Antibiotiká sa úspešne liečia už viac ako pol storočia. Antibiotiká však treba užívať s rozumom, aby ste si neublížili. Pri nesprávnom použití spôsobujú, že baktérie sú odolné voči antibiotikám a môžu tiež spôsobiť mykózu a hnačku.

Vedci varujú pred nebezpečným javom – rezistenciou na antibiotiká. Stále viac kmeňovbaktériísa stáva odolným voči týmto prípravkom. To znamená, že sa môžeme ocitnúť v situácii spred 50 rokov, kedy neexistoval spôsob, ako efektívne liečiť mnohé choroby. Prečo sa to stalo? Medzi hlavné dôvody patrí nadmerné užívanieantibiotíklekármi a nevhodné používanie pacientmi.

Kedy je antibiotikum?

Termín "antibiotikum" si medicína vyhradila pre zlúčeniny, ktoré inhibujú množenie alebo zabíjajú patogénne mikroorganizmy, najmä baktérie. Aj keď existujú aj také, ktoré sú účinné pri ničení húb a prvokov. Žiadne antibiotikum však nemôže zabiťvírusy . Antibiotiká sa najčastejšie podávajú pri streptokokovej angíne, zápaloch pľúc a stredného ucha, prinosových dutín, mozgových blán, obličiek, močového mechúra a močových ciest, ďalej pri tuberkulóze, furunkulách, pohlavných chorobách (syfilis, kvapavka). Niektoré antibiotiká zabraňujú množeniu mikróbov, iné zasahujú do životných procesov vo vnútri baktérií a bránia im v prežití. Poškodzujú len bunky baktérií, ale nie naše telo. Niektoré z nich pôsobia súčasne na mnohé druhy baktérií – ide o širokospektrálne antibiotiká (napr. cefalosporíny, amoxicilín s kyselinou klavulonovou, tetracyklíny). Iné bojujú len s určitými druhmi mikroorganizmov – takto sa podáva napríklad penicilín pri infekcii baktériou Streptococcus. Aby sa predišlo nežiaducim účinkom antibiotickej terapie, musia byť prípravky naozaj dobre zvolené. Potom sú účinné a liečba nemusí trvať dlho.

Antibiotiká: čo môže antibiogram

Pred vystavením receptu je najbezpečnejšie, ak sa lekár presvedčí, aký typ baktérie je vinníkom infekcie a vybral prípravok, ktorý tieto mikroorganizmy zničí. Na tento účel slúži tzv antibiogram. Spočíva v odobratí vzorky z miesta, kde prebieha bakteriálna infekcia (napr. zakalenie hrdla alebo výtok z nosa). Potom sa vykoná mikrobiologický test, vktorý izoluje mikroorganizmus zodpovedný za vznik ochorenia a testuje jeho citlivosť na rôzne antibiotiká. Na základe toho vám lekár môže predpísať liek, ktorý najlepšie zvláda daný kmeň baktérií. Bohužiaľ, označenie patogénnych mikroorganizmov ako „citlivých“ na daný typ antibiotika v antibiotiku neprejudikuje účinnosť daného lieku. Kvôli chybám (napr. zle zabezpečená skúšobná vzorka) cca 20 percent. sú falošne pozitívne alebo falošne negatívne výsledky. Niekedy je ochorenie spôsobené vírusom, aj keď sa v odobratej vzorke našli nejaké baktérie. Ak na základe toho lekár predpíše antibiotikum, zlepšenie neprinesie, keďže nezničí vírus, teda skutočného vinníka choroby. Výter z nosa, hrdla alebo pohlavného traktu ukazuje len to, aké baktérie sú v materiáli odobratom na test. Ale nie vždy sú vinníkmi choroby. Existujú aj ďalšie obmedzenia. Nie vždy je možné čakať na výsledok antibiogramu (zvyčajne to trvá niekoľko dní). Keď je potrebné rýchlo podať liek, lekár môže použiť vyvinuté, napr. ako súčasť tzv Projekt Alexander, odporúčanie: pri ktorých ochoreniach sú ktoré antibiotiká zvyčajne účinné a ktoré nie. Len ak nedôjde k zlepšeniu, je potrebné upraviť liečbu s prihliadnutím na antibiogram. Treba tiež pripomenúť, že antibiogram sa vždy vzťahuje na ochorenie, ktorým trpíme. Test sa musí zopakovať pri ďalšej infekcii.

