- Umelá inteligencia: čo to je?
- Umelá inteligencia: aké sú možnosti?
- Umelá inteligencia: hrozba pre ľudí?
Umelá inteligencia – čo to je? Ide tak o systémy, ktoré rozpoznávajú ľudské tváre či písmo, ako aj o autá, ktoré dokážu jazdiť bez ľudského zásahu. Existuje mnoho potenciálnych výhod umelej inteligencie, na druhej strane niektorí ľudia veria, že umelá inteligencia môže niesť veľa hrozieb a predovšetkým viesť k vyhladeniu ľudstva …
Obsah:
- Umelá inteligencia: čo to je?
- Umelá inteligencia: aké sú možnosti?
- Umelá inteligencia: hrozba pre ľudí?
Umelá inteligencia- jej rozvoj sa v posledných rokoch zrýchlil vďaka tomu, že ľudstvo má novšie a dokonalejšie technologické možnosti. Práce na umelej inteligencii však prebiehajú už dlhšie. Začali v prvej polovici minulého storočia. Môže sa nám zdať, že vývoj umelej inteligencie len prebieha, no v skutočnosti… nás len obklopuje. Zariadenia využívajúce systémy umelej inteligencie nájdeme v našich domácnostiach či vreckách – hovoríme tu napríklad o moderných telefónoch.
Umelá inteligencia: čo to je?
Podľa pôvodne navrhovanej definície by umelou inteligenciou boli stroje, ktoré dokážu zobrazovať javy podobné ľudskej inteligencii. Akokoľvek to znie komplexne, existuje pomerne jednoduchý spôsob, ako vysvetliť tento aspekt. No v „typickom“ programovaní majú informačné systémy akosi zakódované, ako majú reagovať na konkrétne úlohy. Napríklad – stlačením príslušnej ikony na obrazovke počítača sa spustí požadovaný program. Takto sa vyrábajú stroje, ktoré majú fungovať presne definovaným spôsobom.
Termín umelá inteligencia prvýkrát použil v 50. rokoch minulého storočia americký počítačový vedec John McCarthy.
Zariadenia s umelou inteligenciou majú fungovať inak - ich úlohou je zase samy sa rozhodovať (aj v situácii, keď chýbajú nejaké údaje potrebné na to, aby sa dali urobiť - v takýchto situáciách môžu klasické zariadenia mrznúť, inteligencia má zasa vnejaký spôsob, ako sa rozhodnúť pre seba). Ďalšou vlastnosťou umelej inteligencie je zasa to, že má dosahovať schopnosť učiť sa. Koniec koncov, táto zručnosť je jedným zo základných prejavov ľudskej inteligencie a práve z tohto dôvodu si tvorcovia umelej inteligencie želajú jej dosiahnutie strojmi.
V rámci umelej inteligencie existuje veľa rôznych problémov, ako sú neurónové siete, robotika alebo dokonca umelý život. Téma umelej inteligencie zaujíma nielen IT špecialistov, ale aj filmárov – veď séria filmov o smrtiacom stroji v podobe Terminátora bola svojho času populárna. Aj keď si to niekedy vôbec neuvedomujeme, v skutočnosti umelú inteligenciu používame na dennej báze.
Emocionálna inteligencia: čo to je?
Mali by sa deti učiť programovať?
Génová dedičnosť: ako gény ovplyvňujú náš vzhľad, charakter a temperament?
Umelá inteligencia: aké sú možnosti?
Autá, ktoré by samy bezpečne cestovali po cestách – bez účasti vodiča – bolo donedávna možné vidieť len vo vedecko-fantastických filmoch o ďalekej budúcnosti. V súčasnosti sa v zásade prvé takéto vozidlá už objavujú, ale pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá, kým budú široko dostupné.
Umelá inteligencia nás však – pravdaže menej pôsobivým spôsobom ako vyššie – sprevádza každodenným životom. Ako umelú inteligenciu možno považovať napríklad systémy rozpoznávania tváre dostupné v moderných telefónoch, algoritmy na určovanie polohy textov na internete alebo systémy a programy na rozpoznávanie reči, ktoré automaticky prekladajú cudzie texty.
Umelá inteligencia sa dá využiť v oveľa širšom rozsahu, než by si človek vedel predstaviť. Ako dôkaz platnosti tohto tvrdenia možno uviesť výskum, ktorý sa uskutočnil v New Yorku. Tamojší špecialisti pripravili program „Hlboký pacient“, ktorý mal na základe údajov, ktoré mal k dispozícii (ako sú zdravotné záznamy pacientov alebo výsledky testov, ktoré sa na nich vykonali), identifikovať zdravotné problémy pacientov.
