V dôsledku narušeného vedomia vznikajú problémy s vnímaním okolitého sveta a seba samého. Existuje niekoľko typov porúch vedomia, napriek rozdielom v symptomatológii je potrebné každú z nich dôkladne diagnostikovať – príčinou jej vzniku môže byť aj život ohrozujúca choroba

Príčiny porúch vedomia

Každá porucha vedomia, ktorá sa u pacienta vyskytne, je závažným problémom, ktorý si vyžaduje úplnú a podrobnú diagnostiku. Táto nevyhnutnosť súvisí s množstvom príčin porúch vedomia, ktoré môžu byť:

  • otravy (alkoholom, inými psychoaktívnymi látkami, ale aj drogami či ťažkými kovmi),
  • systémová infekcia (bakteriálna alebo plesňová),
  • ochorenia centrálneho nervového systému (hemoragie, neoplastické ochorenia, abscesy lokalizované v mozgu a kraniocerebrálne poranenia, ale aj epilepsia - poruchy vedomia sa môžu objaviť najmä v období po epileptickom záchvate),
  • poruchy vody a elektrolytov (napr. dehydratácia, abnormálne množstvo sodíka alebo draslíka v krvi),
  • diabetes (v tomto prípade môžu poruchy vedomia vyplynúť z nadmerne vysokých hladín glukózy a predávkovania inzulínom s následkom hypoglykémie)
  • hypoxia,
  • meningitída,
  • vplyv vonkajších faktorov - prehriatie alebo úraz elektrickým prúdom,
  • náhle vysadenie pravidelne užívaných drog (napr. alkoholu),
  • uremická kóma

Vyššie uvedené faktory sú najčastejšími príčinami poruchy vedomia. Problém sa však môže objaviť aj u mnohých iných chorobných jednotiek, najmä ak majú nevyvážený a závažný priebeh.

Kategorizácia a symptómy narušeného vedomia

Poruchy vedomia spadajú do dvoch hlavných kategórií: kvantitatívne a kvalitatívne poruchy vedomia

Kvantitatívne poruchy vedomiasú tie, pri ktorých je stupeň vnímania reality a seba samého zúžený. Najmiernejšie v tejto skupine je zahmlievanie vedomia (obnubilatio). Pacienti s týmto stavom sú mierne zmätení, môžu byť oneskorení pri odpovedaní na otázky, relatívnu orientáciučas je v nich mierne narušený. Závažnejšie sú symptómy spojené s somnoletiom (somnoletio), pri ktorom sú pacienti schopní odpovedať na otázky, ktoré im budú kladené, avšak môže byť potrebné ich mnohokrát zopakovať, kým dostanú odpoveď.

Medzi kvantitatívne poruchy vedomia patria aj také, pri ktorých verbálny kontakt s pacientom nie je vôbec možný. Jednou z nich je polokóma (sopor), kedy pacienti reagujú len na podnety bolesti. Ako môžete hádať, závažnejším problémom je stav kómy (kóma), v ktorom pacienti nielen prestávajú reagovať na faktory, ktoré bežne spôsobujú bolesť, ale strácajú aj svoje fyziologické reflexy.

Samostatným typom jekvalitatívna porucha vedomia . Symptómy sa vo svojom priebehu týkajú aj iných aspektov ako uvedomenia a sú rozdelené do štyroch symptomatických syndrómov.

Porucha vedomia – syndróm delíria

Pri delíriovom syndróme (označovanom aj ako delírium) býva u pacientov najčastejšie narušená alopsychická orientácia, teda uvedomovanie si okolitého sveta. Pacienti nemusia vedieť, kde sú alebo aký je deň v týždni alebo mesiaci.

Orientácia na seba (napr. pokiaľ ide o identitu, vek), t. j. autopsychická orientácia, je oveľa menej pravdepodobné, že bude narušená. V priebehu delíria môžu pacienti pociťovať halucinácie a bludy, zmeny ovplyvňujú aj ich psychomotorickú aktivitu – rozsah porúch siaha od spomalenosti až po nadmernú aktivitu. Stáva sa, že pacienti sú nepokojní až agresívni, môžu mať aj problémy s pamäťou.

Poruchy vedomia - onejroidný syndróm

Onejroidný syndróm, ďalšia kvalitatívna porucha vedomia, sa niekedy označuje aj ako sn like. Pacienti s týmto problémom zažívajú komplexné halucinácie, ktoré riadia ich aktivity – správanie pacientov možno prirovnať k účinkovaniu vo filme. Ďalšími ochoreniami u ľudí s oneroidným syndrómom sú poruchy pamäti a psychomotorickej aktivity.

Porucha vedomia – syndróm viazanosti

Celkom zaujímavý z hľadiska symptómov je syndróm svetloplachosti (známy aj ako tupý syndróm). Vyznačuje sa výrazným znížením vedomia a narušeným myslením (t.j. zmenou tempa myšlienkových procesov). Pacienti môžu pociťovať zmeny nálady – môže sa to prispôsobiť ich produktívnym symptómom (bludy a halucinácie). Variácie dýchacieho syndrómu sú:

  • putovanie,
  • tzvfúga (človek náhle, v podstate bezdôvodne, utečie zo svojho bydliska, niekedy môže tento útek priviesť pacienta do iného mesta alebo aj krajiny - po odznení fúgy si pacient nepamätá udalosti z jej obdobia),
  • námesačnosť (námesačnosť).

Porucha vedomia - Syndróm zmätenosti

Posledným typom kvalitatívnej poruchy vedomia je zmätený (amentívny) syndróm. V jej priebehu je narušená alo- aj autopsychická orientácia – pacienti nevedia, kde a kto sú. Verbálny kontakt s pacientom so syndrómom zmätenosti je nemožný a môžu sa prejaviť poruchy motoriky (napr. hryzenie plachty). Pacienti môžu pociťovať produktívne symptómy, ale ich identifikácia – vzhľadom na chýbajúci verbálny kontakt – je oveľa ťažšia. Po stabilizácii klinického stavu si pacient nepamätá udalosti z obdobia, v ktorom bol v amentívnom syndróme

Diagnostika a liečba porúch vedomia

Identifikácia porúch vedomia je zložitá, pretože je zvyčajne nemožné získať presnejšie informácie priamo od pacienta. V medicíne sa bežne hovorí, že väčšinu chorobných jednotiek možno diagnostikovať len na základe osobného vyšetrenia (lekárskeho pohovoru), no v prípade diskutovanej skupiny problémov takáto možnosť existuje len zriedka. Lekári však nie sú bezmocní.

V diagnostike porúch vedomia sa robia zobrazovacie vyšetrenia (napr. počítačová tomografia či magnetická rezonancia, ale aj röntgen), neoceniteľné sú aj laboratórne vyšetrenia (základné, napr. vyšetrenie moču či krvného obrazu, resp. ako tie, ktoré hodnotia markery zápalu alebo hladiny glukózy v krvi alebo močoviny). Presný výber testov závisí od podozrenia na etiológiu porúch vedomia – inak sa bude liečiť pacient s evidentnými stopami traumy a inak sa bude liečiť osoba, ktorej prítomnosť porúch vedomia súvisí s exacerbáciou choroby, napr. inak.

Liečba porúch vedomia je primárne kauzálna. Vždy im predchádza podrobná diagnostika spomínaná vyššie. Ak sa u pacienta zistia deficity elektrolytov, postupuje sa v ich doplnení, pri dehydratácii sa podávajú tekutiny, pri infekcii sa podáva farmakoterapia primeraná infekcii. Niekedy sa používajú lieky, ktoré sa podávajú na dočasné zmiernenie príznakov pacienta – je to napríklad pri syndróme delíria, kedy sa pacientom niekedy podávajú lieky zo skupiny neuroleptík alebo medikamentov.anxiolytikum.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Prečítajte si ďalšie články tohto autora

Kategórie:

Neurológia