Antibiotiká sú lieky, ktoré fungujú jedinečným spôsobom – môžu nám pomôcť, ale aj uškodiť. Veľa závisí od toho, ako ich berieme. Oplatí sa poznať pravidlá užívania antibiotík.

Pravda o antibiotikách

  • Antibiotikánie sú vhodné na liečbu chrípky

Chrípkaje vírusová infekcia, rovnako ako väčšina bežných prechladnutí s nádchou a kašľom. Vírusy chrípky nie sú citlivé na látky obsiahnuté v antibiotikách. Ani veľmi zlý pocit alebo vysokáhorúčkapočas vírusovej infekcie nie je dôvodom na použitie antibiotika.

  • Hoci liek zabral, liečba musí byť ukončená.

Neprerušujte liečbu v polovici, keď sa budete cítiť lepšie, pretože je potrebné vyhubiť všetky baktérie, nielen potlačiť ich aktivitu. Trvá to nejaký čas. Preto užite celú dávku, ktorú vám predpísal lekár.

  • Liečba tradičnými antibiotikami by nemala trvať menej ako 5 dní.

V opačnom prípade sa baktérie stanú odolnými voči použitej látke a celá liečba zlyhá. Užívajte antibiotikum v súlade s odporúčaním lekára predpisujúceho daný prípravok na recepte, ale aj v súlade s pokynmi výrobcu uvedenými v príbalovom letáku

  • Pri užívaní antibiotika sú dôležité hodiny užívania lieku.

Najlepšie je zapamätať si pevné časy. Deň nekončí západom slnka – trvá 24 hodín a keď sa má antibiotikum podávať napríklad štyrikrát denne, teda každých šesť hodín, zahŕňa to deň aj noc (napr. o 6, 12, 18 a 24 hod. ).

  • Počas antibiotickej liečby užívajte probiotiká, jogurty a pite kefír

Antibiotiká konzumáciou probiotických produktov, kefíru a jogurtu ničia nielen choroboplodné zárodky, ale aj našu prirodzenú mikroflóru prítomnú na prirodzenej bakteriálnej flóre (ponechajte si však niekoľkohodinový odstup od jedného k druhému).

  • Nadmerné používanie antibiotík spôsobuje, že baktérie sa lepšie bránia.

Neustále rastúca bakteriálna rezistencia je problémom modernej medicíny. Rastúci počet infekcií nezaberá na liečbu, pretože arzenál dostupných liekov už neobsahuje účinné antibiotiká, proti ktorým by boli choroboplodné zárodky bezbranné. Baktérie sa stali odolnými voči týmto liečivám anaučil brániť sa proti nim. Bakteriálna rezistencia na antibiotiká je príčinou mnohých zlyhaní pri liečbe závažných infekcií, ktoré často končia vážnymi komplikáciami.

Dôležité

Aký bol penicilín?

Aj keď sa tomu ťažko verí, no pred necelými sto rokmi bol boj s baktériami prakticky nemožný, pretože prvé antibiotikum – penicilín – sa začalo používať až počas 2. svetovej vojny, teda trinásť rokov po jej vzniku. objavil britský bakteriológ Alexander Fleming. A hoci tento vedec dostal za svoj objav v roku 1945 Nobelovu cenu, prvý penicilín nevyrobil! Mal len šťastie, že si ako prvý všimol, ako pleseň Penicillium chrysogenum brzdí rast baktérií. Písal sa rok 1928. Vo Flemingovom londýnskom laboratóriu sa roky pestovali mnohé kmene baktérií nazývaných stafylokoky. Jedna z kultúr bola slabo chránená a spóry huby sa dostali do média. Po určitom čase sa ukázalo, že kolónia plesní prosperuje, zatiaľ čo kolónia baktérií sa rozpustila. Takže pleseň zničila stafylokoky! Flemingove postrehy zostali spočiatku nepovšimnuté. Až v júni 1941 sa začala masová výroba penicilínu v USA a na konci vojny bola droga sprístupnená civilnej liečbe. Výroba penicilínu však nebola patentovaná, pretože bolo rozhodnuté nechrániť niečo, čo nebolo vynálezom, ale len duplikovalo spontánne činy prírody. V dôsledku toho liečba prírodnými penicilínmi v priebehu rokov zlacnela a farmaceutickí výrobcovia ich začali chemicky upravovať.

Mýty o antibiotikách

  • Antibiotiká dokážu vyliečiť akúkoľvek chorobu.

Antibiotiká nie sú všeliekom na všetky choroby. Sú to veľmi účinné lieky, ale nie proti všetkým druhom mikroorganizmov sa bojuje. Pomáhajú iba eliminovať infekcie spôsobené baktériami.

  • Môžete si kúpiť antibiotiká v lekárni bez lekárskeho predpisu a vyliečiť sa z infekcie.

V lekárni nemôžete požiadať o voľnopredajné antibiotiká. Odporúčať by ich mal až lekár, po zistení bakteriálnej infekcie u pacienta. Antibiotiká nie sú vitamíny!

  • Moderné antibiotikum si poradí s akýmikoľvek patogénnymi baktériami.

Pred začatím liečby je najlepšie urobiť si antibiogram, t.j. odpovedať na otázku, aký typ baktérie spôsobuje danú infekciu a na aké chemikálie je citlivá.

  • Väčšina respiračných infekcií by sa mala liečiť antibiotikami.

Hoci sa až 75 % všetkých antibiotík predpisuje na infekcie dýchacích ciest,avšak len polovica týchto ošetrení je odôvodnená bakteriálnou kontamináciou. Faryngitída (okrem angíny!), Laryngitída, bronchitída a dokonca aj zápal stredného ucha sú medzitým spôsobené vírusmi.

  • Keďže antibiotiká ničia baktérie, oplatí sa ich používať profylakticky.

Antibiotiká absolútne nie sú vhodné na profylaktickú liečbu – je to úplne scestná a nebezpečná myšlienka. Sú účinné len vtedy, keď poznáme typ zárodku zodpovedného za infekciu. Profylaktické používanie antibiotík nás len približuje k nebezpečnej imunizácii všetkých baktérií.

  • Na skrátenie infekcie môžete použiť antibiotikum, ktoré vám zostalo z predchádzajúcej liečby.

Nikdy to nerobte! Po prvé, antibiotiká nesmiete užívať sami (ani ich zvyšky, ktoré vám nedávno predpísal lekár) alebo ich predpísal niekomu inému. Po druhé, niekedy sa oplatí dôverovať vlastnej imunite. Vaše telo si s väčšinou infekcií horných dýchacích ciest poradí samo, zvyčajne to trvá niekoľko dní (a napr. mlieko s medom). Najmä keď nie je horúčka a nebola potvrdená žiadna bakteriálna infekcia.

  • Antibiotiká by sa mali vždy užívať s jedlom.

Antibiotiká obsahujú látky, ktoré môžu s jedlom reagovať rôzne. Opýtajte sa preto svojho lekára na podrobnosti liečby alebo si prečítajte, čo o lieku napísal výrobca lieku v príbalovom letáku

„Zdrowie“ mesačne

Kategórie:

Zdravie