Antinukleárne protilátky sú súčasťou komplexného diagnostického procesu pre systémové ochorenia spojivového tkaniva. Zložitý mechanizmus tvorby antinukleárnych protilátok sťažuje interpretáciu ich výsledkov a prítomnosť alebo neprítomnosť jednotlivých protilátok nemusí vždy znamenať chorobný proces. Aké sú typy antinukleárnych protilátok? Kedy by sa mal test vykonať?

Obsah:

  1. Antinukleárne protilátky - typy
  2. Antinukleárne protilátky - tvorba a mechanizmus účinku
  3. Antinukleárne protilátky - indikácie pre test
  4. Antinukleárne protilátky – o čom je výskum?
  5. Antinukleárne protilátky – ako interpretovať výsledok?

Antinukleárne protilátky( ANA , antinukleárne protilátky) sú autoprotilátky namierené proti prvkom bunkového jadra, napr. DNA a cytoplazme. Sú to jedny z najrozmanitejších a najviac študovaných protilátok.

Antinukleárne protilátky - typy

  • protilátky proti extrahovateľným jadrovým antigénom (anti-ENA):
    • proti DNA topoizomeráze I (anti-Scl70)
    • proti ribonukleoproteínu (anti-RNP)
    • proti Smithovmu antigénu (anti-Sm)
    • anti-Mi2 / Mi-2
    • anti-Ro (SS-A)
    • anti-La
    • anti-Jo1
    • anti-PM-Scl
    • anti-Kn
  • protilátky proti pórotvornému proteínu gp-2010 (anti-gp-210)
  • protilátky proti natívnej dvojvláknovej DNA (anti-dsDNA)
  • anti-centromerické protilátky (anti-ACA)

Antinukleárne protilátky - tvorba a mechanizmus účinku

Autoimunita je abnormálna reakcia imunitného systému proti vlastným tkanivám, čo vedie k vzniku autoimunitných ochorení.

Boli opísané rôzne mechanizmy autoimunity, jedným z nich je uvoľňovanie antigénov skrytých pred imunitným systémom, napríklad v dôsledku zápalového poškodenia tkaniva

Uvoľňujú sa prvky nachádzajúce sa v bunkovom jadre, napr. DNA, RNA, históny, ktoré imunitný systém začne rozpoznávať ako cudzie a produkuje proti nim antinukleárne protilátky.

Antinukleárne protilátky - indikácie pre test

  • suspektné ochorenia spojivového tkaniva:
    • systémový lupus erythematosus (prítomnosť protilátok u 95 – 100 % pacientov; protilátky anti-dsDNA sú špecifickým markerom ochorenia)
    • lupus vyvolaný liekmi (95 – 100 % pacientov)
    • antifosfolipidový syndróm (40-50 % pacientov)
    • systémová skleróza (80-95 % pacientov, najmä protilátky anti-Scl70)
    • polymyozitída a dermatomyozitída (40-80 % pacientov, najmä protilátky anti-Jo1 a anti-Mi2)
    • Sjögrenov syndróm (48-96% pacientov, najmä anti-Ro a anti-La protilátky)
    • reumatoidná artritída (asi 10 % pacientov)
    • juvenilná idiopatická artritída (menej ako 10 % pacientov)
    • Raynaudov syndróm (20-60 % pacientov)
    • fibromyalgia (15-25 % pacientov)
    • zmiešané ochorenia spojivového tkaniva (95 – 100 % pacientov)
  • hodnotenie aktivity ochorenia a sledovanie účinnosti liečby, napr. anti-dsDNA protilátky pri systémovom lupuse
  • korelujúce prítomnosť protilátok s výskytom špecifických symptómov ochorenia, napr. Sjögrenov syndróm a prítomnosť protilátok anti-Ro a anti-La
  • predpovedanie choroby v budúcnosti

Antinukleárne protilátky – o čom je výskum?

Krv odobratá z ohybu lakťa nalačno sa používa na stanovenie antinukleárnych protilátok

Metódy stanovenia protilátok sú veľmi odlišné a závisia od typu testovanej antinukleárnej protilátky. Ide najmä o imunologické metódy ako:

  • ELISA
  • RIA
  • nepriama imunofluorescencia
  • metóda dvojitej imunodifúzie
  • western blot

V prípade antinukleárnych protilátok sa používa dvojstupňová diagnostika. Najprv sa vykoná skríningový test s použitím vysoko citlivej nepriamej imunofluorescenčnej metódy.

Metóda nepriamej imunofluorescencie spočíva v imobilizácii buniek HEp-2 odvodených z ľudských epitelových buniek na mikroskopickom sklíčku.

Bunky tejto línie majú vo svojej cytoplazme a jadre antigény, ktoré viažu patologické protilátky z krvi pacienta.

Po pridaní pacientovho séra na podložné sklíčko sa antinukleárne protilátky viažu na špecifické antigény a sú viditeľné pod mikroskopom vďaka špeciálnym fluorescenčným markerom

Výhodou nepriamej imunofluorescencie je schopnosť rozlíšiť typy protilátok na základe typu osvetlenia fluorescenčného farbiva

Napríklad žeravé jadro homogénneho typu znamená prítomnosť anti-dsDNA alebo anti-ssDNA.

Pozitívny výsledok skríningového testu musí byť vždy potvrdený. Na tento účel sa používajú veľmi špecifické imunologické metódy, napríklad western blot. Po zistení prítomnosti a identifikácii typu antinukleárnej protilátky sa stanoví jej titer, teda najvyššie riedenie séra, v ktorom je možné prítomnosť protilátok detegovať

Antinukleárne protilátky – ako interpretovať výsledok?

Správny titer antinukleárnych protilátok by mal byť nižší ako 1:40.

Ak je skríningový test na antinukleárne protilátky negatívny a neexistujú žiadne klinické príznaky naznačujúce systémové ochorenie spojivového tkaniva, diagnóza by sa nemala rozširovať na špecifické protilátky, napr. anti-dsDNA, anti-Sm.

Klinicky významné titre u dospelých sa považujú za ≥ 1: 160 au detí ≥ 1:40.

V prípade pozitívnych výsledkov sa odporúča interpretovať výsledok testu nasledovne:

  • titer 1: 40-1: 80 - hraničný výsledok (slabo pozitívny), pri absencii klinických príznakov ochorení spojivového tkaniva sa neodporúča opakovať test ani vykonať kontrolný test, pretože výsledky u väčšiny ľudí sa v priebehu rokov nemenia
  • titer 1: 160-1: 640 - stredne pozitívny výsledok, pri absencii klinických príznakov ochorení spojivového tkaniva sa odporúča zopakovať test po 6 mesiacoch
  • titer ≥ 1: 1280 - vysoko pozitívny výsledok, v prítomnosti klinických symptómov ochorení spojivového tkaniva je na diagnostiku ochorenia potrebná ďalšia odborná diagnostika

Treba poznamenať, že sérologické vyšetrenie na antinukleárne protilátky je súčasťou komplexného diagnostického procesu a pozitívny výsledok je vždy potrebné interpretovať v kontexte klinického obrazu a prítomnosti charakteristických symptómov ochorenia.

Nízky titer antinukleárnych protilátok je prítomný u 5 % zdravej populácie a ich frekvencia sa zvyšuje s vekom.

Okrem toho sa ich prítomnosť nachádza vo fyziologických a patofyziologických stavoch, v ktorých antinukleárne protilátky nemajú diagnostický význam:

  • infekcie, napr. tuberkulóza, syfilis, malária
  • ochorenia pečene, napr. cirhóza
  • ochorenia pľúc, napr. sarkoidóza, azbestóza
  • rakovina, napr. leukémia, lymfóm, rakovina prsníka, melanóm
  • kožné ochorenia, napr. psoriáza, lichen planus
  • po transplantácii orgánu, napr. transplantácia srdca, obličky
  • užívanie liekov, napr. antiepileptiká, hydralazín, lítna soľ,
  • iné autoimunitné ochorenia, napr. Hashimotova choroba, Addisonova choroba, diabetes typu I
  • tehotenstvo(až 20 % tehotných žien)
Oplatí sa vedieť…

Vznik rôznych typov antinukleárnych protilátok je charakterizovaný etnickou variabilitou

Napríklad belošskí pacienti so systémovou sklerózou majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať protilátky anti-ACA, a Afroameričania a Afroameričania majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať protilátky reaktívne na topoizomerázu.

O autoroviKarolina Karabin, MD, PhD, molekulárna biologička, laboratórna diagnostika, Cambridge Diagnostics PolskaPovolaním biológ so špecializáciou na mikrobiológiu a laboratórny diagnostik s viac ako 10-ročnou praxou v laboratórnych prácach. Absolvent Vysokej školy molekulárnej medicíny a člen Poľskej spoločnosti humánnej genetiky Vedúci výskumných grantov v Laboratóriu molekulárnej diagnostiky na Katedre hematológie, onkológie a vnútorných chorôb Lekárskej univerzity vo Varšave. Titul doktora lekárskych vied v odbore lekárska biológia obhájila na 1. lekárskej fakulte Lekárskej univerzity vo Varšave. Autor mnohých vedeckých a populárno-náučných prác z oblasti laboratórnej diagnostiky, molekulárnej biológie a výživy. Denne ako špecialista v oblasti laboratórnej diagnostiky vedie obsahové oddelenie v Cambridge Diagnostics Polska a spolupracuje s tímom nutričných špecialistov na CD Dietary Clinic. Svoje praktické poznatky z diagnostiky a diétnej terapie chorôb zdieľa s odborníkmi na konferenciách, školeniach, v časopisoch a na webových stránkach. Zaujíma ju najmä vplyv moderného životného štýlu na molekulárne procesy v tele.

Prečítajte si viac od tohto autora

Kategórie:

Výskum