Fibrinóm je benígna dermatologická lézia neoplastického charakteru. Najčastejšie sa prejavuje na povrchu kože po celom tele ako drobné hrčky alebo výstupky. Občas sa v ústach môžu objaviť aj fibrómy. Sú takéto zmeny nebezpečné? Ako by sa mali liečiť a dá sa im predchádzať?

Fibrómy nachádzajúce sa v ústachvyzerajú mierne odlišne od tých na vonkajších povrchoch tela. Sú to zvyčajne okrúhle uzliny s priemerom asi 10-15 mm, s hladkým povrchom a farbou podobnou slizničnému epitelu. Zvyčajne sa nachádza na vnútornej strane líc, spodnej pery, menej často na špičke alebo na boku jazyka.

Čo sú to myómy?

Fibrómy (lat. fibróm) pochádzajú zo spojivového tkaniva, vznikajúceho pri nadmernom delení fibroblastov, produkujúcich okrem iného napr. kolagénu a elastínu. Patria medzi benígne neoplastické zmeny kože

Vo vzhľade tieto zmeny zvyčajne pripomínajú malú škvrnu alebo hrčku vo farbe epidermis. Zvyčajne sa vyskytujú u dospelých, na rôznych častiach tela a majú veľkosť od niekoľkých milimetrov do 1,5 centimetra. Dermatológovia rozlišujú dva základné typy fibrómov:

  • mäkké fibrómy(známe aj ako dermálne fibrómy) – zvyčajne majú podobu malého niekoľkomilimetrového uzlíka s voľnou, voľnou štruktúrou a zloženým povrchom, zaveseným na úzka stopka. Pod tlakom sa dajú pomerne ľahko „zaviesť“ pod povrch kože. Takéto materské znamienka sa tiež nazývajúvisiace fibrómy . Najčastejšie sa nachádzajú v oblastiach tela, kde je pokožka vystavená chronickému podráždeniu, ako je zátylok, podpazušie či šija, ale aj v ohyboch lakťov, pod kolenami či v slabinách. Môžu sa tiež objaviť v skupinách od niekoľkých do tuctov alebo tak v jednej oblasti.
  • tvrdé fibrómy(tzv. subkutánne) - na rozdiel od dermálnych fibrómov ide o o niečo väčšie lézie (približne 3 až 10 mm v priemere), s výskytom hnedej, konvexný uzlík. Pri stlačení môžu skĺznuť pod povrch kože alebo sa mierne zmenšiť. Najčastejšie sa vyskytujú jednotlivo, najmä na nohách alebo rukách. Existuje podozrenie, že ich vznik súvisí s mechanickou traumou alebo pretrvávajúcim zápalom vlasového folikulu (napr. po uštipnutí hmyzom resp.rez po holení).

Fibrómy sa môžu objaviť v ktorejkoľvek fáze života, hoci budú častejšie u starších ľudí. Ich množstvo môže súvisieť aj s poruchami metabolizmu (tzv. metabolický syndróm) a hormonálnymi poruchami u tehotných žien

Orálny fibróm – príčiny

Epitel lemujúci naše ústa, aj keď je biologicky prispôsobený na pravidelnú exfoliáciu a samoobnovu, môže byť vystavený mnohým mikroúrazom a chronickým zápalom.

Niekedy sa dlhodobá hojivá erózia alebo afta, pri bližšej diagnostike zubára, môže ukázať ako fibróm.

Tieto typy lézií zvyčajne nekrvácajú, nebolia a vyvíjajú sa relatívne pomaly. Predpokladá sa, že orálne myómy majú typicky posttraumatický základ, t.j. vznikajú ako výsledok pravidelného mechanického dráždenia danej oblasti epitelu.

Medzi najčastejšie príčiny poškodenia ústnej sliznice patria napr.:

  • ostré úlomky výstuh,
  • ostré hrany zubov,
  • nesprávne nasadené zubné protézy,
  • nesprávne umiestnená zubná výplň,
  • nervózne hryzenie líc (napr. počas stresu).

Fibróm ústnej dutiny - diagnóza

Pravidelné návštevy zubného lekára zohrávajú kľúčovú úlohu v diagnostike zmien v ústnej dutine. Špecialista bude schopný rozlíšiť medzi miernym podráždením a zmenami, ktoré by mohli byť predzvesťou vážnejšieho ochorenia.

Akékoľvek ťažko sa hojace rany, vredy alebo výrastky musia byť starostlivo kontrolované, pretože môžu byť jadrom iných typov rakoviny, ako sú granulómy, myxómy a dokonca aj rakovina úst.