Dôležité

Prísne tajný penicilín
O vynáleze prvého antibiotika – penicilínu – rozhodla náhoda. Alexander Fleming už dlhé roky skúma látky, ktoré by dokázali poraziť baktérie. V roku 1928, po návrate z dovolenky, si všimol, že niekto neumyl časť riadu bakteriálnymi kultúrami, ktoré už neboli užitočné. Všimol si, že na jednej z platní sa okrem kolónií baktérií, okolo ktorých neboli žiadne baktérie, rozrástla pleseň. Zmizli kvôli prvému penicilínu. Bohužiaľ, Fleming nedokázal svoj objav „predať“. O 10 rokov neskôr skupina anglických špecialistov pokračovala vo svojej práci a získala drogu v čistej forme. Vyčistený penicilín bol testovaný na ľuďoch v roku 1941. Uplynuli ešte dva roky, kým sa o objav začali zaujímať veľké koncerny. Až v roku 1943 spustili USA výrobu drogy v priemyselnom meradle. Vojna pokračovala a zázračná droga bola klasifikovaná ako „prísne tajná“.

Probiotiká

Antibiotiká si efektívne poradia s patogénnymi mikroorganizmami, no niekedy zničia aj dobré baktérie, ktoré chránia naše zdravie. Napríklad črevné, vďaka ktorým správne trávime, alebo Doderleinove tyčinky žijúce vo vagíne, ktoré udržujú kysléprostredia a chráni pred infekciami intímnych partií. Stáva sa teda, že po liečbe antibiotikami sa objaví vaginálna mykóza. Aby sa tomu vyhlo, žena s takýmto sklonom by mala spolu s antibiotikom užívať vaginálne globule (napr. Nystatín). Pri hnačke môžu pomôcť probiotiká, teda živé mikroorganizmy (dobré baktérie), ktoré pri konzumácii priaznivo pôsobia na náš organizmus. Probiotiká vr. utesňujú steny epitelu (napr. čriev), aby zabránili prenikaniu škodlivých látok do krvi. Okrem toho „komunikujú“ s naším imunitným systémom (obranným systémom), aby zmobilizovali viac lymfocytov – buniek, ktoré ničia baktérie v boji proti chorobe. Ľudia, ktorí trpia mykózou, by po takýchto liekoch mali siahnuť po liečivách (napr. kapsulách), v ktorých sú probiotiká v kondenzovanej forme. Ochranné vlastnosti majú ale aj probiotické jogurty obsahujúce kmene prospešných baktérií. Takéto jogurty by mal konzumovať každý, kto užíva antibiotiká.

Nechajte vitamíny na neskôr

Stáva sa, že dlhšie užívanie antibiotík organizmus oslabuje. V obave z avitaminózy siahame po multivitamínových doplnkoch. Zatiaľ neexistujú žiadne štúdie, ktoré by potvrdili správnosť takéhoto správania, ani také, ktoré by dokazovali, že si tým veľmi škodíme. Problém je komplexný. Užívaním vitamínov podporujeme imunitný systém, ale aj … živíme baktérie! Sú niektoré, ktoré potrebujú vitamíny pre svoj vývoj. Preto je lepšie s ich suplementáciou počkať a užívať ich v období rekonvalescencie, teda po ukončení užívania predpísaného množstva antibiotika. Ak máte počas liečby chuť do jedla, je lepšie podporiť svoje telo konzumáciou väčšieho množstva čerstvej zeleniny a ovocia ako zvyčajne.

mesačník "Zdrowie"

Kategórie:

Zdravie