Dojčené deti sa neskôr v živote vyrovnávajú so stresom lepšie ako ich rovesníci z „fľaše“, uvádza štúdia publikovaná v Archives of Disease in Childhood. Táto práca bola založená na štúdii takmer 9000 ľudí deti. Aby vedci vytvorili súvislosť medzi kŕmením dojčiat a odolnosťou voči stresu, zhromaždili informácie o novorodencoch a opätovne ich preskúmali po 5 a 10 rokoch.
Vedci zozbierali informácie o novorodencoch a po 5 a 10 rokoch ich znova preskúmali. Preskúmaných bolo takmer 9000. deti. Príslušné informácie, okrem iného, či bolo dieťa dojčené, a úroveň vzdelania rodičov a sociálne postavenie. Tieto faktory môžu ovplyvniť reakcie dieťaťa nastresa mechanizmy zvládania.
Dojčenie určuje kvalitu väzby medzi dieťaťom a matkou
Keď mali deti 10 rokov, ich učitelia boli požiadaní, aby ohodnotili, do akej miery je žiak úzkostlivý alebo úzkostlivý (na stupnici od 0 do 50). Na druhej strane sa rodičov pýtali na rodinné problémy, rozvody či rozchody, ktoré nastali vo veku 5 až 10 rokov dieťaťa. Ako sa dalo očakávať, deti rozvedených alebo odlúčených párov sa ukázali byť úzkostlivejšie ako ich rovesníci, ktorí takýmto skúsenostiam neboli vystavení. A čo je dôležitejšie, ukázalo sa, že dojčené deti dosiahli približne dvakrát a deti kŕmené z fľaše viac ako deväťkrát horšie výsledky záťažových testov ako deti bez ťažkých rodinných skúseností. Nie je to tak, žedojčenievám samotné pomáha lepšie sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami, tvrdia vedci. Spôsob kŕmenia dieťaťa však podľa nich môže signalizovať určité správanie rodičov.
Vedci citovali napríklad štúdie na zvieratách, ktoré naznačujú, že kvalita fyzického kontaktu medzi matkou a dieťaťom v prvých dňoch života môže ovplyvniť vývoj nervových a hormonálnych dráh zapojených do stresovej reakcie u potomkov. O kvalite väzby medzi dieťaťom a matkou môže rozhodovať aj dojčenie. To zase môže natrvalo ovplyvniť úroveň úzkosti dieťaťa pri tréningu, životných situáciách, naznačujú vedci.