Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Imunoglobulíny typu A (IgA) sú najdôležitejšie molekuly v špecifickej imunitnej odpovedi spojenej so sliznicami. Vďaka ich veľmi vysokej dennej produkcii sa telo chráni pred prenikaním baktérií, vírusov a čiastočiek potravy. Preto nedostatok aj nadbytok IgA protilátok môže naznačovať prebiehajúcu patológiu.

Imunoglobulíny typu A (IgA)alebo protilátky typu A sú imunitné proteíny produkované bunkami imunitného systému – plazmatickými bunkami, ktoré sú typom B lymfocytov. chemické molekuly (antigény), ktoré imunitný systém rozpozná ako cudzie.

Antigény môžu byť fragmenty baktérií, vírusov, húb, potravy, peľu a v niektorých situáciách aj vlastných tkanív tela (tzv. autoantigény).IgA protilátkypôsobia špecificky, keďže sú vždy namierené proti špecifickému antigénu

Imunoglobulín typu A (IgA) - úloha v organizme

Hoci je koncentrácia IgA protilátok v krvi nízka (1,4-4 mg/ml), telo ich produkuje viac ako všetkých ostatných protilátok dohromady. Je to spôsobené tým, že IgA protilátky sú vylučované hlavne sliznicami a nachádzajú sa v sekrétoch (slzy, sliny).

Denná syntéza protilátok IgA môže byť až 9 gramov denne. Vďaka tomu je IgA protilátka jedným z hlavných obranných prvkov slizníc proti environmentálnym antigénom.

Úlohou protilátky IgA je inhibovať priľnavosť baktérií na povrchu slizníc a ich priľnutie, neutralizovať vírusy, toxíny, enzýmy vylučované baktériami a potravinové antigény

Imunoglobulíny typu A (IgA) - typy

IgA protilátky možno rozdeliť na celkové a špecifické. Špecifické protilátky IgA sú produkované telom počas celého života po kontakte s rôznymi antigénmi. Všetky špecifické IgA protilátky v tele tvoria súbor celkového IgA. Testovanie špecifických IgA protilátok je obzvlášť dôležité pri diagnostike niektorých autoimunitných ochorení, napr. celiakie.

IgA protilátky boli kvôli rozdielom v molekulárnej štruktúre navyše rozdelené do dvoch podtypov:

  • IgA1, čo je asi 80 percent. všetkých IgA v krvi je dlhšía citlivé na bakteriálne enzýmy
  • IgA2, čo je asi 20 percent. celkového IgA v krvi je kratší, a preto odolnejší voči pôsobeniu bakteriálnych enzýmov; vyskytuje sa hlavne v tráviacom trakte

Na povrchu slizníc a v sekrétoch sa protilátka IgA nachádza aj vo forme súvisiacej s tzv. sekrečný fragment. Protilátka sa potom nazýva sekrečný IgA (sIgA). sIgA sa v malých množstvách nachádza aj v krvi, tvorí 5-10 percent. IgA protilátky.

Imunoglobulín typu A (IgA) - indikácie pre test

  • podozrenie na dedičné imunodeficiencie genetického pôvodu, napr. selektívny deficit IgA
  • podozrenie na sekundárne imunodeficiencie, napr. AIDS
  • podozrenie na cirhózu
  • podozrenie na autoimunitné ochorenie, napr. reumatoidná artritída, celiakia
  • podozrenie na hematologické novotvary, napr. mnohopočetný myelóm, lymfómy
  • podozrenie na nefropatiu spojenú s IgA
  • chronická hnačka
  • chronické respiračné infekcie

Tkanivovo špecifické testovanie IgA je markerom prebiehajúceho autoimunitného procesu. Príkladom je celiakia, pri ktorej sú vysoké hladiny IgA protilátok proti tkanivovej transglutamináze (anti-tTG) diagnostickým markerom tohto ochorenia

Imunoglobulín typu A (IgA) – aký je test?

V laboratórnych testoch vieme posúdiť koncentráciu celkových aj špecifických IgA protilátok. Oba testy je možné vykonať s venóznou krvou a v špeciálnych klinických prípadoch aj s výkalmi alebo slinami.

Koncentrácia špecifických IgA protilátok sa najčastejšie stanovuje pomocou enzýmových imunoanalytických metód (napr. ELISA test) alebo imunofluorescenčných metód. Imunonefelometrické a imunoturbidimetrické metódy sa tiež bežne používajú na stanovenie hladín celkových IgA protilátok.

  • Imunoglobulín typu G (IgG)
  • Imunoglobulíny typu E (IgE)
  • Imunoglobulíny typu M (IgM)
Stojí za to vedieť

Imunoglobulín typu A (IgA) - norma

Laboratórne normy pre celkový IgA sú závislé od veku a sú:

  • 1-7 dní: menej ako 0,06 g / l
  • 8 dní-2 mesiace: menej ako 0,06-0,07 g / l
  • 3-5 mesiacov: menej ako 0,06-0,77 g / l
  • 6-9 mesiacov: 0,065-0,52 g / l
  • 10-15 mesiacov: 0,07-0,45 g / l
  • 16-24 mesiacov: 0,13-0,93 g / l
  • 2-5 rokov: 0,1-1,33 g / l
  • 5-10 rokov: 0,38-2,35 g / l
  • 10-14 rokov: 0,62-2,3 g / l
  • 14-18 rokov:0,85 – 1,94 g / l
  • nad 18 rokov: 0,52 – 3,44 g / l

Imunoglobulín typu A (IgA) - výsledky. Čo znamená zvýšená hladina?

Zvýšená hladina IgA protilátok sa pozoruje pri:

  • chronické zápaly (najmä tie, ktoré súvisia so sliznicami)
  • cirhóza pečene
  • AIDS
  • autoimunitné ochorenia, napr. celiakia
  • hematologické ochorenia, napr. mnohopočetný myelóm, lymfómy

Imunoglobulín typu A (IgA) - výsledky. Čo znamená nízka úroveň?

Znížené hladiny IgA protilátok sú pozorované v:

  • primárne imunodeficiencie, napr. syndróm hyper-IgM, Brutova choroba
  • ochorenia dýchacích ciest, napr. bronchiálna astma, opakujúce sa infekcie dýchacích ciest
  • infekčné choroby, napr. infekcia vírusom Epstein-Barrovej
  • ochorenia tráviaceho traktu, napr. chronická hnačka, chronické ochorenia pečene
  • autoimunitné ochorenia, napr. diabetes 1. typu
  • kožné ochorenia, napr. atopická dermatitída
  • choroby s genetickým pozadím, napr. Downov syndróm
  • Strata bielkovín alebo syndróm malabsorpcie
  • užívanie liekov ako fenytoín, soli zlata, nesteroidné protizápalové lieky

Imunoglobulín typu A (IgA) - selektívny nedostatok IgA

Selektívny deficit IgAje najčastejšia primárna (genetická) imunodeficiencia s normálnymi hladinami iných tried protilátok (IgG, IgM).

Vyskytuje sa u 1:500 obyvateľov Európy, kým v Ázii, ako je Čína alebo Japonsko, sa vyskytuje oveľa menej často.

Selektívna deficiencia IgA je asymptomatické alebo mierne sa opakujúce infekcie dýchacích ciest u väčšiny ľudí, spôsobené najmä vírusmi.

Ukázalo sa, že ľudia so selektívnym deficitom IgA majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku alergických a autoimunitných ochorení, ako sú:

  • celiakia
  • diabetes 1. typu
  • juvenilná idiopatická chronická artritída
  • vitiligo
  • zápalové ochorenia čriev, ako je ulcerózna kolitída
  • hemolytická anémia
  • systémový lupus erythematosus

Takáto predispozícia u ľudí so selektívnym deficitom IgA môže vyplývať z preťaženia slizníc antigénmi, ktoré nie je možné účinne neutralizovať deficitom IgA protilátok, a v dôsledku chronického zápalu.

Okrem toho sa zistilo, že nedostatok IgA a niektoré autoimunitné ochorenia môžumajú spoločný genetický základ (HLA histokompatibilné polymorfizmy).

Imunoglobulín typu A (IgA) – nefropatia spojená s IgA

IgA-súvisiaca nefropatia (akaBergerova choroba ) je zápalové ochorenie glomerulov, pri ktorom dochádza k nahromadeniu IgA protilátok v mezangiu (druh spojivového tkaniva v obličky).

Jedným z príznakov ochorenia je hematúria a arteriálna hypertenzia. Rozvoju ochorenia napomáha genetická predispozícia, ale sprevádza aj rôzne ochorenia ako reumatoidná artritída, psoriáza či celiakia.

Diagnóza nefropatie spojenej s IgA sa vykonáva podrobením rezu tkaniva z obličky imunofluorescencii alebo imunohistochémii, aby sa potvrdila prítomnosť depozit IgA.

Referencie

  1. Lewandowicz-Uszyńska A. et al Nedostatok IgA – treba sa ho báť? Post-diplomová pediatria, 2013, 1.
  2. Czyżewska-Buczyńska A. et al IgA dôležitý prvok imunitného systému - vybrané problémy. Postepy Hig Med Dosw, 2007, 61, 38 – 47.
  3. Paul W.E. Fundamentálna imunológia, Philadelphia: Wolters Kluwer / Lippincott Williams & Wilkin 2008, 6. vydanie.
  4. Laboratórna diagnostika s prvkami klinickej biochémie, učebnica pre študentov medicíny, ktorú vydali Dembińska-Kieć A. a Naskalski J.W., Elsevier Urban & Partner Wydawnictwo Wrocław 2009, 3. vydanie
  5. Vnútorné choroby, edited by Szczeklik A., Medycyna Praktyczna Kraków 2010
O autoroviKarolina Karabin, MD, PhD, molekulárna biologička, laboratórna diagnostika, Cambridge Diagnostics PolskaPovolaním biológ so špecializáciou na mikrobiológiu a laboratórny diagnostik s viac ako 10-ročnou praxou v laboratórnych prácach. Absolvent Vysokej školy molekulárnej medicíny a člen Poľskej spoločnosti humánnej genetiky Vedúci výskumných grantov v Laboratóriu molekulárnej diagnostiky na Katedre hematológie, onkológie a vnútorných chorôb Lekárskej univerzity vo Varšave. Titul doktora lekárskych vied v odbore lekárska biológia obhájila na 1. lekárskej fakulte Lekárskej univerzity vo Varšave. Autor mnohých vedeckých a populárno-náučných prác z oblasti laboratórnej diagnostiky, molekulárnej biológie a výživy. Denne ako špecialista v oblasti laboratórnej diagnostiky vedie obsahové oddelenie v Cambridge Diagnostics Polska a spolupracuje s tímom nutričných špecialistov na CD Dietary Clinic. Svoje praktické poznatky z diagnostiky a diétnej terapie chorôb zdieľa s odborníkmi na konferenciách, školeniach, v časopisoch a na webových stránkach. Zaujíma ju najmä vplyv moderného životného štýlu na molekulárne procesy vtelo.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Imunitný systém