Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Bulímia je typ poruchy príjmu potravy, ktorý nemusí byť viditeľný na prvý pohľad – na rozdiel od zdania, väčšina ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, má zdravú telesnú hmotnosť. Na druhej strane, bulímia môže mať vážne, niekedy až život ohrozujúce následky – aké sú teda príznaky bulímie, ako viete, či váš blízky môže mať tento problém a aká liečba sa na mentálnu bulímiu používa?

Bulímia(známa aj ako mentálna bulímia) je – popri anorexii – jednou z najznámejších porúch príjmu potravy. Prvý úplný popis - Gerald Russell - bol napísaný v roku 1979, v skutočnosti však boli nezrovnalosti súvisiace s týmto problémom spomenuté už skôr. Samotné slovo bulímia je odvodené z gréčtiny a vzniklo spojením slov bous a limos - tieto slová znamenajú býka a hlad, preto sa porucha niekedy označuje aj ako "býčí hlad".

Presný výskyt bulímie je ťažké kvantifikovať, ale odhaduje sa, že približne 1 % mladých žien na celom svete ňou môže kedykoľvek trpieť. Zámerne tu bolo spomenuté ženské pohlavie, pretože s bulímiou bojujú najmä jej predstavitelia - u žien sa tento problém vyskytuje až deväťkrát častejšie ako u mužov. Rovnako ako anorexia nervosa, aj mentálna bulímia sa vyskytuje predovšetkým u mladých ľudí, typicky sa vyskytuje u ľudí vo veku 16 až 35 rokov (ochorenie sa zvyčajne vyskytuje v trochu vyššom veku ako v prípade mentálnej anorexie).

Bulímia: dôvody

Rovnako ako v prípade iných porúch príjmu potravy, aj pri mentálnej bulímii je zvyčajne dosť ťažké rozlíšiť jeden konkrétny faktor zodpovedný za jej vznik. Vo všeobecnosti sú príčinou bulímie biologické a psychosociálne faktory.

Existuje mnoho rôznych vedeckých štúdií, ktorých výsledky naznačujú, že v etiológii mentálnej bulímie hrajú dôležitú úlohu genetické faktory. V situácii, keď blízky príbuzný práve trpel mentálnou bulímiou alebo iným typom poruchy príjmu potravy, riziko, že problém postihne členov rodiny, sa výrazne zvyšuje.

Okrem toho sa spomína, že môžu mať spojenie s bulímiouabnormálne hladiny určitých neurotransmiterov v centrálnom nervovom systéme (predovšetkým serotonínu). Prebieha však aj ďalší výskum zameraný na ďalšie pátranie po príčinách bulímie – niektoré z nich sa zameriavajú na vzťah medzi poruchami príjmu potravy a hladinami mozgového neurotrofického faktora (BDNF) v mozgu.

Pre rozvoj mentálnej bulímie sú dôležité rôzne psychosociálne faktory. K tomuto problému môže prispieť prílišné zameranie rodičov na váhu dieťaťa. S výskytom porúch príjmu potravy môže súvisieť aj to, že médiá často propagujú model krásy sústredený okolo štíhlosti. Tu tiež stojí za zmienku, že v niektorých prípadoch sa mentálna bulímia vyskytuje u ľudí, ktorí mali v detstve alebo dospievaní nadváhu alebo obezitu.

Niekedy sa stane, že jedna porucha príjmu potravy sa zmení na druhú – napríklad u ľudí, ktorí v minulosti bojovali s anorexiou. Čas od objavenia sa jedného problému po objavenie sa druhého môže byť rôzny – u niekoho sú to mesiace, u iného roky, tu treba aspoň zdôrazniť, že nie u všetkých ľudí, ktorí sa liečili na anorexiu, sa neskôr bulímia rozvinie. . Za zmienku tiež stojí, že typická anorexia sa v budúcnosti zmení na mentálnu bulímiu – opačný vzťah sa vyskytuje len zriedka.

Bulímia: príznaky

Jedným z najväčších problémov bulímie je, že väčšinou nevidíte jej prejavy – aspoň na chvíľu. Na rozdiel od všetkého, ľudia trpiaci touto poruchou nemusia mať nesprávnu hmotnosť - najčastejšie je to práve naopak a bulimičky majú správnu telesnú hmotnosť.

Podstatou bulímie sú záchvaty neviazaného prejedania sa, ktoré sú neskôr sprevádzané snahou o zmiernenie následkov veľkého množstva jedla – v priebehu problému dochádza k intenzívnemu strachu z priberania. Medzi ďalšie problémy, ktoré sú príznakmi mentálnej bulímie, patria:

  • sústrediť všetku svoju pozornosť na jedenie (aj neustálym počítaním kalórií),
  • správanie po záchvatovom jedení na zníženie rizika priberania: vracanie, užívanie laxatív alebo liekov na potlačenie chuti do jedla, ako aj diuretík a hormónov štítnej žľazy; niektorí pacienti s mentálnou bulímiou sa venujú intenzívnemu cvičeniu, zatiaľ čo iní sa venujú hladovaniu, ktoré zvyčajne končí záchvatovým prejedaním.

Stojí to tu za tozdôrazniť, že záchvaty prejedania sa je naozaj veľmi ťažké zastaviť – pacient pri nich dokáže skonzumovať produkty s energetickou hodnotou niekoľkonásobne vyššou, ako je jeho denná potreba, navyše niekedy zje aj kombinácie produktov, ktoré okrem záchvatu napr. určite by nejedol. Človek s bulímiou si to uvedomuje, a preto po záchvate podniká rôzne opatrenia, aby zabránil priberaniu.

