Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Žijeme v špecifickom prostredí, pre ktoré sú rodina a vzťah veľmi dôležitými prvkami života. Tlak byť vzťahový, „mať niekoho“ stúpa s vekom. Spýtali sme sa sociológa dr hab. Paula Pustułka, profesorka na univerzite SWPS vo Varšave, vedúca výskumného centra Młodzi v Laboratórnom centre.
Patrycja Pupiec: Súhlasili by ste s tvrdením, že pre našich starých rodičov a rodičov bolo ľahšie nadväzovať vzťahy, pretože boli oslobodení od sociálnych médií, rýchleho toku informácií a neprežili globálna pandémia?
Paula Pustułka:Sociálne zmeny sú rozsiahle a nesúvisia len s nedávnymi krízami. Tieto sociálne zmeny pozorujeme už niekoľko desaťročí, no v skutočnosti nám sťažujú lásku a vzťahy ako našim rodičom a starým rodičom. Na jednej strane dochádza k zníženiu sociálnej kontroly, pretože častejšie odchádzame a bývame mimo rodiny, svoje životopisy formujeme individuálne a nemusíme rodine a miestnej komunite obšírne vysvetľovať svoje životné rozhodnutia. Vďaka tomu môžeme dlhšie experimentovať so vzťahmi, láskou a rôznymi druhmi romantických túžob.
Na druhej strane táto prosperita výberu vytvára to, čo sociológovia označujú ako tekutú realitu a tekutú lásku. Naše romantické vzťahy sú veľmi náchylné na rýchle a dynamické zmeny. Zo vzťahu sa môžeme dostať cez noc. Samozrejme, spôsobuje to nejaké krízy, ale rozchody sú vo všeobecnosti jednoduchšie. Preto je ťažšie stabilizovať vzťah a náchylnosť „vzdať sa“ vo vzťahu odchodom z neho robí budovanie trvalých vzťahov náročnejším …
Takmer pre každého z nás „šťastný“ znamená „vo vzťahu“, s deťmi, doma a v každodennom živote rodiny. Mnohým z nás bolo od detstva vštepované, že rodina je šťastie. Už základné rozdelenie potrieb, teda Maslowova pyramída, kladie potrebu spolupatričnosti a lásky vysoko. Čo ak to niekto jednoducho necíti – je to normálne?
Spoločnosť vždy tvorili ľudiaktorí si vedome zvolili životnú cestu súvisiacu s bývaním osamote, tak by som tento jav nepovažoval za univerzálny. Súhlasím však s tým, že napriek všetkým spoločenským zmenám v oblasti romantických alebo morálnych rozhodnutí väčšina mladých ľudí, najmä v Poľsku, túži po štandardnom životnom cykle. To znamená, že – štatisticky povedané – väčšinou chceme mať manželku, manžela, deti, domov, teda určitý idylický obraz, ktorý si spájame so zárukou šťastia.
Byť slobodný a slobodný však môže mnohým ľuďom priniesť spokojnosť a šťastie. Podobne aj v prípade bezdetnosti – ide o výber daného páru, najmä preto, že sociálny výskum tu nie je jednoznačný. Na jednej strane sú ľudia s deťmi po celý život spokojnejší, na druhej strane je často nepriaznivý vplyv potomstva na intimitu a vzťahy v páre. Inými slovami, nedá sa vylúčiť, že bez detí bude vzťah šťastnejší. Je veľmi dobré, že čoraz viac ľudí si v rôznych etapách života vyberá rôzne modely života. Vďaka tomu sa menej zrejmé voľby, menej schematické cesty stávajú spoločensky viac cenenými a akceptovanými.
Pri počutí otázok starej mamy alebo tety: "už niekoho máš?", "Kedy sú deti?", Reagujeme negatívne, zlepšuje sa nám smútok, cítime sa zle, znamená to že tomuto tlaku podľahneme?
Rodina je pre Poliakov dôležitá a tieto medzigeneračné vzťahy sú veľmi dôležité, najmä ak hovoríme o pokrvných zväzkoch. Podľa mňa je, či podľahnúť nátlaku alebo nie, veľmi individuálna záležitosť. Samozrejme, sú ľudia, ktorí takýto tlak zo strany rodiny a okolia vedia veľmi dobre zvládať, napríklad niektoré otázky či poznámky zmeniť na vtip. Okolie sa im darí rôznymi spôsobmi presvedčiť o svojom postoji, teda vysvetliť, prečo nechcete mať deti vôbec alebo v určitom bode svojho života.
V niektorých vzťahoch – vrátane rodinných – môžete viesť otvorený dialóg o tom, prečo teraz partnera nechcete alebo prečo ho vôbec nepotrebujete. Zároveň existujú vzťahy, v ktorých sa zdá, že tlak je ťažšie prekonať. Napríklad ako národ si vo všeobecnosti veľmi vážime babičky a starých rodičov. Často nás vychovávali oni, a tak nám preniesli tieto tradície, takže toto napätie môže mať na nás silnejší dopad.
Najťažšie to majú ľudia, ktorých voľba alebo voľby sú pre rodinu úplne neprijateľné a v tomto prípade sa to môže premietnuť do ďalšieho zhoršovania až rozbitia vzťahu, ktorý aj naša viera v rodinu ako najvyššiu hodnotu sa nemusí uložiť.
Naozaj vytvárajú väčší tlak, aby boli vo vzťahu?ženy - babičky, matky, tety? Prečo môže na pohlaví záležať?
V podstate sú pre ženy v popredí rodinné úlohy. Vidno to aj v iných oblastiach – ženy napríklad odchádzajú z trhu práce skôr, tradične častejšie opúšťajú prácu, aby sa starali o deti a domácnosť. V sociológii sa zdôrazňuje, že našu identitu nevytvára ani tak to, aké roly – napríklad manželky, šéfky či kamarátky – vykonávame, ale skôr to, ako danú rolu hodnotíme a do akej miery ju považujeme za významnú. Výskumníci nepochybujú o tom, že ženy si častejšie cenia rodinné roly.
To po prvé znamená, že viac ako muži si cenia manželské opatrovateľské roly: matky, manželky či dokonca babičky. Po druhé, dámy umiestňujú tieto roly vyššie vo svojej hierarchii alebo katalógu rolí, takže byť matkou je zvyčajne oveľa dôležitejšie ako profesionálna rola. Vďaka tomuto rodovému rozdeleniu je väčšia pravdepodobnosť, že práve otec, dedko alebo strýko sa nás budú pýtať na to, čo robíme v práci, a že ženy v rodine budú upozorňovať viac na rodinné roly, teda aspekty súvisiace s materstvom. , láska a vzťah.
Sociálne médiá bombardujú obsah našich priateľov – priateľ sa oženil, priateľ sa stal otcom, bratranec sa zasnúbil. Mnoho osamelých ľudí sa jednoducho cíti horšie, keď vidia takýto obsah, pretože napríklad snívajú o takomto živote. Ako vysvetliť/prepracovať tieto negatívne emócie súvisiace s tým, čo vidíme na sociálnych médiách?
V prvom rade musíte prijať opravu pokrytectva sociálnych médií. Ľudia ukazujú dokonalú rodinu, dokonalé zasnúbenie, dokonalé deti. Kedy ste naposledy videli na Instagrame alebo Facebooku správy o hádkach vo vzťahu, rodičovských ťažkostiach, finančných problémoch? Túto temnejšiu stránku nevidíme, pretože sociálne siete propagujú paradox, o ktorom písali Elisabeth Beck-Gernsheim a Urlich Beck. No, od detstva sme kŕmení týmito emocionálne poznačenými, idealizovanými obrazmi.
Romantika s lupeňmi ruží a Paríž v pozadí, hľadanie „toho jedného“ – to sú dominantné posolstvá v masovej kultúre, v seriáloch a filmoch. Neskôr, v skutočných vzťahoch, konfrontujeme tento pekný obrázok s každodenným životom špinavých ponožiek a toho, kto má vyniesť smeti. Nie sme pripravení na to, že byť vo vzťahu si vyžaduje prácu, takže hlavnou prekážkou dobrého vzťahu môže byť uvedomenie si tejto dichotómie, tohto falošného obrazu.
Môžete sa tiež čudovať, čo je dôvodom, prečo takéto ideálne obrázky niekoho dráždia, spôsobujú emocionálnu bolesť. To by mohla byť podmienka na to, aby ste niečo dostaliZmeň svoj život. Stojí za to zamerať sa na reflexiu, teda myslenie a definovanie toho, čo vo svojom živote chcete a očakávate v oblasti vzťahov. Existujú rôzne metódy, ako sa snažiť niekoho nájsť, ale samozrejme nikdy nie je záruka úspechu, t.j. že niekoho skutočne nájdeme, že to bude vzťah, ktorý skutočne prežije.
Podľa mňa je to najhoršie, čo môžeme urobiť, neskúšať to vôbec. Nie je ľahké získať lásku – najmä pokiaľ ide o to, ako dnešné randenie vyzerá – ale je na človeku, aby sa rozhodol, aké potenciálne náklady, najmä emocionálne, chce znášať a riskovať.
Vianoce sa blížia. O chvíľu si opäť sadneme k rodinnému stolu. V mnohých domácnostiach sa bude veľa otázok pýtať na vzťahy, rozširovanie rodiny. Ako v takýchto chvíľach reagovať? Čo povedať babkám a zvedavým tetám?
Myslím si, že mladí ľudia dnes už nie sú takí obmedzovaní touto spoločenskou potrebou rešpektovať niekoho, kto je náš príbuzný len preto, že s nimi máme rodinné väzby. Zameral by som sa predovšetkým na zváženie hodnoty či kvality daného vzťahu na jednej stupnici a nášho duševného zdravia na druhej. Ak nám príbuzní, ako sú rodičia, naši súrodenci alebo starí rodičia, s ktorými skutočne cítime úzke puto, kladú zložité otázky, stojí za to sa s nimi porozprávať, podeliť sa o svoje myšlienky a problémy.