V moderných zubných ambulanciách sa stav ústnej sliznice hodnotí pomocou Oralitestu

Zariadenie použité v tejto technike generuje fluorescenčný zdroj svetla, ktorý zvýrazňuje patologické zmeny vo forme tmavej, nepravidelnej oblasti, jasne sa oddeľujúcej od zdravého tkaniva.

Vďaka tomu si lekár môže všimnúť aj niekoľkomilimetrové hrčky, ktoré sa časom môžu premeniť na nádor.

Test Oralitest je extrémne rýchly (trvá asi 5 minút), bezpečný a môže poskytnúť neoceniteľnú podporu pri diagnostike a diferenciácii podozrivých lézií v ústnej dutine, vrátane fibroidov.

Orálny fibróm - liečba

Ak je diagnostikovaný fibróm, mal by sa odstrániť? Najčastejšie to nebude potrebné. Zmenu by však mal pacient pravidelne pozorovať. Povrch prítomného fibrómu by sa nemal intenzívne využívaťpodráždenie, napríklad kefovaním alebo zubnou niťou, sa odporúča použiť jemnejšie oplachovacie kvapaliny.

V niektorých prípadoch sa však uzlík môže nachádzať v oblasti vystavenej neustálemu podráždeniu (napr. jazyk) alebo sa okolo neho môže nachádzať zápal, ktorý môže zvýšiť rozvoj neoplastického procesu a rast novotvaru .

V takejto situácii sa odporúča vykonať biopsiu, t. j. odber fragmentu epitelového tkaniva a ďalšie odoslanie na histopatologické vyšetrenie. Toto opatrenie je nevyhnutné, pretože benígne aj klinicky malígne novotvary môžu vyzerať veľmi podobne a bez podrobného posúdenia stavu a vzhľadu buniek pod mikroskopom bude ťažké ich rozlíšiť.

V neskoršom štádiu sa fibrómy najčastejšie chirurgicky odstraňujú v lokálnej anestézii. Ak nie sú žiadne náznaky onkologického charakteru, zákrok je možné vykonať v ambulancii zubného lekára

Ďalšími používanými typmi chirurgických zákrokov sú elektrochirurgia (s použitím tzv. elektrického chirurgického noža) a kryoterapia (t. j. zmrazenie lézie tekutým dusíkom).

Relatívne novou metódou liečby fibrómov, ktorá sa v súčasnosti používa v dermatológii a estetickej medicíne, je použitie CO2 frakčného lasera. Elektromagnetické vlny generované laserom sú absorbované molekulami vody v pokožke.

Okamžite zahriata voda (v dôsledku fototermálnej reakcie) sa vyparí a v pokožke zanechá sieť mikroskopických stĺpcov.

Laser navyše vyžaruje prúd oxidu uhličitého, ktorého účelom je zlepšiť prekrvenie a výživu tkaniva a tým - lepšiu regeneráciu rany. Na rozdiel od chirurgických zákrokov tento postup nezanecháva žiadne jazvy a prakticky žiadnu bolesť.

Orálna fibróza - profylaxia

Orálne fibrómy, aj keď sú klasifikované ako neoplastické lézie, sú benígne uzliny a netreba sa ich báť.

Napriek tomu v niektorých prípadoch môže byť ich vzhľad a špecifické umiestnenie spojené s nepohodou a ťažkosťami pri každodenných činnostiach (ako je hryzenie alebo dentálna hygiena).

V prvom rade sa vyhnite podráždeniu v ústach. Na tento účel je potrebné vyhladiť alebo upraviť všetky ostré úlomky povrchu zubov, koruniek či plomb. Pri každodennom čistení zubov by sme sa mali vyhýbať aj kefkám s príliš tvrdými štetinami.

Pozornosť sa oplatí venovať aj návykom nedobrovoľného hryzenia ďasien či pier, napríklad v spánku, čo možno minimalizovať vhodnými relaxačnými technikami alebo aktivitoufyzické. Niektoré výsledky výskumu tiež ukazujú súvislosť medzi fajčením a tvorbou fibroidov.

Látky obsiahnuté v cigaretovom dyme nepochybne spomaľujú hojenie zápalov a spôsobujú ochorenia parodontu. Prispievajú tiež k výraznému zvýšeniu rizika rakoviny ústnej dutiny. Preto prestať fajčiť bude najlepšou investíciou do zdravia našich zubov a ďasien.

Kategórie:

Onkológia