doteraz neboli úspešní v liečbe. V psychiatrickej liečebni je možné napríklad skontrolovať, či neúčinok liečby nie je spôsobený tak triviálnym dôvodom, akým je pacientovo neužívanie liekov. Okrem toho môžete v prípade potreby použiť aj pokročilé metódy liečby schizofrénie, ako je napríklad elektrošok

Liečba schizofrénie: elektrošoky

Elektrokonvulzívna terapia nepatrí medzi základné terapeutické metódy realizované u pacientov so schizofréniou. Elektrokonvulzívna liečba sa skôr používa len u tých pacientov, u ktorých použitie farmakologickej liečby a psychoterapie neviedlo k uspokojivým výsledkom. Príležitostne sa elektrokonvulzívna liečba zvažuje u ľudí trpiacich schizofréniou, ktorí majú jasne výrazné (okrem symptómov schizofrénie) depresívne symptómy.

Liečba schizofrénie: vplyv stravy a fyzickej aktivity na stav pacientov so schizofréniou

Ako je uvedené vyššie, niektoré antipsychotiká môžu spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky, ako je prírastok hmotnosti, poruchy sacharidov a lipidov. Vzhľadom na toto riziko treba pacientom so schizofréniou, ktorí užívajú neuroleptiká, odporučiť, aby si starostlivo vyberali potraviny, ktoré jedia. Kombinácia antipsychotickej liečby s jedením vysokokalorických, nezdravých potravín môže viesť k ešte rýchlejšiemu priberaniu. V konečnom dôsledku môže pacient trpieť duševnou chorobou aj somatickou chorobou súvisiacou s nadmernou telesnou hmotnosťou (ako je diabetes typu II).

O priaznivých účinkoch fyzickej aktivityo stave ľudského zdravia asi netreba nikoho presviedčať. Pravidelné cvičenie by sa malo pacientom so schizofréniou odporúčať už len preto, že vďaka nim je možné znížiť závažnosť nežiaducich účinkov antipsychotickej liečby v podobe nadmerného priberania.

Liečba schizofrénie: aká je jej účinnosť? Dá sa schizofrénia vyliečiť?

Pacienti so schizofréniou môžu pociťovať ťažkosti vo vzťahoch s inými ľuďmi alebo mať problémy s nástupom do zamestnania. Stáva sa to však najmä vtedy, keď je liečba schizofrénie neúčinná alebo keď ju pacient jednoducho zanedbáva. Aj keď sa hovorí, že schizofréniu možno skôr vyliečiť ako vyliečiť, liečba tejto choroby môže skutočne umožniť pacientovi normálne fungovať.

Špecifické štatistiky o účinnosti liečby schizofrénie sa líšia v závislosti od faktorov, ktoré sú zahrnuté v štúdiách. Podľa jednej z najčastejšie citovaných štúdií, vypracovanej na základe medzinárodných údajov, možno dosiahnuť plný terapeutický úspech u 1/3 všetkých pacientov liečených na schizofréniu. Ďalšia 1/3 pacientov dosahuje čiastočné, ale neúplné zlepšenie a posledná časť celej skupiny pacientov nedosahuje uspokojivé zlepšenie vôbec. Viditeľné účinky liečby sa teda dajú dosiahnuť u viac ako polovice liečených – už tento fakt by mal presvedčiť, že schizofrénia je nielen potrebná, ale že sa ju aj oplatí liečiť.

ZUS vynakladá viac ako 1 miliardu PLN ročne na dávky pre pacientov so schizofréniou

ZUS vynakladá ročne viac ako 1 miliardu PLN na dávky pre pacientov so schizofréniou. Značná časť pacientov by nemusela byť invalidnými dôchodcami a mohla by zostať profesionálne aktívna, ak by im bola poskytnutá náležitá lekárska starostlivosť. Situáciu pacientov môže podľa odborníkov zlepšiť väčšia dostupnosť dlhodobo pôsobiacich liekov a zmena modelu nemocničnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť založenú na miestnych psychiatrických ambulanciách.

Zdroj: Biznes.newseria.pl

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria