Synestézia je stav, v ktorom sa zmyslové dojmy navzájom miešajú. Potom môžete okrem iného vidieť alebo ochutnať farby slov. Na druhej strane chute možno počuť ako zvuky. Napríklad slovo pondelok môže byť červené a kúsok od Mozarta môže mať príchuť jahôd so šľahačkou. Vďaka synestézii môžete dokonca prstami cítiť zvuk rôznych predmetov. Zistite, čo presne je synestézia.

Synestézia(grécky: synísthesis - simultánne vnímanie; sýn - spolu a aísthesis - poznanie prostredníctvom zmyslov) je stav, v ktorom zážitky jedného zmyslu vyvolávajú aj skúsenosti charakteristické pre iné zmysly . Inými slovami, určitý zmyslový podnet je vnímaný aj iným zmyslom, než ku ktorému smeroval. Napríklad skladba od Mozarta (čo je zmyslový podnet) aktivuje nielen sluch, ale napríklad aj chuť. Potom môžete vnímať počuté zvuky ako chuťový vnem, premeniť sluchový vnem na chuťový vnem. Mozartov kúsok tak môže chutiť ako jahody so šľahačkou. O synestézii môžeme hovoriť aj vtedy, keď napríklad vnímanie nízkych zvukov vyvoláva dojem mäkkosti a napríklad modrá farba je vnímaná ako studená a napríklad číslo 6 je zelené.

Odhaduje sa, že na milión ľudí pripadá desať synestetických látok. Zaujímavé je, že väčšina z nich sú ľaváci. Tiež sa zistilo, že synestézia sa vyskytuje takmer trikrát častejšie u žien ako u mužov. K slávnym synestetikom patrili: ruský spisovateľ Vladimir Nabokov, francúzsky básnik Arthur Rimbaud, nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven a ruský skladateľ éry romantizmu Mikołaj Rimski-Korsakov. Patria k nim aj John Lennon, Marilyn Monroe a Stevie Wonder.

Synestézia – kedy o nej môžete hovoriť?

Synestézia môže okrem iného pripomínať stav omamnej intoxikácie (môže nastať zmätenosť zmyslov napr. po užití LSD). Preto boli prijaté určité kritériá na diagnostiku synestézie. Podľa Richarda E. Cytowica – vedca, ktorý študuje synestéziu – sú:

  • mimovoľné - vznikajúce zmyslové dojmy nie sú kontrolované, objavujú sa bez ohľadu na našu vôľu;
  • projekcia - zmyslové dojmy vznikajú nielen vo vnútri mysle, ale aj mimo nej;
  • trvácnosť a jedinečnosť – špecifický podnet u daného človekavždy vyvoláva rovnaké zmyslové dojmy (napr. číslo 5 je vždy modré);
  • pamäť – spustený dojem zostane živý v pamäti;
  • emócie - človek je presvedčený o realite zmyslových dojmov, často sa tieto vnemy kombinujú s pocitmi, napr. rozkoš alebo znechutenie;

Synestézia - typy

Existuje niekoľko typov synestézie. Najpopulárnejšia je spomínaná lingvistická synestézia, pri ktorej čísla, písmená či slová vyvolávajú vnemy súvisiace so sluchom, zrakom, chuťou a hmatom. Takto môže dané slovo vyvolať chuťový vnem, napríklad meno Monika môže mať malinovú príchuť. Môžete tiež vidieť čísla a slová v určitej farbe, napr. číslo 6 je zelené, slovo piesok je žlté. V tomto prípade má každé písmeno abecedy svoju vlastnú farbu, napr. písmeno „a“ môže byť červené.

Okrem toho existuje hudobná synestézia. Potom pri počúvaní hudby zažívate chuťové či farebné vnemy, napríklad súčasná hudba má kyslú príchuť a Mozartov kúsok môže mať príchuť jahôd so šľahačkou. Spomínaný Mikołaj Rimski-Korsakow zase tvrdil, že pre neho má každý hudobný tón inú farbu, napríklad tónina C dur je biela a tónina D dur žltá, slnečná.

Najpodivnejšia vec je však audiomotorická synestézia, keď cítite potrebu zaujať konkrétnu polohu, keď počujete konkrétny zvuk.

Okrem toho existujú tzv silná synestézia - ako mal Nikolaj Rimskij-Korsakov - a slabá synestézia, ktorá sa vyskytuje u väčšiny ľudí. Väčšina ľudí sa cíti modrá ako chladná. Väčšina ľudí, keď pomyslí na písmeno, vidí jeho farbu. Napríklad písmeno „a“ môže byť červené. V prípade synestetických látok to zase nebude len červená, ale napríklad šťavnatý odtieň dužiny vodného melónu.

Synestézia – príčiny

Nie je známe, aké sú presné príčiny synestézie. Prvá teória hovorí, že v mozgu synestétov alebo ľudí, ktorí zažívajú zmätok, existuje viac spojení medzi neurónmi prenášajúcimi informácie z rôznych zmyslových orgánov a v dôsledku toho sa rôzne vnemy navzájom miešajú. Napríklad vizuálne podnety aktivujú oblasti v hlave zodpovedné za sluchové spracovanie.

Iní tvrdia, že v synestetických metódach je počet spojení medzi neurónmi normálny, zatiaľ čo rovnováha medzi inhibíciou a umlčaním impulzov, ktoré sa dostanú do mozgu, je narušená.

Tretia hypotéza je, že všetci sa narodili ako synestéti s dodatočným počtom spojení medzi neurónmi, a to približne do veku 3 mesiacov. Preto u každého malého dieťaťa môže prísťzmätok zmyslov. Je vedecky dokázané, že jeden zmyslový vnem stimuluje všetky zmysly v mozgu dieťaťa súčasne, čo dáva množstvo vnemov a vnemov. Po troch mesiacoch veku tieto súvislosti u väčšiny ľudí zmiznú. Niektorí ľudia nemajú tento proces a stanú sa synestétmi na zvyšok svojho života.

Teória naučeného správania zasa tvrdí, že osoba, ktorá zažíva dané vnemy, sa naučila spájať slová alebo zvuky s farbou predmetov okolo seba v detstve.

Tiež sa zistilo, že synestézia môže byť dedičná. Napríklad Vladimir Nabokov sa oženil so ženou, ktorá bola tiež synestetickou a daroval ich synovi Dmitrijovi.

Bibliografia: Sidorowska I.,Kognitívne implikácie synestézie , [in:] Neurokognitívna veda v patológii a zdraví 2009-2011, Pomeranian University of Szczecin, Szczecin 2011

Kategórie: