Imunosupresíva sú lieky, ktoré znižujú odolnosť organizmu (imunosupresiu). Farmakologická imunosupresívna liečba sa využíva po transplantácii ako prevencia odvrhnutia transplantátu, ako aj pri liečbe alergických a autoimunitných ochorení. Ako presne fungujú imunosupresíva? Aké sú vedľajšie účinky ich používania?

Obsah:

  1. Imunosupresívne lieky - akcia
  2. Imunosupresíva - typy
  3. Imunosupresíva po transplantácii
  4. Imunosupresíva pri autoimunitných ochoreniach

Imunosupresívasú lieky, ktoré vedú k prechodnému alebo trvalému zníženiu obranyschopnosti organizmu – v lekárskej terminológii sa tomu hovorí imunosupresia. Imunosupresíva sú jednou z metód zníženia obranyschopnosti organizmu

Ďalšími metódami imunosupresie sú chirurgia (excízia orgánov imunitného systému, napr. týmusu) a metódy využívajúce fyzikálne prostriedky, napr. röntgen.

Imunosupresia je zasa jednou z metód modulácie imunitného systému, ktorá sa uskutočňuje na profylaktické a terapeutické účely (imunoterapia alebo špecifická imunoterapia). V imunoterapii okrem imunosupresie existuje aj imunostimulácia (stimulácia imunitného systému) a imunorekonštrukcia (obnova imunitného systému).

Imunosupresívne lieky - akcia

Imunosupresíva vedú k oslabeniu alebo potlačeniu odpovede imunitného systému (v lekárskej terminológii sa tento stav nazýva imunosupresia) inhibíciou produkcie a dozrievania imunitných buniek.

Stupeň závažnosti imunosupresie a jej trvanie závisí od:

      • individuálna citlivosť
      • zrelosť imunity
      • typ a množstvo antigénu
      • dávky a frekvencia imunosupresívnych liekov
      • typ imunitnej odpovede

Imunosupresíva - typy

Existujú nasledujúce skupiny imunosupresívnych liekov:

      • glukokortikosteroidy
      • cytostatiká
      • monoklonálne protilátky
      • liečivá pôsobiace na imunofilíny: cyklosporín, takrolimus, sirolimus (rapamycín), everolimus
      • nezaradené drogy:interferóny, proteín viažuci TNF (tumor necrosis factor) a kyselina mykofenolová

Imunosupresíva po transplantácii

Po transplantácii existuje riziko, že imunitný systém bude s transplantovaným orgánom zaobchádzať ako s cudzím telesom a pokúsi sa ho odmietnuť (štep verzus hostiteľ). Aby sa tomu zabránilo, je potrebné potlačiť imunitný systém. Najčastejšie sa to robí pomocou imunosupresív.

Zvyčajne sa používa niekoľko liekov súčasne v špecifických režimoch v závislosti od transplantovaného orgánu, stupňa imunitného rizika, závažnosti metabolických porúch, prítomnosti komorbidít a funkcie transplantátu. Dávky imunosupresív potrebných na udržanie funkcie transplantátu sa znížia počas prvých mesiacov po operácii. Vždy je však potrebné minimálne množstvo týchto liekov, a to aj mnoho rokov po transplantácii. Použitie imunosupresie je nevyhnutné od okamihu transplantácie orgánu až do ukončenia jeho funkcie.

Imunosupresíva pri autoimunitných ochoreniach

Autoimunitné ochorenia, známe aj ako autoimunitné ochorenia, sú ochorenia, pri ktorých imunitný systém mylne rozpozná časti vlastného tela ako nepriateľov a začne ich napádať. Následkom je trvalé poškodenie.

Imunosupresíva inhibujú neprimeranú reakciu imunitného systému proti vlastným tkanivám

Imunosupresívne lieky sa používajú okrem iného v v priebehu:

      • reumatoidná artritída
      • systémový lupus erythematosus
      • pemphigus
      • ulcerózna kolitída
      • Crohnova choroba

Imunosupresíva - vedľajšie účinky

Okrem požadovaného terapeutického účinku môže byť užívanie imunosupresív spojené s mnohými vedľajšími účinkami.

1) Náchylnosť na infekcie

Najnebezpečnejšie sú chronické vírusové infekcie, ktoré spôsobujú poškodenie orgánov, ako je chronická hepatitída alebo chronické kožné lézie spojené s ľudským papilomavírusom.

Chronická infekcia u imunosuprimovaných pacientov je spôsobená vírusmi, ktoré asymptomaticky infikujú väčšinu populácie. Ale u pacientov s oslabenou imunitou sa tento vírus zvyčajne aktivuje, množí a spôsobuje poškodenie.

Organizmus príjemcu transplantátu nebojuje účinne s vírusovou infekciou a u väčšiny z nich nie je pozorovaná spontánna eliminácia vírusu

2) Nádory

Novotvary, ktoré vznikajú najčastejšie, sú spojené s vírusovými infekciami, takže:

      • rakovina kože
      • rakovina krčka maternice
      • rakovina močového mechúra
      • lymfómy (niektoré z nich súvisia s vírusom Epstein-Barrovej)
      • rakovina obličiek
      • rakovina pečene (súvisiaca s chronickou hepatitídou spôsobenou vírusmi B alebo C)

3) Hypertenzia, vredy

S vekom sa u pacienta užívajúceho imunosupresíva rozvíjajú metabolické, kostné a kardiovaskulárne komplikácie. Väčšina liekov užívaných roky prispieva k rozvoju hyperlipidémie, cukrovky, arteriálnej hypertenzie, a tým aj aterosklerózy.

Stále častejšie sa tiež stáva, že pacienti zomierajú po aktívnej transplantácii z iných, najmä kardiovaskulárnych, príčin.

Imunosupresíva, okrem hypertenzie, dyslipidémie a hyperglykémie, spôsobujú ulceráciu žalúdka a poškodenie pečene a obličiek, často vysokej intenzity

O autoroviMonika MajewskáNovinár špecializujúci sa na zdravotnú problematiku, najmä v oblasti medicíny, ochrany zdravia a zdravej výživy. Autor správ, sprievodcov, rozhovorov s odborníkmi a reportáží. Účastníčka najväčšej poľskej národnej lekárskej konferencie „Poľská žena v Európe“, ktorú organizuje Asociácia „Novinári pre zdravie“, ako aj odborných workshopov a seminárov pre novinárov organizovaných asociáciou.

Prečítajte si viac článkov od tohto autora

Kategórie: