Uterák, ktorý sa nevymenil celé týždne alebo neustále mokrý uterák či veľmi zatuchnutá posteľná bielizeň, sú miestom výskytu mikróbov, ktoré nám môžu ublížiť. To však neznamená, že ich musíme každý deň meniť, aby sme sa tešili dobrému zdraviu. Ako často by sme to mali robiť a ako prať uteráky a posteľnú bielizeň, najmä keď je niekto doma chorý, vysvetľuje Dr. Piotr Rzymski, mikrobiológ, lekársky biológ.
Katarzyna Hubicz: Pán doktor, ako často by sme mali vymeniť uterák za nový? A je jedno, na čo uterák používame?
Dr hab. Piotr Rzymski:Mali by sme ho meniť aspoň raz týždenne za predpokladu, že uterák je po kúpaní dobre vysušený a uterák nie je vo vlhkej kúpeľni. V spoločnej kúpeľni je však najlepšie vymeniť uterák po každej návšteve hosťa. Tým sa zníži riziko prenosu fekálnych baktérií a iných patogénov.
Toto riziko nemusí byť veľmi vysoké, no rastie, čím viac ľudí uterák používa, najmä keď ho používajú deti. Nezabúdajme na kuchynské utierky, tie sú veľmi náchylné na množenie rôznych baktérií, napríklad enterokokov a stafylokokov. Často sa totiž po použití zle vypúšťajú, používa ich viacero členov domácnosti, niekedy nesprávne, na rôzne funkcie.
Dieťa si môže napríklad utrieť ruky do kuchynskej utierky, otec ňou utrie kuchynský stôl a matka ňou utrie riad. Týmto spôsobom je ľahké rozložiť patogény a dokonca viesť k otrave jedlom. Preto je lepšie meniť takéto uteráky častejšie ako ostatné – každé 4 dni.
Škodí príliš zriedkavá výmena uterákov vášmu zdraviu?
- Áno. Stojí za to si uvedomiť, že utieraním pokožky po kúpaní si do uteráka prenášame ako úlomky odumretej epidermy, tak aj mikroorganizmy na našej pokožke. Vlhkosť podporuje ich ďalší vývoj, ako aj kolonizáciu povrchu uteráka inými mikroorganizmami prítomnými v prostredí. Preto dlhodobé používanie toho istého uteráka zvyšuje riziko plesní kože a nechtov a môže tiež zhoršiť príznaky atopickej dermatitídy. Riziko je ešte väčšie, ak je uterák trvalo mokrý.
Takže, uterák, ktorý sa používal príliš dlhovšetky dermatologické problémy. Riziko prenosu infekčnej choroby cez uteráky nie je príliš veľké, no vyskytuje sa, keď uterák používa viac osôb. Výskum ukazuje, že koliformné baktérie sa bežne vyskytujú na telových uterákoch, vrátane E. coli a ich počet sa časom používania zvyšuje.
Okrem toho bol na dlhodobo používaných uterákoch zistený vývoj vláknitých húb a prítomnosť nimi produkovaných toxínov, napríklad ochratoxínov alebo trichotecénov. Preto je najlepšie nedeliť sa o uteráky a vymieňať si uteráky vždy, keď ich použije viac ľudí, napríklad po párty alebo návšteve rodiny. Najlepšie je tiež používať samostatné uteráky na ruky, telo a tvár – zníži sa tým riziko prenosu mikroorganizmov.
A mali by sme uterák po každom použití vysušiť?
- Áno, pretože uterák pri utieraní absorbuje vodu. Čím dlhšie zostane mokrá, tým sa stane lepším substrátom pre rast baktérií a húb. V lete sa oplatí telový uterák zavesiť von (napr. na balkón alebo terasu), v chladnejších obdobiach ho zavesiť na kúpeľňový radiátor. Tiež by ste mali dbať na to, aby bola kúpeľňa dobre vetraná a bez vlhkosti, čo uľahčí udržiavanie hygieny uterákov vrátane tých na ruky. Ak v nej máme okno, mali by sme ho pravidelne otvárať a vetrať.
Ako viete, že sa v látke množia mikróby – môže to naznačovať vôňa?
- Nepríjemný zápach uteráka by mal byť signálom na okamžitú výmenu. Pri posudzovaní čistoty uteráka však netreba brať do úvahy len jeho vôňu, pretože sa do nej musí premietnuť prítomnosť všetkých mikroorganizmov. Kritériom výmeny by mala byť vždy dĺžka používania a to, či uterák použilo viac ľudí. Musíme si uvedomiť, že uterák bude neustále kolonizovaný mikroorganizmami a je to prirodzený proces. Aby sa zlomil, museli by sme uterák po každom použití sterilizovať, čo nie je možné ani vhodné. Stačí pravidelná výmena uterákov
Ako často by si mal chorý meniť uteráky? Záleží na type infekcie?
– V tomto smere neexistujú žiadne odporúčania. Vo všeobecnosti sa však hovorí, že ľudia s infekciou by si mali uteráky meniť častejšie ako raz týždenne – ideálne po trojnásobnom použití. Najlepšie je špinavé uteráky od takejto osoby pred praním zbierať oddelene apotom perte oddelene, nemiešajte s uterákmi iných členov domácnosti.
Pri akej teplote prať uteráky používané zdravými ľuďmi a pri akej teplote, keď je niekto doma chorý?
- Uteráky je najlepšie vždy prať pri teplote 60 stupňov Celzia, bez ohľadu na to, kto ich použil. Táto teplota eliminuje väčšinu baktérií, plesní a vírusov a zároveň nevedie k rýchlej deštrukcii látky.
Oplatí sa pri praní uterákov používať dezinfekčné prostriedky na tkaniny? Tieto typy tekutín a sprejov sú teraz dostupné v mnohých supermarketoch.
- Nepreháňajme to, domov nie je nemocnica ani hotel. Doma stačí uteráky pravidelne meniť a prať na 60 stupňov C s na to určeným pracím prostriedkom. Nezabúdajme, že mikroorganizmy – baktérie, vírusy, huby, prvoky – sú súčasťou nášho životného prostredia. Hoci ich môžeme vidieť, sú prítomné takmer všade, na predmetoch, na našej koži. Nie sme schopní – a dokonca by to bolo škodlivé – sterilizovať naše životné prostredie. Ide len o to, aby sme zabránili nadmernému množeniu tých mikroorganizmov, ktoré sú pre nás problematické, teda patogénne. Našťastie väčšina, s ktorými prichádzame do kontaktu, nepatrí do tejto skupiny.
A oplatí sa pre bezpečnosť žehliť uteráky?
- Uteráky prané na 60 stupňov Celzia by sa nemali žehliť, pretože priame pôsobenie takejto vysokej teploty zničí vlákna látky a znepríjemní jej používanie a horšie saje vodu, takže v skutočnosti - menej bude plniť svoju primárnu úlohu. Pranie uterákov na 60 stupňov C aspoň raz týždenne je úplne postačujúca metóda starostlivosti o ich hygienu doma.
A ako často by sme mali meniť bielizeň?
- Aspoň raz za dva týždne, ideálne raz za týždeň. Mali by sme pamätať na to, že v posteli trávime veľkú časť života, v priemere jednu tretinu. V podstielke okrem odumretej epidermis zostáva pot, sekrét a kožný maz, teda kožný maz. Ide teda o to, aby sa v lôžku nehromadili škodliviny a mikroorganizmy, ktoré môžu byť v nadbytku problematické. Je to uľahčené tým, že idete spať bez kúpania. Okrem výmeny posteľnej bielizne je dôležité po spaní dobre vytriasť perinu a vyvetrať spálňu.
Mali by si ľudia, ktorí spia nahí, meniť posteľnú bielizeň častejšie ako tí, ktorí spia v pyžame?
- Ak spíme nahí, čo sa mnohým ľuďom páči, je najlepšie meniť posteľnú bielizeň častejšie - niektorí si myslia, že aj po 3-4 dňoch, ale toto je prepre väčšinu ľudí nemožné. Takže to stačí robiť raz týždenne. Samozrejme za predpokladu, že pôjdeme spať po večernom kúpeli.
Aký vplyv na zdravie môže mať príliš zriedkavá výmena posteľnej bielizne?
- Dlhodobo nezmenená podstielka je výborným prostredím pre rast baktérií, plesní, roztočov a prítomnosť alergénov, napríklad výkalov roztočov. Okrem umývania je dôležité ho každý deň dobre pretrepať a vyvetrať, no tieto činnosti nie sú vzájomne zameniteľné. Výlučky a odumretá epidermis, ktoré zanechávame v podstielke, sú priaznivé pre ďalšiu existenciu a vývoj mikroorganizmov. Takéto prostredie nie je priaznivé pre alergikov a astmatikov, zvyšuje riziko vzniku mykóz a ekzémov
A čo majitelia domácich zvierat, ktorí spia so svojimi domácimi miláčikmi v jednej posteli?
- Ak v dome žijú psy a mačky, posteľná bielizeň by sa mala meniť častejšie, najmä ak ich necháme spať v našej posteli. Stačí raz týždenne.
Záleží na teplote vody alebo type použitého pracieho prostriedku pri praní posteľnej bielizne?
- Najprv sa pozrime, aká teplota je odporúčaná pre materiál podstielky. Vo väčšine prípadov ju bude možné prať na 60 stupňov C. Nebojte sa však, ak je odporúčaná teplota 40 stupňov C, ako je to napríklad pri flanelových obliečkach, pretože táto teplota odstráni aj výrazné množstvo mikroorganizmov. Obliečky môžete po vypraní vždy vyžehliť a takto zlikvidovať.
A možno posteľnú bielizeň a uteráky prať spolu so spodnou bielizňou alebo so silne znečisteným oblečením?
- Nie. Najlepšie je prať všetky tieto veci oddelene: posteľnú bielizeň, uteráky, spodnú bielizeň, vrchné oblečenie, oblečenie, ktoré je obzvlášť znečistené, napr. zvratkami alebo fekáliami.
Piotr Rzymski - poľský lekársky a environmentálny biológ, dr hab. lekárske vedy, popularizátor vedyLekársky a environmentálny biológ, spoluautor viac ako 150 vedeckých publikácií, akademický lektor, propagátor vedy, vedecký novinár. Štipendista Nadácie pre poľskú vedu a Ministerstva vedy a vysokého školstva, expert Výkonnej agentúry pre výskum EÚ, veľvyslanec medzinárodnej vedeckej siete Universal Scientific Education and Research Network (USERN), člen Programovej rady „Vedy Iniciatíva Proti pandémii