Dotyk je zmysel, ktorý nám umožňuje spoznávať svet okolo nás. Predpokladalo sa, že existuje päť zmyslov – zrak, sluch, hmat, chuť a čuch. Ak by sme sa na to pozreli bližšie, dospeli by sme k záveru, že je toho viac. Pretože dotyk je skutočne niekoľko rôznych zmyslov … Ako fungujú zmyslové nervy, ktoré nás robia citlivými na dotyk?
Zmysel pre dotyknám umožňuje nájsť sa vo svojom okolí. Cítime ľahkýdotyk , silný tlak, bolesť, teplo a chlad, vibrácie a cez hlboký pocit vnímame pohyby vlastného tela. Vďaka tomu druhému napríklad vieme, či je sval uvoľnený alebo napätý. Bez pozerania poznáme aj polohu rúk, nôh a celého tela. So zavretými očami sa môžeme jeden po druhom dotýkať nosa končekmi všetkých prstov.Pocithlboko súvisí so zmyslom pre rovnováhu, ktorý sa pri výmene zmyslov zanedbáva. A práve on nám umožňuje stáť vzpriamene a neprepadnúť sa. Konkrétne, udržiavanie rovnováhy je kombináciou toho, čo nám hovoria rovnovážne orgány stredného ucha, čo vidia oči, koža (povrchové vnemy) a svaly (hlboké vnemy).
Dotyk – čo a ako cítime?
Nervové okraje sú špecializované – niektoré sú citlivé na ľahký dotyk, iné na bolesť alebo vibrácie, iné na teplo a chlad. Podráždenie koncového tela vytvára elektrický impulz v pripojenom senzorickom nerve. Impulz prechádza periférnymi senzorickými nervami do miechy a následne do mozgovej kôry. Tam sa porovnávajú hmatové podnety a podnety prichádzajúce z iných zmyslov. Takto spoznáme predmety alebo si napríklad uvedomíme nebezpečenstvo (bolesť + teplo=popálenie).
- Citlivé končeky prstov
Naša pokožka nie je všade rovnako citlivá. Najcitlivejšie sú končeky prstov – je tam viac nervových zakončení ako kdekoľvek inde na koži. Preto sa stačí niečoho veľmi jemne dotknúť, aby ste zistili tvar, textúru a tvrdosť. V jazyku, perách, špičke nosa, spodnej časti tváre a prstoch na nohách je veľa zmyslových zakončení. Najmenej - v koži paží, stehien a chrbta.
DôležitéVďaka rozsiahlemu hmatu dokážeme čiastočne odstrániť nedostatky iných zmyslov, napríklad nevidiaci čítajú končekmi prstov Braillovo písmo a Beethoven po strate sluchu dokázal „počúvať“ hudbu, cítiť vibrácie jeho hlavyaplikované na klavír.
Hmatové vnemy cítime vďaka tzv terminálne telá zmyslových nervov, umiestnené hlbšie alebo plytšie v koži. Existujú cibuľovité, lamelárne, dotykové, pohlavné nervové telieska a dotykové meniskusy. Vnímajú pocity ako dotyk, bolesť (a podobne: štípanie, pálenie, svrbenie), teplo a chlad.
Hlboko v tele sú orgány hlbokého cítenia. A tak napríklad v kĺbových vakoch nachádzame kĺbové nervové telieska. Bohatú senzorickú inerváciu má aj svalová inervácia (tkanivo obklopujúce snopce svalov), väzy, fascie a perioste. Vďaka tomu – okrem bolesti svalov či kĺbov – vieme posúdiť napríklad tvrdosť snímaného predmetu, jeho hmotnosť, odolnosť, pružnosť a pod.
Senzorické receptory majú schopnosť prispôsobiť sa, teda „zvyknúť si“ na pôsobenie podnetu. Medzi receptory, ktoré sa rýchlo adaptujú, patria napríklad tie, ktoré sú citlivé na dotyk a tlak. Dlhé vystavenie podnetu spôsobuje, že je cítiť čoraz menej. Niektoré termoreceptory sa pomaly prispôsobujú receptorom. Zaujímavé je, že receptory bolesti sa neprispôsobujú. Nemôžu - pretože účelom bolestivých podnetov je informovať napr. o chorobe.
mesačník "Zdrowie"