Renovaskulárna hypertenzia zvyčajne postihuje ženy do 30 rokov a mužov nad 50 rokov. Čo je príčinou tohto ochorenia? Zistite viac o renovaskulárnej hypertenzii a ako ju liečiť.

Renovaskulárna hypertenziaje špeciálny typ arteriálnej hypertenzie. Toto sa volásekundárna hypertenzia , ktorá sa vyskytuje asi u 10 percent pacientov so zvýšeným krvným tlakom a je výsledkom zúženia renálnej artérie, čo môže byť zasa dôsledok cievnych malformácií, ako aj rôznych ochorení obličiek, obličkových tepien a nadobličiek. Keď je renovaskulárna hypertenzia diagnostikovaná včas, je relatívne ľahko vyliečiteľná.

Úloha obličiek pri regulácii krvného tlaku

Správne fungujúce obličky hrajú dôležitú úlohu pri regulácii krvného tlaku. Deje sa tak najmä ich vplyvom na sodíkovú ekonomiku systému. Keď hladina sodíka klesne, napríklad počas spánku, a krvný tlak klesne, obličky vylučujú do krvi látku nazývanú renín.

Viac ako 80 % ľudí s renovaskulárnou hypertenziou priznáva, že fajčia cigarety.

Renín spúšťa reťazec reakcií, ktoré končia angiotenzínom II. Jeho úlohou je zužovať malé tepny, a tým zvyšovať krvný tlak na správnu úroveň. Keď k tomu dôjde, renín sa prestane vylučovať. Keď však obličky zlyhávajú alebo sú poškodené (napríklad častými infekciami, glomerulitídami alebo dlhodobo neliečeným vysokým krvným tlakom), produkujú renín nepretržite. Neustále vysoká hladina tejto látky v krvi vedie k rozvoju chronickej hypertenzie. Ďalším a najčastejším dôvodom, prečo obličky produkujú príliš veľa renínu – čo spôsobuje vysoký krvný tlak – je zúženie renálnej artérie.

Prečo sa lúmen renálnej artérie zužuje?

Zvyčajne (až u 90% pacientov) ide o nahromadenie aterosklerotického plátu (strava a cigarety!), ktorý sa zvyčajne nachádza v blízkosti vetvy renálnej artérie (alebo oboch) z aorty a upcháva ho aspoň v 75 percentách (ak nie je ateroskleróza taká pokročilá, príčinou hypertenzie nemusí byť stenóza). Aterosklerotické zmeny sa zvyčajne vyskytujú u pacientov s hypertenziou po 50. roku života a často koexistujú sateroskleróza aorty, karotíd, intracerebrálnych, koronárnych alebo dolných končatín. Medzi ďalšie príčiny stenózy renálnej artérie patrí arteriálna dysplázia, čo je chorobný fibromuskulárny rast arteriálnych stien, glomerulitída a Takayasuova choroba.

Renovaskulárna hypertenzia: príznaky

Renovaskulárna hypertenzia sa najčastejšie diagnostikuje, keď sa prvé epizódy hypertenzie vyskytnú pred 30. rokom života (hlavne u žien) alebo po 50. roku života (najmä u mužov), a keď sa náhle predtým dobre liečená hypertenzia stane znepokojujúcou až do vyrovnania. Tento typ hypertenzie však, žiaľ, nie je ľahké diagnostikovať a už vôbec nie základným lekárskym vyšetrením. Väčšina symptómov je jednoducho rovnaká ako pri primárnej hypertenzii. Pozornosť lekára však treba upozorniť na:

  • výskyt hypertenzie pred 30. alebo po 50. roku veku
  • refraktérna hypertenzia u pacientov užívajúcich správnu kombináciu troch antihypertenzív
  • rozvoj zlyhania obličiek po podaní ACE inhibítorov alebo antagonistov receptora angiotenzínu II
  • náhle zhoršenie predtým dobre kontrolovanej hypertenzie
  • všeobecné príznaky aterosklerózy
  • epigastrický šelest
  • recidivujúci pľúcny edém
  • asymetria veľkosti obličiek (nad 1,5 cm)
  • nízke hladiny draslíka v krvi
  • hypokaliémia
  • alkalóza
  • zhoršujúca sa funkcia obličiek

Renovaskulárna hypertenzia: diagnóza

Vykonávame množstvo diagnostických testov na zistenie renovaskulárnej hypertenzie. Postup je viac-menej taký, že ak po mesiaci liečby kalciovým antagonistom (napr. amlodipínom) s beta-adrenergným blokátorom (napr. atenolol) a diuretikom (napr. indapamid) sa krvný tlak nestabilizuje, pacient by mal podstúpiť ďalšiu hĺbkovú diagnostiku smerom k renovaskulárnej hypertenzii

Test, ktorý je nápomocný pri diagnostike daného ochorenia, je duplex-dopplerovský, teda ultrazvuk s možnosťou hodnotenia prietoku krvi vo vybranom mieste arteriálnej a venóznej cievy. Váš lekár môže tiež odporučiť CT vyšetrenie alebo MRI. Na druhej strane najlepším vyšetrením – aj keď invazívnym – je angiografia obličkových ciev (renewasografia).

Liečba renovaskulárnej hypertenzie

Existujú tri spôsoby liečby renovaskulárnej hypertenzie:

  • perkutánna balóniková angioplastika kombinovaná so stentovaním
  • chirurgická korekcia zúženej renálnej artérie
  • liečba drogami

Pacienti, ktorí čakajú na operáciu alebo ktorí operáciu nemôžu podstúpiť, sú štandardne liečení farmakologicky. Podobne ako pri liečbe esenciálnej hypertenzie sa podávajú inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, blokátory kalciových kanálov a beta-adrenergné blokátory. Použitie inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu sa však nevzťahuje na pacientov s TSN oboch alebo iba obličiek, pretože môže spôsobiť akútne zlyhanie obličiek.

Chirurgická liečba spočíva v transplantácii fragmentu tepny, chirurgickom rozšírení alebo obnove tepny. Pri operácii je však dôležité poznať najskôr príčinu zúženia tepny. Napríklad, ak je spôsobená fibromuskulárnou dyspláziou, perkutánna angioplastika poskytne lepšie výsledky. Zahŕňa vloženie špeciálneho balónika cez femorálnu artériu, aby sa otvorila, a potom stent, ktorý udržuje artériu v rozšírenom stave.

Pri ateroskleróze je táto metóda účinná, keď stenóza postihuje hlavný kmeň a nenachádza sa na výstupe renálnej artérie z aorty. V iných prípadoch sa stane, že sa plaketa vráti.

Kategórie:

Kardiológia