Je veľká šanca, že nás nielen blízki pochopia, ale budú sa nás snažiť aj podporiť a prípadne nám dať veľa dobrých rád. V prípade vzdialených príbuzných, ktorých vidíme raz do roka ani nie pri sviatočnom stole, ale na úteku, im naozaj neostávame dlžní vysvetlenie. Môžeme byť zdvorilí, poďakovať sa za ich záujem a nezdieľať informácie, môžeme im klásť zložité otázky o ich vzťahu alebo iných citlivých záležitostiach. V prvom rade by som v tých menej blízkych vzťahoch, ktoré pre nás nie sú najdôležitejšie, vsadil na seba, na svoje blaho a pohodu.
Ako nastaviť hranicu pre rodinu, ako odpovedať na takéto otázky, keď náš kontakt nie je najlepší a otvorene nehovoríme o tom, čo nás bolí?
V rodinných vzťahoch sa s nami často vopred zaobchádza ako s maloletými alebo nezrelými bez ohľadu na vek. Je potrebné neustále pripomínať a zdôrazňovať, že čas na výchovu sa skončil, veď sme dospelí a budeme žiť s dôsledkami svojich rozhodnutí. Pri analýzach vzťahov medzi mladými dospelými a ich rodičmi vo výskumnom centre Młodzi v centre LAB sa nám nepodarilo nájsť univerzálny recept. Stretávame sa sdospelí, ktorí vedia stanoviť limity len prostredníctvom dialógu okolo problému, ktorý som spomenul, ale sú aj takí, ktorí používajú stratégie vyhýbania sa zložitým témam, nedotýkania sa ich.
Niektorým ľuďom sa skutočne darí udržiavať vzťahy na určitej úrovni korektnosti, zatiaľ čo iní majú veľmi vážne konflikty so svojimi blízkymi. V niektorých prípadoch môže pevná pozícia spôsobiť, že sa rodičia prebudia, dôjde k nejakému odhaleniu a hovorovo povedané, povolia a stanú sa otvorenejšími pre pochopenie situácie. Žiaľ, sú aj ľudia, ktorí používajú rovnaké stratégie a dosahujú extrémne odlišné efekty, pretože rodina reaguje veľmi negatívne, tento konflikt sa predlžuje, napätie sa stupňuje.
Mechanizmy vzťahov fungujú rôzne v rôznych rodinách a na rôznych úrovniach. V niektorých rodinách je napríklad štandardom otvorená komunikácia, v iných je úplne okrajová. Sú tu aj individuálne rozdiely – máme iné postavy, skúsenosti, niektoré aspekty môžeme vnímať inak.
Kedy by sa malo rozsvietiť „červené svetlo“, že tlak nezvládame dobre a zvažujeme konzultáciu s odborníkom?
Opäť by som povedal, že je to naozaj veľmi individuálna záležitosť. Predsa len, sú ľudia, ktorí sa s týmto tlakom vyrovnávajú lepšie a iní, ktorí ho zvládajú oveľa horšie. V zásade by mala byť prvoradá starostlivosť o vlastné duševné zdravie. Toto je veľmi dôležité.
Ak pociťujeme tlak multidimenzionálneho charakteru, t. j. niečo sa deje v našom vzťahu, profesijnom živote alebo v iných oblastiach, oplatí sa zvážiť takúto konzultáciu a zistiť, či naozaj máme na čom pracovať. Nie je to však riešenie pre každého, pretože ľudia sa vyrovnávajú s krízami v rôznych životoch, napríklad tým, že sa venujú novým aktivitám, rozvíjajú vášne alebo záujmy, čo sú pre nich spôsoby, ako sa zbaviť stresu.
Veľmi dôležitým prvkom je podpora našich priateľov. Ak máme partiu priateľov, s ktorými sa môžeme podeliť o svoje ťažké skúsenosti a rodinný tlak, tento spôsob zvládania problémov stojí za to oceniť. Toto využívanie našich sociálnych sietí, najmä v kruhoch priateľov, ktorí sú v podobnom veku a tieto generačné výmeny ich neobišli, nám často uniká.
Medzitým rovesníci zažívajú podobné situácie, v podobných momentoch a okolnostiach počujú rovnaké otázky, takže niekedy môže byť táto stratégia rozprávania sa s priateľmi a pýtania sa ich, ako sa majú, čo robia, zdrojom rád pre nás to potenciálne môžePomoc. Ak však nemáme sieť priateľov, naše pochybnosti sa môžu nahromadiť nad tlakom, ktorý pociťujeme. V tomto prípade nemá zmysel čakať, podobne keď zažijeme krízu v inej oblasti života – vtedy by ste mali zvážiť návštevu odborníka.
Prečítajte si preto ďalšie články zo série :
- vo vzťahu. Láska sa úplne absorbuje, tak ako to ovplyvňuje naše zdravie?
- vo vzťahu. Návrat po rozchode. Na čo by som mal myslieť, ak uvažujeme o návrate k bývalému partnerovi?