Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

OVERENÝ OBSAHAutor: Dominika Wilk

Kozmetická alergia sa objavuje čoraz častejšie. Môže za to zvýšené množstvo konzervačných látok a vonných látok, ktoré sa do nich pridávajú, ako aj často individuálna precitlivenosť na konkrétnu zložku kozmetického výrobku. Ak chcete zistiť, ktorá látka vás senzibilizuje, mali by ste po použití kozmetiky pozorne sledovať kožnú reakciu a tiež prejsť na náplasťové kožné testy, ktoré vám umožnia sledovať škodlivý alergén.

Prečo kozmetika spôsobuje alergie?

Hoci existujú prísne smernice o tom, aké látky sa môžu použiť pri výrobe kozmetiky, existujú zložky, ktoré sa v kozmetike používať musia a ktoré zase môžu prispievať k kožným alergiám. Hovoríme o konzervačných látkach, ktoré chránia kozmetické výrobky pred znehodnotením a rastom baktérií.

Ďalšou skupinou alergénnych zložiek sú vonné látky, ktoré síce nemusia byť použité v krémoch, no nemožno ich vynechať ani v deodorantoch a parfumoch. Existujú aj farbiace prísady, ktoré sa používajú pri výrobe očných tieňov alebo riaseniek, ktoré sú potrebné na dodanie špecifickej farby kozmetike a ktoré môžu spôsobiť väčšiu či menšiu kontaktnú alergiu.

Ako alergény z kozmetiky prenikajú do pokožky?

Prenikanie kozmetických zložiek cez pokožku prebieha rôznymi spôsobmi. Môžu preniknúť cez stratum corneum a preniknúť do medzibunkových priestorov alebo do samotných buniek. Prenikajú aj do mazových a potných žliaz a vlasových folikulov.

Ako rýchlo daná látka prenikne do pokožky závisí od jej koncentrácie, ako aj od nosičov obsiahnutých v kozmetike. Sila účinku zase závisí (okrem koncentrácie) od oblasti pokožky, na ktorú je kozmetický prípravok nanesený.

Je známe, že telové mlieko, ktorým sa natierame od nôh až po krk, bude mať silnejší účinok ako krém na ruky vtieraný do rúk.

Oslabená ochranná bariéra pokožky je individuálnym faktorom, ktorý zvýši nepriaznivý účinok kozmetiky a jej väčšiu penetráciu cez vrstvu pokožky. To je dôvod, prečo ľudia nútení často zmývať lipidový plášť, napríklad kozmetičky, kaderníci, sú náchylnejší na alergie.kvôli používaniu kozmetiky ako ľudia, ktorí majú pevnú kožnú bariéru.

Konzervačné látky - látky, ktoré senzibilizujú

Konzervačné látky sa v kozmetike používajú na zabránenie rastu mikroorganizmov, plesní alebo húb, a tým predlžujú životnosť výrobku a zachovávajú všetky jeho kvalitatívne hodnoty až do uvedeného dátumu spotreby. Aby mohla byť daná konzervačná látka schválená na použitie, nesmie:

  • má toxické účinky,
  • vstrebáva sa cez kožu alebo sliznice,
  • použiť v príliš vysokej koncentrácii (bezpečná konzervačná látka je taká, ktorá pôsobí v nízkej koncentrácii),
  • majú obmedzené pole pôsobnosti (najlepšie je pôsobiť proti rôznym mikroorganizmom, grampozitívnym aj gramnegatívnym baktériám, plesniam, bez narušenia prirodzenej mikroflóry pokožky),
  • vykazujú nestabilitu (musí zostať stabilné pri rôznych teplotách a pH).

Dobre fungujúci konzervant je ten, ktorý sa dobre rozpúšťa vo vode a zároveň neinteraguje s ostatnými zložkami kozmetiky. Jeho výhodou je aj absencia vône a farby.

V súčasnosti je v Poľsku povolených 56 konzervačných látok na použitie v kozmetike, ale vzhľadom na skutočnosť, že niektoré položky skrývajú chemické zlúčeniny vrátane solí alebo esterov, existuje oveľa viac týchto konzervačných látok. Okrem toho zoznam neobsahuje prírodné konzervačné látky ako alkohol alebo esenciálne oleje.

Vyhláška z roku 2005 obsahuje okrem zoznamu konzervačných látok aj usmernenia o percentách, v ktorých môžu byť prítomné. Začínajú od zlomku % až po 2 %. Existujú aj informácie o tom, ktoré konzervačné látky sa môžu objaviť napríklad v kozmetike pre deti, ktoré nemôžu byť súčasťou zmývateľných produktov a ktoré je zakázané používať v aerosóloch.

Aj keď nie všetky konzervačné látky môžu spôsobiť alergické reakcie, niektoré konzervačné látky majú tendenciu spôsobiť alergické reakcie. Medzi potenciálne alergény medzi konzervačnými látkami patria:

  • parabénov,
  • formalín,
  • Thiomersal,
  • Kathon CG,
  • Euxyl K 400.

Vône v kozmetike – prečo si na ne treba dávať pozor?

Odhaduje sa, že 1-16 % ľudí je precitlivených navône a kontakt s nimi končia žihľavkou, alergickým ekzémom, svrbením alebo fototoxickou reakciou. Najčastejšími miestami výskytu alergií sú: pokožka tváre, krku, rúk a podpazušia.