Ukázalo sa, že systém bol pomerne efektívny v diagnostike rôznych chorôb, čo je zaujímavé - dokonca rozpoznal problém schizofrénie s veľkou presnosťou (tu treba zdôrazniť, že diagnostika schizofrénie nie je jednoduchá a problém majú aj skúsení odborníci s tým ).
Porovnania ľudských schopností s potenciálom umelej inteligencie urobili aj tvorcoviatakzvaný Watsonov superpočítač. Ich skúsenosti súviseli aj so svetom medicíny a týkali sa diagnózy rakoviny pľúc. V situácii, keď priemerný onkologický špecialista dokázal rozpoznať asi polovicu všetkých prípadov tohto ochorenia, počítač pomocou umelej inteligencie správne diagnostikoval … dokonca 9 z 10 prípadov.
Stojí za to vedieťUmelá inteligencia – od HR po roboty
Umelá inteligencia sa využíva v čoraz väčšom počte oblastí, využívajú ju napríklad náboroví špecialisti (inteligentné stroje dokážu vyberať kandidátov alebo riešiť odpovede na ich žiadosti). Umelú inteligenciu využívajú aj marketéri, keďže systémy, ktoré odpovedajú na otázky spotrebiteľov položené on-line formou, fungujú už pomerne dlho.
Typ umelej inteligencie, ktorým sú roboty, je predmetom záujmu mnohých ľudí z technologického priemyslu – použitie špecializovaných strojov sa niekedy považuje za lacnejší (ako zamestnávanie ľudí) aj rýchlejší spôsob výroby. Existujú aj systémy, ktoré nezávisle riadia cestnú premávku na základe využitia umelej inteligencie.
Správy o možnostiach využitia umelej inteligencie pribúdajú. Jedným z najzaujímavejších príkladov je, že nedávno sa objavili informácie, že vedci vyvinuli systém, ktorý po analýze len jednej fotografie ľudskej tváre dokáže určiť sexuálnu orientáciu danej osoby.
Umelá inteligencia: hrozba pre ľudí?
Preťažovanie ľudí pri rôznych činnostiach – napríklad pri riadení mechanických vozidiel – sa môže zdať dosť lákavé a vyvolávať tvrdenie, že umelú inteligenciu treba vyvinúť čo najskôr. Napriek tomu sa ozývajú hlasy, že umelá inteligencia v skutočnosti … predstavuje hrozbu pre ľudský druh. Tento názor vyjadruje čoraz viac vedcov, jedným z nich je aj známy fyzik Stephen Hawking.
Opodstatnením spomínaných obáv môže byť napríklad to, že áno – rovnako ako sú badateľné efekty získané umelou inteligenciou, sú badateľné aj spôsoby, akými sa dosahujú ohromujúce výsledky – nie nevyhnutne. Sú situácie, keď programátori, ktorí si daný stroj s umelou inteligenciou sami vytvorili, poriadne nevedia, ako a prečo funguje určitým spôsobom a prečo robí také a nie iné rozhodnutia.
Ak nie je presne známe, ako umelá inteligencia funguje, je tiež nemožné predpovedať inteligentné správaniestroje. Tu je možné uviesť jednoduchý príklad – samoriadiace auto dostane pokyn, aby sme sa čo najskôr dostali do práce.
Automat áno – dokáže sa prispôsobiť príkazu a skutočne ísť rýchlo, no jedna otázka zostáva: čo urobí, keď narazí na červenú? Bude sa prevádzkovať v súlade s pravidlami cestnej premávky? V zariadeniach naprogramovaných podľa ľudskej vôle možno správanie pri takýchto udalostiach predvídať, v prípade systémov, ktoré majú schopnosť učiť sa - nie nevyhnutne.
Neschopnosť predpovedať, ako umelá inteligencia funguje, možno s istotou považovať za hrozbu súvisiacu s týmito technológiami. Nakoniec by sa mohlo stať, že vzbura strojov – fenomén, ktorý bol doteraz videný len na stránkach kníh – sa nakoniec môže stať realitou.
V opozícii k odporcom umelej inteligencie sú však tí, ktorí tvrdia, že áno – umelá inteligencia môže v niektorých aspektoch prevyšovať ľudské možnosti, no vždy jej bude chýbať niečo, čo ľudia rozhodne majú. Tieto faktory, ktoré chýbajú aj tým najinteligentnejším strojom, sú informovanosť.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.