Potné žľazy sú štruktúry vytvorené v ľudskej koži, prispôsobené na produkciu a vylučovanie potu. Ich najdôležitejšou úlohou je regulovať našu telesnú teplotu. Na rozdiel od zdania je vylučovanie potu pomerne komplikovaný proces, ktorý riadi nervová aj hormonálna signalizácia. V priemere má ľudská koža od 1,5 milióna do 5 miliónov potných žliaz. Zistite, ako sú postavené potné žľazy, aká je produkcia potu a za akých podmienok môže byť fungovanie potných žliaz zmenené.
Potné žľazy(lat.glandulae sudoriferae ) sa podieľajú na procese termoregulácie prostredníctvom vylučovania potu. U ľudí máme do činenia s ekrinnými potnými žľazami a apokrinnými potnými žľazami.
Štruktúra a typy potných žliaz
Štruktúra potných žliaz nie je príliš komplikovaná. Pozostávajú z dvoch hlavných štruktúr: sekrečných cievok a potných kanálikov.
Sekrečná časť sa nachádza v hlbokých vrstvách dermis (tzv. sieťovitá vrstva), zatiaľ čo drenážne línie vedú cez po sebe nasledujúce vrstvy kože a nakoniec opúšťajú epidermis.
Sekrečnú časť tvoria dva typy buniek: svetlá a tmavá. Každý z nich je zodpovedný za vylučovanie ďalších zložiek do potu. Číre články produkujú veľké množstvo vodnatého výboja, pričom regulujú zloženie elektrolytov (t. j. obsah sodíka, draslíka, vápnika a chloridov).
Tmavé bunky sú zase zodpovedné za sekréciu tzv glykoproteíny alebo proteíny súvisiace s cukrovým reťazcom. Sekrečné časti aj drenážne cesty potných žliaz sú lemované špeciálnym typom buniek - takzvanými myoepitelovými bunkami (presnejšie svalovo-epitelovými bunkami). Ich najdôležitejšou funkciou je kontraktilita, vďaka ktorej je možné vytlačiť pot z kanálikov vedúcich k vonkajšiemu povrchu kože.
Existujú dva typy potných žliaz, ktoré sa líšia umiestnením, fungovaním a zložením produkovaného sekrétu. Patria sem ekrinné a apokrinné (známe aj ako pachové) žľazy.
- ekrinné potné žľazy
Sú tam ekrinné žľazynajpočetnejšie okolo rúk a nôh. Za zmienku stojí, že ide o jediné pleťové produkty v týchto lokalitách – nenájdeme tam však chlpy ani mazové žľazy. Okrem rúk a nôh sa ekrinné žľazy nachádzajú takmer všade – na pokožke hlavy, trupu a končatinách. Nenájdeme ich len v pokožke pier a genitálií.
Väčšina ľudí, ktorí hovoria o potných žľazách, má na mysli ekrinný podtyp - je zodpovedný za produkciu vodnatého potu, čím umožňuje reguláciu telesnej teploty.
- apokrinné potné žľazy
Apokrinné žľazy sa nazývajú aj pachové žľazy. Práve ich sekrét má na svedomí nepríjemný zápach potu, ktorý vzniká pri kontakte s baktériami, ktoré obývajú povrch našej pokožky. Apokrinné žľazy nevedú priamo mimo epidermis, ale do vlasových folikulov. Z tohto dôvodu sa nachádzajú iba v chlpatej koži. Najväčšia koncentrácia tohto typu žliaz je v podpazuší, okolo slabín a perinea. Ich výtok je pomerne hustý a mastný.
Apokrinné žľazy nie sú stimulované zvýšením telesnej teploty, ale zostávajú závislé od emocionálnych podnetov (napríklad strachu). Ich fungovanie začína až v období pohlavného dozrievania pod vplyvom zmien hladín pohlavných hormónov. Apokrinné žľazy zohrávajú u zvierat dôležitú úlohu, okrem iného ovplyvňujú ich sexuálne správanie.
Produkcia potu. Funkcie potných žliaz
Asi 99 % potu tvorí voda. Zvyšné 1 % je pre ióny (hlavne sodík a chlorid), ako aj malé množstvá metabolických produktov, ako je močovina, amoniak a kyselina močová.
Produkciu potu musí telo prísne kontrolovať – neobmedzená činnosť potných žliaz by mohla viesť k nadmernej strate vody a cenných elektrolytov. Za normálnych okolností naše potné žľazy vyprodukujú približne 500 – 750 ml potu denne. Počas intenzívneho cvičenia, akým je maratón, však môže sekrécia potu dosahovať až 2-3 litre za hodinu.
Práca potných žliaz je primárne riadená autonómnym nervovým systémom. Jeho činnosť je nezávislá od našej vôle – potenie nie sme schopní na vlastnú žiadosť stimulovať ani inhibovať.
Najdôležitejšou úlohou potných žliaz je regulovať telesnú teplotu. Zvýšenie našej telesnej teploty stimuluje termoregulačné centrum mozgu, ktoré prostredníctvom vlákien nervového systému aktivuje potné žľazy.
Odparovanie potu zPovrch pokožky vyžaduje uvoľnenie určitého množstva tepla, aby sa telesná teplota znížila. Termoreguláciu „riešia“ najmä ekrinné žľazy.
Apokrinné potné žľazy sú inervované adrenergne. To znamená, že ich najdôležitejším stimulantom je stresový hormón adrenalín. Z tohto dôvodu je aktivita apokrinných žliaz najväčšia v emočných stresových situáciách - strach, bolesť alebo vysoký stres.
Okrem nervovej regulácie má na prácu potných žliaz významný vplyv hormonálna rovnováha. Najdôležitejším hormónom je aldosterón produkovaný v nadobličkách. Hlavnou úlohou aldosterónu je regulovať rovnováhu vody a elektrolytov. Vďaka nemu je možné reabsorbovať sodíkové ióny z pôvodne vyprodukovaného potu. Týmto spôsobom telo zabraňuje nadmernej strate tohto prvku.
Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že potné žľazy sa môžu podieľať na regenerácii epidermy a hojení rán. Pravdepodobne najdôležitejšiu úlohu tu zohrávajú prekurzorové bunky týchto žliaz, aj keď presné mechanizmy ich účasti na opravných procesoch zatiaľ nie sú známe.
Potné žľazy - dysfunkcia
Choroby súvisiace s potnými žľazami môžu vzniknúť z rôznych dôvodov. Ich príčinou môže byť nesprávna práca samotných žliaz a narušenie regulácie nervového systému alebo endokrinného systému. V potných žľazách môžu prebiehať zápalové a neoplastické procesy. Je tiež potrebné pripomenúť, že poruchy množstva a zloženia potu môžu byť príznakom mnohých systémových ochorení. Najdôležitejšie choroby postihujúce potné žľazy sú:
- nadmerné potenie (hyperhidróza)
Hyperhidróza je stav nadmerného potenia – produkcia potu vtedy prevyšuje množstvo potrebné na udržanie normálnej telesnej teploty. Nadmerné potenie môže postihnúť celé vaše telo, ako aj konkrétne miesta (napríklad samotné ruky).
Rozlišujeme primárne hyperhidrózu, ktorej príčina doteraz nebola známa, a sekundárnu hyperhidrózu – vznikajúcu z iných ochorení. Nadmerné potenie môže byť príznakom hormonálnych, neurologických a rakovinových porúch. Príklady chorôb spojených s hyperhidrózou sú: hypertyreóza, diabetes mellitus (najmä v situáciách hypoglykémie, t.j. náhleho poklesu hladiny glukózy v krvi) a Parkinsonova choroba.
Hyperhidróza môže byť aj jedným z príznakov novotvarov lymfatického systému – lymfómov. V tomto prípade sa zvyčajne vyskytuje zmáčavé nočné potenie. Ďalšími príčinami hyperhidrózy súnarušenie fungovania autonómneho nervového systému, ktorý riadi sekréciu potu. Poškodenie autonómnych nervových vlákien v dôsledku traumy (ako je poranenie miechy) alebo neuropatia sa môže prejaviť zvýšeným potením.
Pri liečbe hyperhidrózy sa používajú antiperspiranty, lieky inhibujúce činnosť autonómneho nervového systému, ako aj prášky a prachy, ktoré vysušujú pokožku. Pri lokálnej hyperhidróze prináša dobré výsledky lokálna injekcia botulotoxínu (botox).
Chirurgické výkony sú vyhradené pre najpokročilejšie prípady: odstránenie alebo zničenie potných žliaz, ako aj prerezanie nervových vlákien inervujúcich špecifické skupiny týchto žliaz. Skôr než však začneme hyperhidrózu symptomaticky liečiť, mali by sme starostlivo skontrolovať, či nejde o príznak iného systémového ochorenia.
Ošetrenia na zníženie nadmerného potenia
- znížené potenie (hypohydróza, anhidróza)
Znížené potenie alebo hypohydróza sa vyskytuje oveľa menej často ako hyperhidróza. Je to však oveľa nebezpečnejšie – nedostatočná produkcia potu znemožňuje zníženie telesnej teploty v situáciách prehriatia. Úplný nedostatok potenia sa nazýva anhidróza. Príčinou zníženého potenia sú zvyčajne generalizované kožné ochorenia, ktoré menia jej štruktúru. Jedným z príkladov takýchto ochorení je hypohydrotická ektodermálna dysplázia, čo je vrodená porucha vývoja kože a jej príveskov. Nesprávne vyvinuté potné žľazy nie sú schopné pôsobiť ako termoregulátory, čo môže byť v extrémnych prípadoch aj život ohrozujúce.
- pichľavý
Potówki je problém, ktorý postihuje najmä dojčatá a malé deti, hoci niekedy sa vyskytuje aj u dospelých. Ide o drobné, svrbiace alebo pálivé pľuzgieriky, ktoré sa objavujú na prehriatych miestach. Ich zdrojom je lokálna nadprodukcia potu spojená s jeho ťažkým odtokom. Odstránenie príčiny – lokálne prehriatie – zvyčajne spôsobí zmiznutie kožných lézií.
- mnohopočetné abscesy podpazušia
Mnohopočetné abscesy v podpazuší, tiež známe ako invertované akné, je zápalové ochorenie apokrinných potných žliaz. Spôsobuje ho bakteriálna infekcia, najčastejšie spôsobená stafylokokmi. Hnisavé lézie sa objavujú iba na miestach, kde sú apokrinné žľazy - v podpazuší a (menej často) v perineu. Liečba pozostáva z lokálnych antibiotík a chirurgického rezu abscesov.
- cystická fibróza
Cystická fibróza je príkladom ochorenia, pri ktorom je narušené zloženie potu. V dôsledku vrodenej mutácie kanálov v bunkovej membráne epitelu potných žliaz nie sú chloridové ióny reabsorbované a pot sa stáva veľmi slaným. Zvýšené vylučovanie chloridov je základom potného testu, ktorý je veľmi jednoduchým a užitočným nástrojom na diagnostiku cystickej fibrózy.
- nádory potných žliaz
Z buniek potných žliaz sa môžu vyvinúť benígne aj malígne novotvary. Rakoviny potných žliaz sú zvyčajne agresívnejšie v porovnaní s bežnejšími kožnými malignitami, ako je napríklad spinocelulárny karcinóm. Nádory potných žliaz sú veľmi zriedkavé. Z tohto dôvodu je ich liečba veľkou výzvou, keďže chýbajú štúdie na veľkých skupinách pacientov, ktoré by umožnili porovnať účinnosť rôznych metód terapie.
O autorovi
Krzysztof BialaziteŠtudent medicíny na Collegium Medicum v Krakove pomaly vstupuje do sveta neustálych výziev práce lekára. Zaujíma sa najmä o gynekológiu a pôrodníctvo, pediatriu a medicínu životného štýlu. Milovník cudzích jazykov, cestovania a horskej turistiky.
Prečítajte si ďalšie články od tohto autora