Vo voňavkárskom priemysle sa používa viac ako 300 aróm a každodenná kozmetika môže obsahovať 100 až 300 týchto typov zlúčenín. Samozrejme, najviac to budú parfémy, kolínske vody, toaletné vody či vody po holení. Okrem toho ich nájdeme v pleťových vodách, sprchových mliekach, mydlách, šampónoch, zubných pastách či ústnych vodách. Nachádzajú sa aj v niektorých rúžoch.

Vône najčastejšie zodpovedné za alergické reakcie sú:

  • cinnamaldehyd,
  • izoeugenol,
  • hydroxycytronellal,
  • eugenol,
  • izoeugenol,
  • geraniol,
  • ružový olej,
  • pelargónový olej,
  • dubový mach absolútny.

Veľkým problémom pri sledovaní alergénnych vonných látok obsiahnutých v kozmetike je to, že výrobcovia nie sú povinní uvádzať na etikete jednotlivé názvy vôní. Môžu ich spoločne označiť: „Parfum“, „Aróma“ alebo „Vôňa“.

V prípade 26 vôní, ktoré obzvlášť často spôsobujú alergické reakcie, je však výrobca povinný označiť ich v zložení, ak prekračujú koncentráciu 0,001 % v kozmetických výrobkoch zostávajúcich na pokožke, ako aj ak sú vyššie ako 0,01 % v zmývateľných produktoch.

Ďalšie alergénne zložky používané v kozmetike

Chrome

Chróm je veľmi často príčinou kontaktných alergií, najmä oneskorených, ktoré sa prejavujú ako kontaktný ekzém (AKD). Kontaktný ekzém je väčšinou reakciou na haptén (nie celý antigén), ktorý preniká hlboko do kože a reaguje s nukleofilnými reťazcami proteínu a až potom vedie k vytvoreniu antigénu

Pri vyššie uvedenom procese sa na koži môže objaviť exsudatívna papula, ktorá sa zmení na drobný pľuzgier. Neskôr sa zmení na erózie a povedie k tvorbe erytematózno-exsudatívnych ložísk. Tieto typy zmien môžu zahŕňať očné viečka, medzery medzi prstami, ohyby napríklad zápästí alebo chrbtov rúk.

Zlúčeniny chrómu sa v kozmetike najčastejšie objavujú ako zelené farbivo, ktoré sa používa pri výrobe očných tieňov, ale aj mydiel a riaseniek. Je ťažké vystopovať jeho prítomnosť v zložení kozmetického výrobku, keďže sa na etiketách objavuje pod rôznymi označeniami:

  • CI 77288(Chromium Oxide Greens) - chrómová zelená, oxid chrómu (III), Cr2O3
  • CI 77289 (Chromium Hydroxide Green) - hydroxid chromitý (III), chrómová zelená,
  • CI 15685 (Acid Red 184, chromát (1-), hydroxy (2- (hydroxy) -3 - ((hydroxy) -1-naftalenyl) azo-5-nitrobenzénsulfonato (3)) - sodík)
  • CI18690 -Vodík bis[2-[(4,5-dihydro-3-metyl-5-oxo-1-fenyl-1H-pyrazol-4-yl)azo]benzoato(2-)]chróman ( 1 -)
  • CI 18736 - Hydrogén bis[5-chlór-3-[(4,5-dihydro-3-metyl-5-oxo-1-fenyl-1H-pyrazol-4-yl)azo]-2 disodný -hydroxybenzénsulfonát (3 -)] chróman (3 -).

Filtre

Filtre nachádzajúce sa v kozmetike sú navrhnuté tak, aby chránili pokožku pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia, ako je začervenanie, podráždenie pokožky a z dlhodobého hľadiska: starnutie pokožky svetlom alebo rakovina kože.

Kozmetické výrobky môžu obsahovať fyzikálne aj chemické filtre. Prvé odrážajú svetlo alebo rozptyľujú slnečné lúče. Tie posledné – chemické, dokážu absorbovať slnečné lúče.

Fyzikálne filtre používané v kozmetických prípravkoch sú oxid zinočnatý a oxid titaničitý. Ich nevýhodou je, že farbia na bielo (aj keď v poslednej dobe sa výrobcom podarilo tento efekt minimalizovať). Na druhej strane výhodou ich použitia je, že neprenikajú hlboko do pokožky, vďaka čomu sú bezpečné a nespôsobujú alergické reakcie.

Chemické filtre, na rozdiel od fyzikálnych, už môžu spôsobiť podráždenie. Kedysi populárna kyselina paraaminobenzoová (PABA) spôsobila toľko fotoalergických a fototoxických reakcií, že bola v roku 2009 stiahnutá z trhu. Deriváty kyseliny p-metoxyškoricovej používané pri výrobe farebnej kozmetiky alebo opaľovacích prípravkov, ktoré sa v súčasnosti používajú, môžu zase spôsobiť mierne podráždenie. Širokorozsahové filtre, ktoré chránia pred UVA aj UVB lúčmi, ako sú benzofenóny: Benzofenón-3, Benzofenón-4, Benzofenón-5, zvyčajne spôsobujú alergické a fotoalergické reakcie po vystavení slnečnému žiareniu.

Alergické podráždenie pokožky nie je jediným vedľajším účinkom filtrov, niektoré z nich, ako napríklad 4-metylbenzylidén gáfor, sú vysoko estrogénne a môžu prechádzať do mlieka dojčiacich matiek, čo spôsobuje nežiaduce účinky na ženu aj jej dieťa.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Dermatológia