Bulímia: následky

Typické pre mentálnu bulímiu je, že pacienti konzumujú veľké množstvá jedla tajne, ďaleko od ostatných. Z tohto dôvodu si ani domácnosť osoby postihnutej týmto problémom nemusí byť vedomá toho, s čím ich blízky zápasí.

Na druhej strane je bulímia veľmi nebezpečná, pretože aj opakované vyvolávanie zvracania môže viesť k nebezpečným poruchám v tele pacienta.

Možné somatické komplikácie mentálnej bulímie zahŕňajú:

  • chronická gastroezofageálna refluxná choroba,
  • hypokaliémia,
  • dehydratácia,
  • ezofagitída,
  • poškodenie zubov (ľudia s bulímiou môžu demineralizovať sklovinu, majú tiež zvýšené riziko zubného kazu),
  • hypotenzia,
  • porucha srdcového rytmu,
  • žalúdočné vredy,
  • opuch slinných žliaz,
  • poruchy plodnosti,
  • poruchy defekácie (ako je zápcha alebo hnačka).

Bulímia: uznanie

Pri pohľade na to, aké rôzne a vážne môžu byť komplikácie bulímie, je určite dôležité rozpoznať to a začať liečbu čo najskôr. Problém – podľa ICD-10 – je diagnostikovaný, keď má pacient:

  • neustály záujem o jedenie v kombinácii s prejedaním,
  • prijímanie opatrení na zabránenie priberania na váhe, ako je už spomínané vyvolanie zvracania alebo užívanie laxatív,
  • chorobný strach z obezity.

Samotnú diagnózu bulímie stanovuje psychiater, no najskôr ho musíte navštíviť alebo presvedčiť osobu, ktorá môže mať bulímiu, aby navštívila odborníka. Nasledujúce problémy môžu viesť k podozreniu na mentálnu bulímiu:

  • izolovať svoju milovanú osobu počas jedla (najmä keď ich predtým jedol so zvyškom rodiny),
  • nájdenie rôznych obalov na jedlo alebo preháňadlá na rôznych neobvyklých miestach (možné nájsť aj zvyšky zvratkov napr. v skriniach na oblečenie, črepníkoch alebo … stelivo pre zvieratá),
  • si všimol výraznú, neopodstatnenú únavu alebo letargiu, ako aj zhoršenie stavu pokožky alebo vlasov,
  • všímanie si nezvyčajných, malých jaziev na chrbtovej ploche prstov (tzv. Russellov príznak – vyskytuje sa u ľudí, ktorí často vyvolávajú zvracanie v dôsledku poškodenia kože v dôsledku opakovaného kontaktu s rezákmi).

Bulímia: koexistujúce problémy

Tu je vhodné pripomenúť, že bulímia často nie je jedinou duševnou poruchou, ktorou je pacient zaťažený. Problém, žiaľ, pomerne často koexistuje s inými jedincami. Medzi tie, ktoré najčastejšie koexistujú s mentálnou bulímiou, patria depresívne poruchy, úzkostné poruchy a poruchy osobnosti.

Okrem toho majú pacienti s mentálnou bulímiou zvýšené riziko zneužívania návykových látok a závislosti.

Bulímia: liečba

Terapeutické interakcie hrajú najväčšiu úlohu pri liečbe mentálnej bulímie. Zameriavajú sa na rôzne oblasti, ich cieľom je okrem iného zmena sebaúcty pacienta (ktorá je zvyčajne veľmi nízka), ako aj premena nevhodných stravovacích návykov na správne. Jednou z najviac odporúčaných terapií v prípade mentálnej bulímie je kognitívno-behaviorálna terapia, u mladších pacientov je dôležitá aj rodinná terapia

Niekedy – najmä ak sa príznaky iných duševných porúch vyskytujú súčasne s bulímiou – sa používa aj farmakologická liečba. Typicky sa v tomto prípade používajú lieky zo skupiny inhibítorov spätného vychytávania serotonínu, najmä fluoxetín.

Tu je vhodné spomenúť, že väčšinou sa do celého procesu liečby zapája nielen pacient, ale aj jeho najbližšie okolie. Takáto nevyhnutnosť môže zahŕňať okrem iného to, že ľudia, ktorí zápasia so šikanovaním, sú často presvedčení, že nemajú vôbec žiadny problém – je pre nich ťažké vôbec začať s psychoterapiou a potom zvyčajne potrebujú veľkú podporu, aby v nej zotrvali.

Bulímia: prognóza

Dôležitou otázkou – najmä pre rodiny pacientov – je, či sa ich blízki dokážu úplne zotaviť. Prognóza pre bulímiu je šťastná a lepšia ako pre anorexiu.

Po 10 rokoch od začatia liečby sa až u polovice pacientov pozoruje úplné uzdravenie, u iných sa nemusí úplne zlepšiť, zatiaľ čo u niektorých ľudí môžu príznaky bulímie – najmä pri absencii spolupráce – pretrvávať na veľmi dlhú dobu a niekedy, bohužiaľ, aj na celý život.

  • PORUCHY VÝŽIVY: anorexia, bulímia, ortorexia jeduševné choroby
  • Jedávate v noci? Možno trpíte NES alebo SRED
  • KOMPULZÍVNE JEDLO, alebo keď nám jedlo vládne

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Psychiatria