- Paranoidná porucha osobnosti: príčiny
- Paranoidná porucha osobnosti: príznaky
- Paranoidná osobnosť: uznanie
- Paranoidná osobnosť: liečba
Paranoidná porucha osobnosti (paranoidná porucha osobnosti) je primárne spojená s výrazným podozrievaním voči iným ľuďom a presvedčením, že všetci naokolo chcú pacientovi s touto poruchou osobnosti nejako ublížiť. K ďalším prejavom paranoidnej poruchy osobnosti môže patriť aj neustále podozrievanie partnera z nevery a tendencia dlhodobo prežívať rôzne kritické poznámky. Čítajte ďalej, aby ste pochopili, čo spôsobuje paranoidnú poruchu osobnosti, zistite, aké sú ďalšie príznaky tejto poruchy osobnosti a zistite, ako liečiť paranoidnú poruchu osobnosti.
Paranoidná porucha osobnosti(paranoidná porucha osobnosti) je jednou z najvýznamnejších porúch osobnosti. Tak ako je každý z nás podozrievavý voči iným – najmä cudzím – v prípade ľudí s paranoidnou povahou naberá toto podozrenie rozhodne patologickú intenzitu: títo ľudia majú dojem, že im celé ich okolie plánuje nejako ublížiť a nejaké zlovestné plány proti nim.
Paranoidná porucha osobnosti, podobne ako iné typy porúch osobnosti, sa zvyčajne vyskytuje počas dospievania alebo mladej dospelosti. Prevalencia paranoidnej poruchy osobnosti v bežnej populácii je rôzna, ale celkovo sa odhaduje, že tento typ poruchy osobnosti postihuje 0,5 % až 2,5 % ľudí. Paranoidná porucha osobnosti sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien.
Obsah:
- Paranoidná porucha osobnosti: príčiny
- Paranoidná porucha osobnosti: príznaky
- Paranoidná osobnosť: uznanie
- Paranoidná osobnosť: liečba
Paranoidná porucha osobnosti: príčiny
Rovnako ako pri iných poruchách osobnosti, príčiny paranoidnej poruchy osobnosti ešte neboli jednoznačne identifikované. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že patogenéza tohto problému je multifaktoriálna a že jeho výskyt je ovplyvnený biologickými aj environmentálnymi faktormi. V prípade prvého z nich hovoríme napríklad o génoch – ukazuje sa, že keď niekto v rodine danej osoby trpel nejakými poruchami osobnosti, riziko, že sa u tejto osoby rozvinie aj jeden z problémov, zahŕňa v tejto skupine sa zvyšuje.Existuje tiež zvýšený výskyt paranoidných porúch osobnosti v rodinách, kde niekto predtým bojoval so schizofréniou alebo poruchami s bludmi.
K rozvoju paranoidnej poruchy osobnosti môžu prispieť aj rôzne ťažkosti, ktoré sa vyskytli v detstve, ako je zneužívanie alebo vystavenie inej forme násilia. Tiež sa verí, že faktorom, ktorý prispieva k výskytu tohto problému (najmä u ľudí, ktorí sú na to predisponovaní, napr. v dôsledku rodinnej záťaže), môže byť prenasledovanie mladého človeka rovesníkmi, napr. v škole.
Paranoidná porucha osobnosti: príznaky
Len byť podozrievavý a nedôverčivý nestačí na to, aby bola pacientovi diagnostikovaná paranoidná porucha osobnosti. Na stanovenie takejto diagnózy je potrebné identifikovať mnoho ďalších, doplnkových ochorení, ktoré výrazne nepriaznivo ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka. Typické príznaky paranoidnej osobnosti sú:
- neustály strach z toho, že ho iní ľudia využijú a že od nich zažije nejakú ujmu – pacient s paranoidnou osobnosťou je neustále presvedčený, že iní ľudia chcú, aby mu bolo ublížené rôznymi spôsobmi,
- vzťahové ťažkosti s partnerom: pacient s paranoidnou poruchou osobnosti je presvedčený, že osoba vo vzťahu mu nie je verná, má tiež pocit, že partnerovi nemôže plne dôverovať,
- ťažkosti so sociálnymi vzťahmi: paranoidná osobnosť sa vyznačuje vyhýbaním sa rozhovorom o sebe alebo o svojich problémoch - človek s touto poruchou sa veľmi nerád zdôverí niekomu, pretože sa bojí, že informácie poskytnuté iným budú použité proti nemu ,
- výnimočná ľahkosť pri preškrtávaní iných ľudí: keď má človek s paranoidnou povahou čo i len tieň podozrenia, že ho niekto klame alebo má dojem, že je mu nelojálny, dokáže veľmi rýchlo úplne prerušiť kontakt s ňou,
- dlhodobo zažíva rôzne urážky či kritické poznámky: pre paranoidného pacienta je veľmi ťažké odpustiť druhým, dá sa povedať, že si v skutočnosti pestuje zášť a veľmi dlho sa cíti ukrivdený po rôznych urážky alebo kritika,
- nízka tolerancia frustrácie,
- neustála potreba – zvyčajne neopodstatnená – bojovať za svoje práva,
- mať nadmerne vyvinutú sebaúctu.
Tu stojí za to zdôrazniť, že paranoidná osobnosť veci naozaj komplikujenormálne fungovanie pacienta. Každý z nás je občas nedôverčivý, ale v prípade paranoidnej poruchy osobnosti môže uvažovanie nad tým, ako sa iní ľudia pokúšajú pacientovi ublížiť, v skutočnosti ovládnuť celý jeho život. V extrémnych prípadoch sa stáva, že človek s paranoidnou povahou sa kvôli strachu z ublíženia inými ľuďmi úplne izoluje od svojich priateľov a dokonca aj od členov svojej najbližšej rodiny.
Paranoidná osobnosť: uznanie
Pacient s paranoidnou povahou sa málokedy sám hlási k špecialistovi – zvyčajne mu podľa jeho názoru nie je absolútne nič zlé. Väčšinou sú to príbuzní, ktorí sa ho snažia presvedčiť, aby vyhľadal pomoc, stáva sa aj to, že človek vo vzťahu s človekom s paranoidnou poruchou osobnosti, otrávený neustálym obviňovaním z nevery, ho prehovára, aby sa porozprával s psychológom alebo psychiatrom. .
Pri rozpoznávaní paranoidnej osobnosti je najdôležitejšie identifikovať symptómy charakteristické pre tento problém. Pred stanovením diagnózy je však vždy potrebné vylúčiť iné potenciálne príčiny pacientových ťažkostí. Diferenciálna diagnostika zohľadňuje najmä iné typy porúch osobnosti, ako napr schizoidná osobnosť, hraničná osobnosť a vyhýbavá a histriónska osobnosť. Pred diagnostikovaním paranoidnej poruchy osobnosti je tiež potrebné vylúčiť skutočnosť, že choroby pacienta sú spôsobené schizofréniou alebo bludnými poruchami. Diagnózu nemožno stanoviť ani vtedy, ak problémy pripomínajúce paranoidné poruchy osobnosti sú spôsobené užívaním niektorých psychoaktívnych látok.
Pri podozrení na paranoidnú osobnosť je potrebná aj návšteva psychiatra, pretože ľudia s týmto problémom majú často iné psychiatrické problémy ako poruchy osobnosti. Takými môžu byť okrem iného depresívne poruchy, úzkostné poruchy alebo výrazný sklon k prejavom agresívneho správania.
Paranoidná osobnosť: liečba
Liečba paranoidnej poruchy osobnosti je možná, ale – čo treba zdôrazniť – rozhodne nie je jednoduchá. Základné problémy súvisiace s touto poruchou, teda podozrievavosť a dojem, že každý chce pacientovi ublížiť, sa prejavujú nielen vo vzťahu k ľuďom, ktorých poznajú, ale aj k cudzím ľuďom – vrátane lekárov či terapeutov, s ktorými človek s osobnosťou prichádza do kontaktu. paranoidný. Kľúčom k úspechu každej terapie je budovanie terapeutického vzťahu,pri ktorej pacient dôveruje svojmu terapeutovi – z tohto dôvodu sa, žiaľ, často s liečbou paranoidnej poruchy osobnosti spájajú rôzne ťažkosti (nie je nezvyčajné napr. keď pacient veľmi rýchlo vzdá terapiu pre nedostatok dôvery v terapeut).
Psychoterapia hrá zásadnú úlohu v liečbe paranoidnej poruchy osobnosti. Neexistuje jediný, špecifický typ psychoterapie, ktorý by bol v prípade paranoidnej osobnosti najprospešnejší – u rôznych pacientov možno dosiahnuť priaznivé účinky úplne odlišnými terapeutickými technikami. Kognitívno behaviorálna psychoterapia a psychodynamická terapia sú príklady typov terapie, ktoré môžu fungovať podľa očakávania u ľudí s paranoidnou poruchou osobnosti.
Hoci je to zriedkavé, paranoidným pacientom sa niekedy predpisujú lieky. Tu však treba zdôrazniť, že lieky nie sú určené na vyliečenie pacienta z porúch osobnosti, ale v skutočnosti účelom ich použitia je odstránenie iných komorbidných problémov. Farmakoterapiu u ľudí s paranoidnou poruchou osobnosti možno začať napríklad pri výskyte depresívnych porúch (vtedy možno pacientovi predpísať antidepresíva) alebo pri zistení zosilnených symptómov úzkosti
Zdroje:
Triebwasser J. a kol., Paranoidná porucha osobnosti, Journal of Personality Disorders 2013: zväzok 27, č. 6, str. 795-805.
"Psychiatria", vedecký redaktor M. Jarema, J. Rabe-Jabłońska, ed. PZWL, Varšava 2011
"Psychiatria. Učebnica pre študentov “, B. K. Puri, I. H. Treasaden, ed. I Poliak J. Rybakowski, F. Rybakowski, Elsevier Urban & Partner, Wrocław 2014