Ópium je sušená šťava z nezrelého maku. Obsahuje početné alkaloidy, t.j. psychoaktívne zlúčeniny, vr. morfín, kodeín, tebaín. Ópium je známe už po stáročia a predtým sa používalo na zmiernenie bolesti, ako prostriedok na zaspávanie a omamná droga. V súčasnosti sa získavajú najmä na výrobu silnejších drog – morfínu a heroínu.

Ópiumje známe minimálne od devätnásteho storočia, kedy sa s ním zaobchádzalo ako s analgetikom a hypnotikom. O ópium dokonca vypukli ozbrojené konflikty (tzv. ópiové vojny medzi Veľkou Britániou a Čínou). Čo je to za kontroverznú látku a ako vplýva na psychiku?

  1. Čo je ópium?
  2. História ópia
  3. Výroba ópia
  4. Vážená správa ópia
  5. Prevádzka ópia
  6. Závislosť na ópiu
  7. Predávkovanie ópiom

Čo je ópium?

Ópiumje psychoaktívna látka získaná z maku ópiového. Za jeho narkotické vlastnosti vďačiaalkaloidom- organickým zlúčeninám rastlinného pôvodu so silným účinkom na nervový systém ľudí a zvierat. Odhaduje sa, že v makovom mlieku, z ktorého sa vyrába ópium, je najmenej 20 (podľa iných zdrojov 50) alkaloidov, vrátane morfínu, kodeínu, tebaínu, narkotík a papaverínu. Niektoré z nich sa používajú v medicíne – napríklad kodeín, ktorý potláča reflex kašľa, a morfín, ktorý pôsobí proti bolesti.

Vo vyšších dávkach sú ópiové alkaloidy omamné a uvoľňujúce, vďaka čomu sú veľmi návykové. Najviac návykový potenciál má morfín, ktorý sa zámerne izoluje z makovej šťavy, čím sa získa čistá, biela látka horkastej chuti, zle rozpustná vo vode. Na jej základe sa v procese acetylácie získava najsilnejšia známa droga - heroín.

História ópia

Ópium je jednou z najstarších psychoaktívnych a analgetických látok, ktoré človek pozná. Na liečebné a rituálne účely sa používal v starovekom Egypte, Ríme, Grécku, Perzii, Indii a Číne. Ópium sa používalo ako anestetikum pri chirurgických operáciách, ako analgetikum a omamná droga - na tento účel sa fajčilo zmiešané s tabakom alebo konzumovalo ako tinktúraalkoholický nápoj s názvom laudanum.

V 19. storočí sa ópium vo veľkom vyvážalo z Indie do Číny prostredníctvom anglických obchodníkov. Kvôli rastúcemu počtu narkomanov a rastúcemu nelegálnemu pašovaniu zakázal čínsky cisár dovoz ópia, čo viedlo k vypuknutiu ópiových vojen.

Stojí za to vedieť

Ópium bolo veľmi populárne najmä v 19. storočí v Európe a USA. Drogu horlivo používali intelektuáli, umelci, cestovatelia a dokonca aj duchovní. Fajčiari ópia pôsobili vo veľkých mestách v USA a vo viktoriánskom Anglicku. Zvyčajne to boli tmavé, tesne uzavreté miestnosti s veľkým matracom pokrytým orientálnymi prikrývkami a vankúšmi v strede. Zákazníci fajčiarne trávili dlhé hodiny fajčením ópia s dlhou fajkou. Popisy ópiovej fajčiarne nájdete na stránkach najväčších románov 19. storočia, vrátane. Oscar Wilde, Charles Dickens, Arthur Conan Doyle.

Výroba ópia

Ópium sa získava z makového mlieka (džúsu) - tekutej látky nahromadenej v mliečnych potrubiach závodu. Najviac tekutiny je v stonkách a plodoch (maku). Makové mlieko sa skladá z cukrov, bielkovín, lipidov a alkaloidov v koncentrácii 15-28%. Množstvo psychoaktívnych látok závisí od vlastností pôdy, na ktorej mak rástol. Za najkvalitnejšie ópium sa považuje ópium s najvyšším obsahom morfínového alkaloidu.

Na extrahovanie mlieka z vnútra rastliny sa na zelených, nezrelých makoch urobia plytké rezy, z ktorých vyteká šťava. Najprv je vzácny, belavý, potom oxidačným procesom zhnedne. Zmrznutá tekutina pripomína gumu a časom stvrdne a skrehne. Má horkú chuť a charakteristickú vôňu. V tejto forme sa zoškrabuje z makového koláča a suší.

V súčasnosti je najväčším producentom ópia na svete Afganistan. Je zodpovedný za cca 90 % svetovej produkcie tejto drogy. Dôvodom je nízka úrodnosť pôd v Afganistane (mak je nenáročná rastlina), prevláda tam chudoba a nízka poľnohospodárska kultúra. Vládnuci Taliban tiež bohatne na produkcii ópia, čo znamená, že už roky nie je možné zaviesť obmedzenia na vývoz drog z tejto krajiny.

