Liečba porúch osobnosti pozostáva najmä z psychoterapie a farmakoterapie. Podporiť ich možno tréningom sociálnych zručností a zvládaním nezdravých emócií. Efektom terapie je rozvíjanie u človeka s poruchou osobnosti nových, konštruktívnych spôsobov komunikácie, vnímania seba a sveta. Terapia je zároveň šancou na plnšie zapojenie sa do spoločenského života (rodina, práca) a odbúranie pocitu odcudzenia a nesúladu.

Liečba porúch osobnostije snahou o zmenu zaužívaných spôsobov konania, myslenia a vnímania sveta, spôsobených zmenami v psychike. Denne sťažujú život človeku s poruchou osobnosti, pretože sa líšia od spoločensky akceptovaného správania. Robia jej problémy v jednaní s inými ľuďmi a je pre ňu ťažké aj sama so sebou.

Používanými metódami liečby sú psychoterapia a farmakoterapia (ako podpora psychoterapie, pretože podávanie liekov znižuje závažnosť symptómov poruchy, ale nelieči jej príčiny). Účinky terapie závisia od závažnosti symptómov poruchy a od času, od ktorého sa prejavujú. Prvým krokom pred začatím liečby je stretnutie s psychiatrom alebo psychológom, ktorý po rozhovore a prípadných testoch stanoví diagnózu. Potom sa s podporou špecialistu pacient rozhodne, ktorú terapiu si zvolí-individuálnu alebo skupinovú.

Dôležité! Pamätajte, že nie každé správanie, ktoré je kritizované, nepochopené alebo spôsobuje, že sa cítite horšie, je príznakom poruchy osobnosti.

Liečba porúch osobnosti: psychoterapia

Individuálna krátkodobá psychoterapia (do 10 sedení) pri liečbe porúch osobnosti nefunguje. Problémy tohto typu si vyžadujú viac stretnutí a hĺbkovú prácu s pacientom. V procese liečby je veľmi dôležitá vzájomná dôvera a aktívna účasť oboch strán na terapeutickom procese. Najúčinnejšia (40-64 %) jedlhodobá psychoterapia(viac ako 10 sedení). Poskytnutie možnosti nadhľadu, teda učenia sa o mechanizmoch psychiky, často nevedomej, ktoré mohli poruchu spôsobiť. Potom môžete efektívne pracovať na dosiahnutí liečivých zmien v štruktúre osobnosti.

Ďalšou metódou liečby porúch osobnosti je skupinová psychoterapia(veľkosť skupiny by nemala presiahnuť 10-12 osôb). Potom tiež pracujte na škodlivom správaní, myšlienkach a vzťahoch, ale to sa robí spolu s ostatnými členmi skupiny a jedným alebo dvoma terapeutmi. Spoločné stretnutia nie sú len rozprávanie o svojich skúsenostiach, učenie sa nových, zdravých spôsobov reakcie. Poskytujú tiež príležitosť konfrontovať sa a uvedomiť si, ako to, čo robíte a hovoríte, ovplyvňuje a interaguje s inými ľuďmi. Stretnutia prebiehajú v bezpečných podmienkach, v prostredí ľudí, ktorých poznajú, v atmosfére dôvery a neodsudzovania. Veľmi dôležitým prvkom v terapii porúch osobnosti sú aj vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi skupiny.

Pri liečbe porúch osobnosti sa najčastejšie používajú:

  • psychodynamická psychoterapia- vychádza z predpokladu, že ľudský život riadia vnútorné, nevedomé mechanizmy. Počas stretnutí terapeut predovšetkým počúva, pomáha vybavovať spomienky a podporuje zdieľanie emócií, predstáv alebo snov.

Terapia zameraná na prenos (TFP) je odvodená od modernej psychodynamickej psychoterapie. Jeho tvorcom a propagátorom je Otto Kernberg. V TFP vzťah vytvorený medzi pacientom a terapeutom umožňuje pacientovi obnoviť vzťahy prítomné v jeho živote (partnerské, profesionálne, s priateľmi). Terapeut pomáha pacientovi pochopiť a integrovať všetky aspekty vzťahu, vrátane tých trápnych a ťažkých – pocity, myšlienky, motiváciu, aby neskôr mohol seba a okolie vnímať súvisle a jednotne. Terapia zameraná na prenos sa osobitne zameriava na liečbu pacientov s hraničnou a narcistickou poruchou osobnosti.

  • modifikované prístupy odvodené z kognitívno-behaviorálnej terapie (napr. kognitívna, kognitívno-analytická, dialekticko-behaviorálna) - jej základom je predpoklad, že konanie je poháňané spôsobom, akým premýšľate o sebe a svojej úlohe vo svete. V tomto prístupe je terapeut odborníkom a pomáha pochopiť problém, podieľa sa na zmene tohto spôsobu myslenia (kognitívny aspekt) a následne správania (behaviorálny aspekt).

Dialektická behaviorálna terapia, ktorú vyvinula Marsha Linehan, je založená na kognitívno-behaviorálnej terapii. Jej základom je všímavosť, teda sústredenie sa „tu a teraz“, prijatie toho, čo sa deje s pozitívnymi aj negatívnymi dôsledkami, ukončenie boja so sebou samým a okolím. Dialektika má zas pomôcť pochopiť, čo sa deje v živote pacienta tým, že zosúladí protiklady a syntetizuje ich, ukáže funkčnosť vdysfunkcia, vzťahy príčin a následkov. Terapeut je skôr partnerom, ktorý v prípade potreby podnecuje ďalšie kontakty, aby pacient zostal v terapii a efektívne zaviedol nové, zdravšie správanie a myšlienky. Tento typ terapie je nápomocný najmä pri liečbe hraničných porúch osobnosti aj pri správaní, ktoré ohrozujú život a zdravie pacienta, ako aj pri poruchách príjmu potravy alebo napríklad pri závislosti od opiátov.

Vyššie uvedené terapie umožňujú terapeutovi byť priamočiarejší a aktívnejší, čo je veľmi dôležité, keď sa porucha zhorší alebo keď sa objavia myšlienky a pokusy o samovraždu a sebapoškodzovanie.

Stojí za to vedieť

Rozdiely medzi psychológom, psychiatrom a psychoterapeutom

Psychológ vyštudoval vysokoškolské štúdium psychológie. Diagnostikuje a robí testy, poskytuje názory, poskytuje psychologické poradenstvo a vzdeláva.

Psychiater vyštudoval medicínu a špecializuje sa na psychiatriu. Diagnostikuje, vedie farmakoterapiu, vydáva recepty, práceneschopnosť a odporúčania do nemocnice. Môže viesť psychoterapiu, ak vyštudoval psychoterapeutickú školu.

Psychoterapeut má magisterský titul (napr. psychológia, pedagogika, sociológia, medicína) a má vyštudovanú alebo ukončenú psychoterapeutickú školu, čo je potvrdené skúškou a certifikátom psychoterapeuta

Psychológ, psychiater, psychoterapeut a kouč – na koho sa obrátiť so svojimi problémami?

Pozrite si galériu 10 fotografií

Liečba porúch osobnosti: farmakoterapia

Farmakoterapia sa zvyčajne používa periodicky, keď sa objavia obzvlášť nepríjemné symptómy poruchy. Primárne sa používa na upokojenie emócií, reguláciu nálady, zníženie úrovne symptómov úzkosti a depresie. Pomáha prekonávať krízy a zlepšuje vašu pohodu. Farmakoterapia môže byť kombinovaná s dlhodobou psychoterapiou, keď je porucha osobnosti ťažká. Ak sa však používa ako jediná forma liečby, neodstraňuje poruchu osobnosti.

Príkladom využitia farmakológie pri liečbe porúch osobnosti je antipsychotická liečba, ktorá pomáha znižovať podozrievavosť voči druhým a využíva sa aj pri liečbe porúch osobnosti, ako je schizoidná alebo paranoja, pri sluchových halucináciách alebo paranoji objaviť. Na zníženie impulzívnosti a agresivity sa používajú lieky zo skupiny stabilizátorov nálady

Vo farmakoterapii porúch osobnosti sa používajú lieky z rôznych skupín, ale vyberajú sa individuálne. Pretože jednotlivé symptómy poruchy, hoci majú rovnaký názov, sa môžu líšiť svojim zdrojom alebo stupňomzávažnosť. Napríklad:

  • lieky zo skupiny neuroleptík pôsobia antipsychoticky a navyše môžu v závislosti od symptómov sprevádzajúcich poruchu upokojiť (pri motorickej agitácii) alebo aktivovať (ovplyvnenie psychomotorického pudu, pôsobiť proti negatívnym symptómom porucha) alebo majú pozitívny vplyv na depresívnu náladu,
  • antidepresíva okrem antidepresívneho účinku podporujú liečbu úzkosti a záchvatov úzkosti; sociálna fóbia sprevádzaná stresom a strachom z nadväzovania kontaktov a sociálnych vzťahov; terapie bolesti, ako aj posttraumatické stresové poruchy,
  • úlohou anxiolytických liekov je eliminovať alebo redukovať jednotlivé psychopatologické symptómy. Majú anxiolytické, hypnotické, náladu zlepšujúce, hypnotické a sedatívne účinky.

Liečba porúch osobnosti: iné metódy

Tréning sociálnych zručností, ktorého základom je okrem iného učenie, je nápomocný pri liečbe porúch osobnosti:

  • modelovanie nového správania,
  • spôsoby, ako sa vysporiadať s ťažkými emóciami (napr. hnev),
  • schopnosť adekvátne reagovať na situáciu (napr. v rozhovore),
  • budovanie sebaúcty,
  • pravidlá komunikácie.

Tieto druhy nástrojov sa používajú v individuálnej, skupinovej a podpornej terapii.

Podporná psychoterapia

Podporná psychoterapia je navrhnutá tak, aby pomohla pacientovi lepšie fungovať, no nemení osobnosť a obranné mechanizmy, teda tie, ktoré chránia ego. Podporný terapeut dáva pochopenie a pomoc, zdôrazňuje pozitívne vlastnosti pacienta a úlohu dôverovať si. Pomáha udržať výsledky dosiahnuté pri dlhodobej terapii, rozpoznať následné vzorce konania, ktoré sťažujú život, a posúvať prah tolerancie k ťažkým zážitkom, teda spúšťačom nezdravého správania či spôsobu myslenia. To znamená, že pacient sa naučí svoje po sebe idúce signály (emocionálne, zmeny nálady, myšlienkové vzorce), ktoré predtým spúšťali nezdravé správanie, pracuje cez ne a vytvára nové, konštruktívne. Podpornú psychoterapiu volia aj tí ľudia, ktorí nemajú dostatočnú motiváciu podstupovať dlhodobú terapiu a situácia je pre nich taká ťažká, že potrebujú pomoc.

Kategórie:

Psychiatria