Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Záchvaty sú spojené s výskytom porúch elektrickej aktivity mozgu. Sú veľmi rôznorodé – môžu pozostávať tak z náhlej straty vedomia, ako aj z chvenia ruky alebo z výskytu kŕčov celého tela. Aké sú typy epileptických záchvatov?

Epileptický záchvatje prechodný stav, v ktorom dochádza k poruche funkcie mozgu spojenej s náhlymi, chaotickými elektrickými výbojmi v nervových bunkách.

Typicky sa epilepsia spája so záchvatmi, ale v skutočnosti má epilepsia určite viac ako jedno pomenovanie – v skutočnosti existuje dokonca asi 40 foriem epilepsie.

Presný priebeh epileptického záchvatu závisí predovšetkým od časti mozgu, v ktorej je narušená jeho elektrická aktivita

Rozlišovanie medzi rôznymi typmi záchvatov epilepsie je dôležité tak z hľadiska stanovenia prognózy pacienta, ako aj z hľadiska určenia liečby – výber liekov odporúčaných pacientovi často závisí od presného typu záchvatov.

Fokálne (čiastočné) záchvaty

Fokálne epileptické záchvaty (známe aj ako parciálne záchvaty) sa vyskytujú, keď sa nadmerné výboje vyskytujú na jednom špecifickom mieste v mozgu av rámci jednej hemisféry.

Najjednoduchšie delenie rozlišuje jednoduché a zložité fokálne záchvaty, v rámci vyššie uvedených kategórií existujú ďalšie špecifické podtypy týchto epileptických záchvatov

  • Jednoduché fokálne záchvaty

Charakteristickým znakom jednoduchých fokálnych záchvatov je, že nie sú sprevádzané poruchami vedomia – pri ktorých si pacient uvedomí, čo práve prežíva. Jednoduché fokálne záchvaty zahŕňajú:

  • motorické záchvaty -sú spojené s poruchami elektrickej aktivity v rámci tzv. motorická kôra mozgu. Tieto záchvaty môžu zahŕňať napríklad otáčanie očných buliev na jednu stranu alebo náhle chvenie ruky. Niekedy sa u pacientov po motorických záchvatoch vyskytne dočasná paréza (trvajúca až niekoľko hodín).
  • zmyslové záchvaty -sú založené na prežívaní rôznych porúch na strane zmyslových orgánov. Počas senzorického záchvatu môže pacient pociťovať bolesť, ale aj pocit necitlivostinejaká časť tela. Tento typ záchvatu možno zameniť s halucináciami (halucináciami), pretože pacienti môžu napríklad počuť neexistujúce zvuky (napr. pískanie) alebo nezvyčajne zapáchať, bez povšimnutia ostatných.
  • mentálne (emocionálne) záchvaty -spojené s dosť nezvyčajnými pocitmi, ako je pocit, že ste mimo vlastného tela alebo prijímate skreslené obrazy predmetov okolo (napr. niečo je určite menšie ako v skutočnosti). Niektorí odborníci sa domnievajú, že prežívanie deja vu môže súvisieť aj s psychiatrickými záchvatmi.
  • vegetatívne záchvaty -tento typ epileptických záchvatov je spojený napríklad s pocitom zvierania na hrudníku, zvýšeným potením, zrýchleným tepom alebo zvýšeným slinením.
  • Zložené fokálne epileptické záchvaty

Na rozdiel od jednoduchých fokálnych záchvatov, pri komplexných fokálnych záchvatoch pacienti pociťujú poruchu vedomia a tiež si nepamätajú, že by mali záchvat.

Poruchy vedomia vyskytujúce sa v ich priebehu môžu mať rôzny charakter - vedomie pacienta môže byť narušené len mierne a môže viesť až k jeho úplnej strate

Komplexné fokálne záchvaty môžu mať podobu náhlej nehybnosti s inhibíciou vykonávania nejakej činnosti.

Môže nastať aj opačná situácia, kedy sa u pacienta prejavia automatizmy, t.j. bude vykonávať neúmyselne, mimovoľne nejaké úplne nezmyselné činnosti.

Príklady automatizmov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri komplexných epileptických záchvatoch, sú:

  • prehĺtanie
  • žuvanie
  • okusovanie
  • a niekedy aj chôdza alebo vyzliekanie

Epileptický záchvat – ako pomôcť pacientovi?

Generalizované záchvaty

Poruchy elektrickej aktivity, všeobecne povedané, v oboch hemisférach mozgu vedú k generalizovaným epileptickým záchvatom. Najbežnejších je šesť hlavných typov generalizovaných záchvatov.

  • Tonické záchvaty

Tonické záchvaty pozostávajú z rýchlej kontrakcie rôznych, zvyčajne mnohých, svalových skupín.

  • Atonické epileptické záchvaty

Atonické záchvaty sú spojené s opakom vyššie uvedeného javu, t. j. s náhlou stratou svalového tonusu. Poruchy v prípade atonických záchvatov najčastejšie postihujú svaly horných a dolných končatín, takže pacienti môžu pociťovať -často vedie k vážnym následkom – náhlym pádom.

  • Generalizované epileptické záchvaty

Ako už názov napovedá, počas týchto epileptických záchvatov pacienti náhle upadnú do bezvedomia. Stáva sa to náhle, často aj pri vykonávaní nejakej činnosti – pacient jednoducho v určitom bode zamrzne.

