Tuberkulóza urogenitálneho systému (urogenitálna tuberkulóza) je zriedkavé ochorenie a jeho príznaky nie sú príliš charakteristické: horúčka nízkeho stupňa alebo horúčka, celková slabosť. Až časom sa môžu objaviť ochorenia močového systému, ako je časté a bolestivé močenie, hematúria alebo bolesti v krížovej oblasti chrbtice. Po prvé, ľudia starší ako 45 rokov sú chorí a prípady ochorenia u detí patria do kazuistiky.

Genitourinárna tuberkulóza( urogenitálna tuberkulóza ) je reaktivácia primárneho miesta tuberkulózy v pľúcach. Zvyčajne sa urogenitálne príznaky objavia 20 rokov po infekcii. Medzi orgány, ktoré sú zvyčajne postihnuté Mycobacterium tuberculosis, patria obličky, močovody, močový mechúr, močová trubica a pohlavné orgány. V druhom prípade je možná priama infekcia od hostiteľa prostredníctvom sexuálneho kontaktu, ale vo väčšine prípadov je tuberkulóza sekundárnou infekciou.

Rozvoj tuberkulózy spočíva v prenose patogénu (v tomto prípade ide o mycobacterium tuberculosis) z primárneho ohniska, ktorým sú pľúca, do sekundárneho miesta, ktorým sú obličky. Mykobaktérie sa pohybujú z kôry do jadra obličiek cez krvné a lymfatické cievy. Nasleduje nekróza a rozpad ohniska, čo spôsobuje šírenie baktérií do iných štruktúr urogenitálneho systému

Urogenitálna tuberkulóza: príznaky

Symptómy, že baktérie prenikli do urogenitálneho systému, nie sú príliš charakteristické, čo sťažuje diagnostiku a implementáciu farmakologickej liečby. Ochorenie je tajné a prvé príznaky infekcie sa môžu objaviť aj 20 rokov po prvotnej infekcii. Pacienti najčastejšie uvádzajú:

  • všeobecná slabosť bez zjavného dôvodu
  • potenie, najmä v noci
  • horúčka nízkeho stupňa a horúčka

Po chvíli sa objavia nové symptómy v závislosti od postihnutého orgánu. Môžu byť:

  • nepohodlie v driekovej oblasti chrbtice, v projekcii obličiek
  • symptómy dyzúrie, t.j. symptómy, ktoré sprevádzajú močenie
  • poruchy močenia, časté močenie alebo naopak veľmi zriedkavé
  • v prípade postihnutia mužských pohlavných orgánov, napr. epididymissa sťažujú nielen na lokálne symptómy v podobe bolesti, ale aj na chronické zápalové zmeny v podobe hrčiek a jaziev
  • u žien sa postihnutie reprodukčného orgánu prejavuje poruchami menštruácie (zriedkavé a slabé menštruácie), vnútromaternicovými zrastmi a primárnou neplodnosťou

Tuberkulóza je späť! Hrozí nám epidémia?

Diagnóza urogenitálnej tuberkulózy

Diagnóza tuberkulózy si vyžaduje predovšetkým bakteriologickú diagnostiku zameranú na zistenie prítomnosti mykobaktérií. Laboratórne testy ukazujú pyúriu, niekedy hematúriu. Anamnéza pľúcnej tuberkulózy, HIV alebo iných imunokompromitujúcich stavov by mala vyvolať podozrenie na toto ochorenie. Dôležitým diagnostickým prvkom je odstránenie zmeneného tkaniva a vyhodnotenie preparátu pri mikroskopickom vyšetrení. Je veľmi dôležité neodoberať vzorky z miest, ktoré môžu byť postihnuté neopláziou, teda procesom rakoviny. Dobrým príkladom je otvorenie močovodov. Okrem toho by sa v moči mali hľadať mykobaktérie tuberkulózy. Kultivuje sa 3-6 krát v po sebe nasledujúcich dňoch z ranného moču.

Keď sa ukáže, že základný vyšetrovací panel je nedostatočný, vykonajú sa diagnostické zobrazovacie testy: urografia, cystoskopia a v niektorých prípadoch aj počítačová tomografia. Na druhej strane je ultrazvuk perfektným nástrojom na sledovanie dynamiky zmien počas farmakoterapie.

Liečba genitourinárnej tuberkulózy

Liečba genitourinárnej tuberkulózy sa príliš nelíši od tej, ktorá sa praktizuje pri klasickej pľúcnej tuberkulóze. Terapeutické účinky sú veľmi dobré. Dôvodom je okrem iného dobré prekrvenie obličiek, čo zlepšuje priepustnosť liečiv do obličkového parenchýmu. Liečba tuberkulózy zvyčajne trvá približne 6-12 mesiacov. Žiaľ, lieky používané v rámci antituberkulóznej terapie na jednej strane veľmi účinne ničia drobné ložiská tuberkulózy, no na druhej strane majú množstvo vedľajších účinkov, z ktorých mnohé postihujú práve obličky. Môžu spôsobiť fibrózu tkaniva obličiek v neskoršom štádiu, dokonca aj zlyhanie obličiek. Prvým alarmovým signálom je zadržiavanie moču. Okrem farmakoterapie sa stále používa chirurgická liečba, vrátane ablačné postupy praktizované napríklad v prípade abscesov. Odstránenie neaktívnej obličky zostáva kontroverznou otázkou v prípade iba obmedzených ložísk tuberkulózy.

Kategórie:

Infekčné choroby