Reaktívne poruchy vznikajú vtedy, keď sa človek nedokáže vyrovnať so svojimi reakciami na prežité zážitky. Môžu byť spôsobené rozchodom s partnerom, zmenou školy či bydliska – z tohto dôvodu sa reaktívne poruchy môžu vyskytnúť prakticky u každého človeka. Môžu sa zdať ako triviálny problém, no – aj vzhľadom na riziko, že pacient spácha samovraždu – ich nikdy netreba podceňovať. Aké sú príznaky reaktívnych porúch a na koho sa obrátiť o pomoc, ak sa vyskytnú?

Reaktívne poruchy(známe aj ako adaptívne poruchy) sa môžu vyskytnúť u každého človeka, spôsobené rôznymi situáciami. Reaktívne poruchy, ktoré sú istým spôsobom odpoveďou pacientovej psychiky na ťažké a ťažké životné udalosti

Reaktívne poruchysa môžu vyskytnúť u detí aj dospelých. V prípade maloletých pacientov je ich výskyt rovnaký u oboch pohlaví, pričom v skupine dospelých sa tento problém vyskytuje dokonca dvakrát častejšie u žien

Reaktívne poruchy: príčiny

Jednu konkrétnu príčinu reaktívnych porúch nemožno pomenovať – takáto situácia vyplýva z toho, že u rôznych ľudí môže byť spôsobená úplne odlišnými udalosťami. Faktormi, ktoré spôsobujú adaptačné poruchy, sú vo všeobecnosti rôzne situácie, ktoré človek nezvláda a ktoré mu spôsobujú značnú psychickú nepohodu a stres.

Ako možné príčiny reaktívnych porúch sa uvádza mnoho rôznych problémov, ako napríklad:

  • zmena bydliska;
  • ísť do novej školy;
  • profesijné problémy (buď súvisiace s neistotou ohľadom udržania si pracovnej pozície, alebo vyplývajúce zo zmeny v doterajšej práci);
  • konflikt vo vzťahu;
  • finančné problémy;
  • zdravotné problémy (ako pre samotného pacienta, tak aj pre jeho príbuzných);
  • rozlúčka s dlhodobým partnerom;
  • prežitie katastrofy (napr. prírodnej katastrofy, ale aj ťažkej udalosti, akou je autonehoda).
Pozrite si galériu 10 fotografií

Reaktívne poruchy:charakteristiky a symptómy

Aby sa o reaktívnych poruchách vôbec dalo hovoriť, ich nástup by mal prebehnúť do 3 mesiacov od vzniku mimoriadne ťažkej, pre pacienta stresujúcej udalosti. Ďalšou vlastnosťou, ktorá je podľa americkej psychiatrickej klasifikácie DSM-5 charakteristická pre adaptačné poruchy je, že by mali vymiznúť do 6 mesiacov od vzniku stresovej situácie alebo do šiestich mesiacov od následkov, ktorým daná situácia pominula.

Dôležité

Príznaky reaktívnych porúch môžu byť vo všeobecnosti veľmi rôznorodé a navyše pomerne často dosť necharakteristické. U pacienta s reaktívnymi poruchami sa môže objaviť nasledovné:

  • pocit smútku a beznádeje,
  • plačlivosť,
  • podráždenie,
  • úzkosť,
  • pocit zúfalstva a zavalenia životom,
  • depresívna nálada,
  • poruchy koncentrácie,
  • problémy so spánkom (najčastejšie vo forme nespavosti),
  • neustály pocit obáv,
  • zanedbávanie svojich každodenných povinností,
  • vyhýbanie sa stretnutiam, či už s členmi rodiny alebo priateľmi,
  • odchod zo školy alebo práce,
  • strata sebaúcty.
Pozrite si galériu 10 fotografií

Teoreticky by sa po analýze symptómov reaktívnych porúch uvedených vyššie zdalo, že nejde o vážny problém. Rozhodne je to však naopak – pacienti s adaptačnými poruchami sa môžu chovať riskantne (napr. riadiť auto úplne ignorujúc cestné predpisy alebo sa biť). Sú tiež vystavení riziku samovražedných myšlienok a dokonca sebapoškodzovania alebo pokusu o samovraždu.

Niekedy sa pacient s reaktívnymi poruchami nehlási psychiatrovi, ale rodinnému lekárovi alebo internistovi. Stáva sa to najmä vtedy, keď v príznakoch reaktívnych porúch nedominujú psychické, ale somatické problémy. Ukazuje sa, že niekedy ľudia, ktorí nezvládajú ťažké životné situácie, môžu pociťovať napríklad rôzne bolesti, poruchy trávenia alebo pocit chronickej únavy.

Reaktívna porucha: Typy

Vyššie uvedená klasifikácia DSM-5 rozlišuje 6 typov reaktívnych porúch - toto rozdelenie vychádza z toho, ktoré ochorenia u pacientov dominujú a zahŕňa rozlíšenie reaktívnych porúch:

  • s prevládajúcou depresívnou náladou,
  • s extrémnou podráždenosťou,
  • spojené s depresívnou náladou a podráždenosťou,
  • zporuchy správania,
  • s poruchami správania a emóciami, ako je nízka nálada a podráždenosť,
  • nešpecifické (práve pri tomto type reaktívnej poruchy sa môžu objaviť najmä somatické ochorenia).

Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že klasifikácie reaktívnych porúch sa zdajú byť dosť heterogénne a nejednoznačné. Vyššie uvedené členenie je odvodené z najnovšieho vydania Americkej psychiatrickej klasifikácie (DSM 5. revízia). Medzitým sa stalo (najmä v minulosti), že do skupiny reaktívnych porúch patrila aj reaktívna depresia (inak známa ako exogénna) alebo tzv. reaktívne psychózy.

Reaktívna porucha: Liečba

Psychoterapia hrá zásadnú úlohu v liečbe reaktívnych porúch. Práve vďaka nej si možno – s pomocou psychoterapeuta – uvedomiť, aké udalosti viedli k poruchám pacienta. Cieľom psychoterapie je tiež pomôcť pacientovi porozumieť vlastným reakciám a pomôcť mu vyrovnať sa so svojimi emóciami.

Pri reaktívnych poruchách sa farmakoterapia používa pomerne zriedkavo - lieky sa pacientom odporúčajú až pri výraznej intenzite symptómov. Ak sú pacienti už liečení nejakými psychofarmakami, sú to zvyčajne antidepresíva (napr. zo skupiny SSRI) alebo anxiolytiká (napr. krátkodobo sa pacientom môžu odporučiť benzodiazepíny).

Niet pochýb o tom, že bezprostredné okolie pacienta zohráva pri riešení reaktívnych porúch osobitnú úlohu. Podpora, či už zo strany manžela alebo zo strany rodičov, ktorí dieťa s reaktívnou poruchou podporujú, môže zmierniť priebeh prežívaných problémov. Treba zdôrazniť, že človek s poruchou prispôsobenia by mal prejaviť čo najviac porozumenia – aj keď pre jeho príbuzných môže byť príčina vzniku reaktívnych porúch dokonca triviálna. Ako bolo spomenuté na úplnom začiatku – čo bude pre jedného človeka triviálnosťou, u iného môže viesť k výrazným duševným poruchám.

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria