Test na antinukleárne protilátky (ANA) sa používa ako primárny test na posúdenie stavu pacienta na autoimunitné poruchy spojivového tkaniva. Ide o poruchy, ktoré postihujú mnohé tkanivá a orgány v celom tele. Čo ukazujú výsledky testov? Čo sú ANA? Aké choroby dokáže ANA test odhaliť?

Obsah:

  1. ANA test – čo sú to antinukleárne protilátky?
  2. ANA test - použitie v diagnostike
  3. ANA test - prítomnosť ANA v krvi zdravých ľudí
  4. ANA test – ako sa volá?
  5. ANA test – kedy by sa mal test ANA vykonať?

SkratkaANApochádza z anglického názvu anti-nukleárne protilátky, čo sa do poľštiny prekladá ako „antinukleárne protilátky“. Tieto molekuly patria medzi proteíny nazývané autoprotilátky, t.j. tie, ktoré napádajú organizmus, ktorý ich produkuje.

ANA test – čo sú to antinukleárne protilátky?

Ľudské telo má mnoho obranných mechanizmov proti patogénom. Jednou z nich je humorálna imunita. Je založená na tvorbe ochranných protilátok. U zdravých ľudí imunitný systém produkuje protilátky proti cudzím antigénom.

Niekedy však nastanú situácie, keď sa vytvoria autoantigény, ktoré sú namierené proti bielkovinám v našom tele. Tento proces je nevyhnutný pre vznik autoimunitných ochorení.

Antinukleárne protilátky napádajú proteíny a iné molekuly, ktoré tvoria jadro.

Existuje mnoho rôznych typov ANA. Rozklad týchto protilátok je založený na typoch jadrových komponentov, proti ktorým sú tieto molekuly namierené. V závislosti od typu sa ANA môžu viazať na jednotlivé proteíny aj komplexné komplexy.

Napríklad existujú protilátky proti jadrovým kanálom a histónom, t.j. molekulám, na ktorých je navinutá DNA.

Útočiaci ANA možno rozlíšiť:

  • DNA
  • histónia
  • ribonukleoproteíny
  • Nukleárna RNA
  • nehistónové proteíny

Všetky tieto zložky sú špecifické pre bunkové jadro.

ANA sú prítomné v krvi pri rôznych ochoreniach. Patria sem autoimunitné poruchy, rakovina a niektoré typy infekcií. To umožňujepoužitie antinukleárnych protilátok pri diagnostike určitých chorobných stavov.

ANA test - použitie v diagnostike

Test ANA sa používa na detekciu antinukleárnych autoprotilátok v krvi pacienta. Tento test je dôležitý na diagnostiku chorôb, ako sú:

  • systémový lupus erythematosus
  • Sjögrenova kapela
  • sklerodermia
  • polymyozitída
  • dermatomyozitída
  • autoimunitná hepatitída
  • valcovanie vyvolané liekovou reakciou

Pozitívny výsledok testu ANA je diagnostický iba vtedy, ak existujú klinické príznaky, ktoré ho potvrdzujú. Testovanie antinukleárnych protilátok môže byť užitočné aj na monitorovanie progresie ochorenia.

Typické testy používané na detekciu a vyhodnotenie ANA sú:

  • nepriama imunofluorescencia
  • ELISA-enzýmový imunosorbentový test

Metóda nepriamej imunofluorescencie

Nepriama imunofluorescencia je jedným z najpoužívanejších testov na prítomnosť ANA. Tento test zvyčajne používa bunky Hep-2. Nanášajú sa vo forme tenkej vrstvy na mikroskopické sklíčka. Potom sa na ne umiestni sérum odobraté od pacienta a inkubuje sa s bunkami Hep-2.

Ak je v odobratej vzorke prítomná ANA, detegujú sa po inkubačnej dobe vo forme spojenej s antigénmi v bunkovom jadre. Dá sa to vidieť pridaním fluorescenčnej značky, ktorá sa viaže na protilátky.

Na tento účel sa najčastejšie používa fluoresceín alebo izotiokyanát rodopsínu B (FITC) alebo rodopsín B. Molekula fluoreskuje, keď na ňu zasiahne lúč svetla určitej vlnovej dĺžky. Na pozorovanie a vyhodnotenie fluorescencie sa používa mikroskop.

V závislosti od typu protilátky prítomnej v ľudskom sére a od lokalizácie antigénu v bunkách HEp-2 možno pozorovať rôzne vzory fluorescencie. Ich analýza umožňuje určiť typy protilátok prítomných vo vzorke.