Záchvaty bezvedomia zvyčajne netrvajú dlhšie ako pol minúty. Po odznení záchvatu pacient často nemá pocit, že by ho už zažil.

Tento typ epileptických záchvatov je charakteristický predovšetkým pre deti a dospievajúcich, ďalšou črtou absencie je, že sa môžu vyskytnúť mnohokrát, dokonca aj niekoľko desiatokkrát denne.

  • Generalizované myoklonické záchvaty

Myoklonické záchvaty sú výskyt veľmi krátkych, jednu až päť sekúnd dlhých svalových trhnutí (trhnutia).

Myoklonické záchvaty môžu postihnúť rôzne svalové skupiny, napríklad keď sú postihnuté ruky, pacientovi môžu spadnúť predmety, ktoré v nich drží.

Podobne ako záchvaty absencie, aj myoklonické záchvaty sa najčastejšie vyskytujú v populácii detí a dospievajúcich. Pacienti si stále uvedomujú tento typ generalizovaného záchvatu.

  • Generalizované tonicko-klonické záchvaty (predtým grand mal)

Tonicko-klonické záchvaty sú typom záchvatu, ktorý je pravdepodobne najviac spojený s týmto stavom. Pri tonicko-klonických záchvatoch upadajú pacienti do bezvedomia.

Prvá fáza, zvyčajne trvajúca asi minútu, je tonická fáza - v tejto fáze pacient pociťuje kontrakciu rôznych svalových skupín, čo vedie napríklad k flexii hlavy a trupu alebo k zovretiu ruky.

Počas tonickej fázy pacient tiež nemusí dýchať a niekedy v dôsledku náhlej svalovej kontrakcie pohryzie jazyk alebo pacient mimovoľne močí.

Po tonickej fáze nasleduje klonická fáza, ktorá zvyčajne začína hlbokým nádychom a pozostáva zo záchvatov, ktoré tiež trvajú približne minútu.

  • Záchvat - prvá pomoc

Okrem už spomenutých sa s tonicko-klonickými záchvatmi spájajú aj tieto:

  • zvýšená srdcová frekvencia
  • slintanie
  • narušené zrenicové reflexy (žiačky počas útoku nereagujú na svetlo).

Tonicko-klonický záchvat končí asi po dvoch minútach a pacient vstupuje do fázy hlbokého spánku.

Status epilepticus

Stavová epilepsia je jedným z najnebezpečnejších javov spojených s epilepsiou.

Je diagnostikovaná, keď jeden záchvat trvá viac ako 30 minút, alebo keď pacient zažije sériu záchvatov jeden po druhom bez toho, aby medzi nimi znovu nadobudol vedomie.

Status epilepticus môže viesť okrem iného k je klasifikovaný ako život ohrozujúci stav a jeho výskyt si vyžaduje neodkladnú odbornú lekársku pomoc

Epileptické záchvaty: nová klasifikácia

Vyššie opísaná klasifikácia epileptických záchvatov je založená na klasifikácii, ktorú už dávno, v roku 1981, navrhla Medzinárodná liga proti epilepsii (ILAE).

Asi nie je prekvapením, že pôvodný klasifikačný systém odvtedy prešiel mnohými zmenami, ba čo viac - s najväčšou pravdepodobnosťou stále neexistuje dokonalá a úplná klasifikácia všetkých možných typov záchvatov.

Posledná verzia klasifikácie ILAE je z roku 2022. V najnovšom vydaní sa autori zamerali okrem iného na rozlíšiť, od akých problémov začína epileptický záchvat. Preto sú uvedené nasledovné:

  • sústredené útoky
  • generalizované záchvaty
  • útoky s neznámym začiatkom

Rozdiely sa týkajú aj delenia fokálnych záchvatov - tieto sa delia na fokálne záchvaty s poruchou vedomia a záchvaty so zachovaným vedomím

Medzi tieto dve kategórie patria záchvaty s motorickými (pohybovými) poruchami a záchvaty bez motorických porúch (t. j. so zmyslovými, mentálnymi alebo vegetatívnymi poruchami) Zmysel existencie takéhoto delenia sa vysvetľuje: v skutočnosť, že z pôvodne fokálneho záchvatu sa môže stať generalizovaný záchvat (v takejto situácii sa to označuje ako výskyt sekundárneho generalizovaného záchvatu, zvyčajne vo forme tonicko-klonického záchvatu).

Záchvaty s neznámym nástupom sú dôležité hlavne preto, že vyžadujú čo najstarostlivejšiu diagnostiku, aby sa určilo, aký typ záchvatov daný pacient skutočne zažíva.

Viac o typoch epilepsie:

  • Detská epilepsia s absenciami (pyknolepsia, Friedmanov syndróm)
  • Rolandova epilepsia
  • Westov epileptický syndróm
  • Severská epilepsia
  • Alkoholická epilepsia
  • Psychogénne pseudoepileptické záchvaty

O liečbe epilepsie:

  • Liečba epilepsiefarmakologické a liečebné
  • Stimulácia blúdivého nervu pri liečbe epilepsie
  • Telemedicína pri liečbe epilepsie
  • Epilepsia a tehotenstvo

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Neurológia