Vážená správa ópia

Ópium sa môže podávať niekoľkými spôsobmi:

  • pitie laudanum- pripravte ich zaliatím ópia alkoholom, liehom alebo vodou s kyselinou citrónovou. Táto forma konzumácie drogy bola populárna najmä v 19. storočí, keď boli ópiové tinktúry široko dostupné. Môžete si ich vyrobiť aj pre vlastnú potrebu. Podľa pôvodného receptu na ópiovú tinktúruboli pridané koreniny: šafran, škorica a klinčeky.
  • fajčenie- stále veľmi populárne na Ďalekom východe. Ópium sa fajčí dlhou fajkou pri vdychovaní pár spálenej látky. Môžete to urobiť aj tak, že použijete kúsok hliníkovej fólie a hmotu zospodu zohrejete slabším plameňom.
  • intravenózne- sterilné ópium zmiešané s kyselinou citrónovou a prevarené sa naleje do injekčnej striekačky a vloží sa do žily. Veľmi nebezpečná metóda, pretože nie je možné predpovedať, aké množstvo látky prinesie požadovaný účinok. Osoba, ktorá nikdy predtým neužívala drogy, dokonca aj s niekoľkými kvapkami roztoku uvoľnenými do krvného obehu, môže trpieť závažným zlyhaním dýchania a dokonca zomrieť.

Prevádzka ópia

Ópium má podobný účinok ako iné opiátové drogy. Privádza vás do stavu relaxácie, dáva pocit blaženého pokoja, znáša bolesť a odstraňuje nepríjemné myšlienky. Zároveň zbystruje zmysly sluch, zrak a čuch. Hlboká relaxácia spôsobuje nedostatok akejkoľvek motivácie konať – väčšinou človek pod vplyvom nejakej látky iba klame a „kontempluje“ realitu. Tento stav trvá jednu až niekoľko hodín a potom sa objaví silné nutkanie užiť liek znova.

Stojí za to vedieť

Ópiový sirup

Až do začiatku 20. storočia sa ópium vôbec nepovažovalo za drogu, aj keď boli známe jeho návykové vlastnosti. Pre analgetický účinok a tlmenie kašľacieho reflexu boli pridané napr. sirupy na prechladnutie a rôzne neduhy. V Anglicku ste si mohli kúpiť sirup Godfrey's Cordial, ktorý obsahoval ópium, vodu a melasu. Používal sa na liečbu detí trpiacich kašľom, hnačkami, kolikami, škytavkou a zápalom pohrudnice. V USA naopak sirup pani Winslowovej s prídavkom ópia pôsobí upokojujúco. Podávalo sa bábätkám a batoľatám, keď boli príliš hlučné alebo odmietali spať. V skutočnosti pôsobil na nervový systém a spomaľoval srdcový tep, čím bol veľmi nebezpečný. Jeho predaj bol zakázaný až v roku 1930.

Závislosť na ópiu

Látky zo skupiny opiátov majú spomedzi drog najväčší návykový potenciál. Psychická závislosť po užití ópia sa môže vyvinúť už po prvej dávke. Fyzická závislosť sa zvyčajne vyskytuje po niekoľkých alebo desiatkach epizód narkózy. Spolu s konzumáciou po sebe nasledujúcich dávok sa zvyšuje tolerancia na látku, takže na dosiahnutie podobného euforického účinku musí závislý človek neustále zvyšovať množstvo skonzumovaného ópia.

Pri fyzickej závislosti po vynechaní dennej dávky liekuobjavia sa abstinenčné príznaky. Ide napríklad o husiu kožu, slzenie, výtok z nosa, rozšírené zreničky, nevoľnosť, vracanie, zvýšený krvný tlak, bolesti kostí a kĺbov a nespavosť. Túžba vyhnúť sa abstinenčným príznakom núti závislých siahnuť po ďalších, stále väčších dávkach ópia.

Predávkovanie ópiom

Predávkovanie ópiom je obzvlášť nebezpečné, keď sa podáva intravenózne, pretože vtedy je droga najsilnejšia. Len pár kvapiek látky môže zabiť človeka, ktorý sa s drogami nikdy predtým nezaoberal. Kontaminácia roztoku je ďalším rizikom, najmä ak sa vyrába doma. Prítomnosť prachu, nečistôt, častíc piesku, čo je jednoduché pri získavaní ópia priamo z maku, výrazne mení vlastnosti drogy, čím sa zintenzívňujú negatívne účinky jej pôsobenia.

Príznaky predávkovania ópiom zahŕňajú: inhibícia aktivity dýchacieho centra v mozgu, strata vedomia, spomalenie srdcovej frekvencie, náhle zmodranie kože a pier.

Kategórie:

Psychológia