Hladiny protilátok sa stanovujú sériovým riedením krvného séra. Test ANA sa považuje za pozitívny, ak sa fluorescencia pozoruje pri titri 1:40/1:80. Avšak výsledok väčší ako 1:160 má významný diagnostický význam.

Enzýmová imunoanalýza (ELISA)

Enzýmová imunoanalýza (ELISA) využíva mikrotitračné platne, v ktorých sú umiestnené antigény na detekciu ANA. Každá jamka doštičky je potiahnutá buď jedným alebo viacerými antigénmi. Ide o detekciu špecifických protilátok.

Krvné sérum sa inkubuje vdoštičkové jamky a potom z nich opláchnite. Ak boli vo vzorke prítomné antinukleárne protilátky, zostanú po umytí naviazané na príslušné antigény na mikrotitračnej platni.

V ďalšom kroku testu sa do jamky na doštičke pridá druhá protilátka naviazaná na enzým. Enzymatická reakcia spôsobuje zmenu farby roztoku.

Farebný rozdiel je úmerný množstvu protilátky naviazanej na antigén v jamke platne. Farbu získaného roztoku je možné posúdiť spektrofotometrickou metódou, t.j. meraním intenzity svetelného lúča prechádzajúceho cez roztok.

ANA test - prítomnosť ANA v krvi zdravých ľudí

Odhaduje sa, že u 5 % ľudskej populácie sú antinukleárne protilátky prítomné v krvi v koncentráciách považovaných za diagnosticky významné, bez ohľadu na prítomnosť chorobného stavu.

Keďže frekvencia ANA stúpa s vekom, až 10-37 % zdravých ľudí vo veku nad 65 rokov má pozitívny test na prítomnosť ANA. Takéto prípady sú častejšie u žien ako u mužov.

ANA test – ako sa volá?

Charakteristickou hodnotou pre test ANA je titer. Označuje stupeň zriedenia séra, pri ktorom sa antinukleárne protilátky stanú nedetegovateľnými. Čím vyššia je koncentrácia ANA v krvi, tým vyšší je titer prítomný vo výsledkoch testu.

Ak je titer nad 1:160, odporúča sa vykonať test špecifickosti antinukleárnych protilátok. Tieto dodatočné testy by sa mali vykonať v spojení s analýzou klinickej anamnézy a fyzikálnym vyšetrením pacienta. Cieľom týchto krokov je diagnostikovať alebo vylúčiť autoimunitné poruchy.

Treba však poznamenať, že takýto výsledok sa vyskytuje u 5 % pacientov bez ohľadu na stav ochorenia. Výsledok testu je diagnostický len vtedy, keď existujú iné symptómy ochorenia.

Negatívny výsledok testu ANA naznačuje, že pacient pravdepodobne nemá lupus alebo iné autoimunitné ochorenie.

ANA test – kedy by sa mal test ANA vykonať?

ANA test je nariadený, keď symptómy pacienta poukazujú na systémovú autoimunitnú poruchu. Môžu byť veľmi nejasné a nešpecifické, rovnako ako sa môžu časom meniť.

Príklady symptómov sú:

  • Nízka horúčka
  • Pretrvávajúca únava
  • Bolesť podobná artritíde
  • Červená vyrážka
  • Citlivosť pokožky na svetlo
  • Vypadávanie vlasov
  • Bolesť svalov
  • Necitlivosť alebo mravčenie v rukách alebo nohách
  • Zápal orgánov a tkanív (obličky, pľúca, srdce, srdcová výstelka, centrálny nervový systémnerv alebo krvné cievy)
O autoroviSara Janowska, MA vo farmáciiDoktorand interdisciplinárneho doktorandského štúdia v odbore farmaceutické a biomedicínske vedy na Lekárskej univerzite v Lubline a Inštitúte biotechnológie v Białystoku Absolvent farmaceutického štúdia na Lekárskej univerzite v Lubline so špecializáciou Rastlinné lekárstvo. Magisterský titul získala obhajobou práce v odbore farmaceutická botanika o antioxidačných vlastnostiach extraktov získaných z dvadsiatich druhov machov. V súčasnosti sa vo svojej výskumnej práci zaoberá syntézou nových protirakovinových látok a štúdiom ich vlastností na rakovinových bunkových líniách. Dva roky pracovala ako magisterka farmácie v otvorenej lekárni.

Prečítajte si viac od tohto autora

Kategórie:

Výskum