Aké sú dôvody, prečo sa deti nesťahujú zo svojich domovov, aj keď by si mali založiť vlastnú rodinu? Stáva sa, že ich rodičia viac-menej vedome držia blízko seba. V iných prípadoch sa mladí ľudia riadia komfortom a pocitom bezpečia, ktorý im poskytuje rodina. Zistite skutočné dôvody neochoty opustiť domov.

Najprv si s napätím predstavujeme deň, keď náš poklad zbalí veci a pôjde do sveta. Neskôr, keď prejdú roky a v izbe syna či dcéry sa to hemží životom ako kedysi, je to pre nás ešte ťažšie.

Sú moje dospelé deti „nestermi“?

Magda, mama dvadsaťpäťročného a o tri roky staršieho syna, spomína na časy svojich štúdií: „Hoci som mala univerzitu v rodnom meste, prenajali sme si s kamarátkou ateliér. Boli časy, keď bol nedostatok peňazí, a tak bol v kuchyni len huspenina a cestoviny. Ale nikdy mi nenapadlo ísť k rodičom, najesť sa a okúpať sa. S úžasom pozerám na svoje deti. Dcéra v neprítomnosti študuje a pracuje v butiku, syn s kamarátkou začal podnikať a darí sa mu aj finančne. Ani jeden z nich sa však z domu poriadne nedostal. Dcéra je s nami. Môj syn zostáva so svojou priateľkou, ale každých pár dní mi dá vrece bielizne a po jeho odchode je chladnička vždy prázdna."

Prečo sa dospelé deti vracajú do svojich rodinných domov?

Keď tínedžer trávi menej času vo svojom rodinnom dome, častejšie spáva s priateľmi, organizuje niekoľkodňové výlety, zdá sa, že chvíľa, keď sa chce osamostatniť, je blízko. Ale nič také sa nedeje. Stáva sa aj to, že dospelý syn alebo dcéra už majú partnerov, no tí sa väčšinou v noci vracajú k mame a otcovi.

Čas na zmenu neprichádza, aj keď „dieťa“ má po tridsiatke. No ukazuje sa, že ani on nie je výnimkou, pretože má okolo seba kamarátov, ktorí žijú podobne. Bez ohľadu na to, aký je váš vzťah s dieťaťom, nikdy to nie je pohodlné. Alebo vypuknú konflikty, pretože dieťa vyrástlo a nechce nič vysvetľovať ani plniť príkazy. Alebo keď veci idú dobre, začneme sa obávať, čo sa stane, keď odídeme? Čo ak si nezaobstará život a zostane na starobu sám? Prečo nechcú vyrásť? Dôvodov je veľa. Často si deti stále nestavajú svoj vlastný život, pretože… nemajús kým.

Mladšia generácia sa čoraz neskôr rozhoduje oženiť sa a založiť si rodinu. Ak je v rodinnom dome niekto, kto vás objíme, vypočujete si, ako to bolo v práci, pozriete si spolu film, nielen rodičia, ale aj sestra či brat, prečo sa odsťahovať? Zostať doma je jednoduchšie a ochráni vás to pred samotou, ktorá sa stala bežnou: na Facebooku majú stovky virtuálnych priateľov namiesto niekoľkých skutočných priateľov na ulici. Rodičovský dom je jediné isté a trvalé miesto, kde sa nemusia predvádzať a predvádzať.

Spoločnou príčinou tohto stavu vecí sú túžby mladých ľudí, väčšie ako predtým. Chcú sa lepšie vzdelávať, pretože to dáva lepšie šance na lepšiu alebo akúkoľvek prácu. Preto dvadsaťročný mladík často skončí v jednom kurze a začne ďalší. A to stojí peniaze a tieto náklady sa často musia preniesť na rodičov.

Skutočné dôvody neochoty opustiť domov

Pri pohľade na vaše dospelé deti tiež stojí za zváženie, či ide o vymoženosť. Možno majú dôvody myslieť si: "Prečo by som mal ísť sám, keď sem dajú všetko?" Často to platí aj pre ľudí, ktorí už zarábajú a mohli by sa bez problémov uživiť, no myslia si, že ich peniaze sú ešte vreckové.

Ak dôvodom nie je pohodlnosť, môže sa ukázať, že dospelý „hniezdočko“ má obavy, či sa vôbec oplatí založiť si rodinu. Rozhodnúť sa pre rozchod je pre nás čoraz jednoduchšie. Ak sa s takouto situáciou mladý človek stretol, pretože sa napríklad rozviedli príbuzní alebo priatelia, je to pre mladého človeka signál: „Ak sa toľko rozvádza, môže sa mi stať to isté. Takže založenie vlastnej rodiny a nezávislý život sa môže ukázať ako scestná investícia.“ A ked sa rozchod tyka rodicov, moze to mat aj dilemy: "Nenecham mamu samu, vela sa mi venovala, sama to bude tazke" atd

Mami, oci, nerob to ťažké

Ťažšie to majú aj deti, ktorých rodičia spolu nevychádzajú. Nepriateľské vzťahy medzi nimi spôsobujú, že jeden z nich a niekedy aj obaja hľadajú v dieťati spojenca, dôverníka, utešiteľa. Niekedy si ich nechávajú doma aj samotní rodičia. „Bez teba mi otec úplne otrávi život“, „Nebudem mať na koho otvárať ústa, s mamou sa nedá rozprávať“ – počuje mladík a vie, že jeho vysťahovanie znamená občiansku vojnu. Nie je nezvyčajné, že rodičia nevedome blokujú nesmelé pokusy o samostatnosť a v rozhovoroch sa objavuje téma šetrenia. „Načo niekomu napĺňať vrecká a platiť nájom, keď môžete bývať u nás a šetriť,“ hovoria. To je celkom rozumný argument, ale neprispieva k nezávislostideti. Najmä preto, že úspory sú často zjavné.

Málokomu, kto ešte nevie, čo znamená hospodáriť s domácim rozpočtom, sa podarí udržať disciplínu a šetriť si každý mesiac na vlastný byt. Perspektíva vysťahovania sa vzďaľuje. Problém s vysťahovaním má často aj posledné dieťa, ktoré zostalo v RD. Súrodenci si už všetci zvykli mať svoj život a povinnosti voči rodičom odsúvajú na „posledné“. Problémom môže byť aj nadmerná ochrana a kritika rodičov. Opakované „nezvládneš to“ alebo „toto dievča nie je pre teba“ sťažuje začiatok samostatného života aj po tom, čo sa dieťa odsťahovalo. Pretože sa ukázalo, že partner nie je práčovňa a upratovačka ako mama …

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Psychológia