Špecialisti na nukleárnu medicínu využívajú izotopy na nahliadnutie do hlbín napr. srdce, kosti, obličky, pečeň, pľúca a dokonca aj mozog.
Scintigrafiahodnotí veľkosť, tvar a polohu konkrétneho orgánu. Ale nielen to - môžete tiež vidieť, či to funguje dobre. Ide o izotopový test – to znamená, že na začiatku sa pacientovi podá intravenózne (menej často perorálne alebo inhalačne) malá dávka rádioaktívnych izotopov (tzv. rádioindikátorov). hmotnosť chorého človeka.
Rádioizotopy používané pri scintigrafickom vyšetrení vyžarujú gama žiarenie. Dávka absorbovaná pacientom je absolútne bezpečná pre zdravie – nie je väčšia ako tá, ktorú dostaneme pri RTG vyšetreniach. Okrem toho sa izotopy používané v rádioizotopovej diagnostike rýchlo rozpadajú a sú vylučované z tela.
Scintigrafia: v objektíve fotoaparátu
Väčšina výskumu izotopov nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Väčšinou pacient nemusí byť nalačno – výnimkou je napríklad cholescintigrafia (zhodnotenie žlčových ciest). Malým deťom sa najčastejšie podáva sedatívum, aby sa pri vyšetrení príliš nehýbali
Niektoré testy sa vykonávajú ihneď po podaní rádioaktívneho indikátora. Niekedy je však potrebné počkať (v prípade štítnej žľazy - cca 15 minút, pečene - cca 20 minút, kostí - cca 3 hodiny), kým ju posudzovaný orgán vstrebe. Potom musí byť pacient pred špeciálnym zariadením nazývaným gama kamera. Scintigrafia sa vykonáva v rôznych polohách, zvyčajne v ľahu, niekedy v stoji alebo v sede. Na izotopový test sa nemusíte vyzliecť, ale nezabudnite sa zbaviť kovových predmetov, ako sú mince z vrecka, opasok s prackou alebo ozdobný prívesok na krku.
Stáva sa, že sa vyšetruje celé telo pacienta. Pacient si potom ľahne na špeciálne, pohyblivé lôžko. Pomaly sa posúva dopredu, aby bol objekt „nasnímaný“ gama kamerou od hlavy po päty. Jeho „šošovka“, pripomínajúca bielu stolovú dosku s dĺžkou strany niekoľko desiatok centimetrov, sa pohybuje tesne nad pacientom. Špeciálne senzory sa starajú o dodržanie vhodnej vzdialenosti gama kamery od jeho tela. Keď pacient dýcha - hlava kamery sa tiež s každým nádychom dvíha a mierne klesá. Moderné zariadenia tohtotypu majú 2 alebo 3 "šošovky". Umiestnené na statíve v tvare veľkého kruhu sa môžu otáčať okolo pacienta alebo stáť na mieste. Vďaka tomu gama kamera vidí pacienta z rôznych uhlov a dokáže vytvárať trojrozmerné obrazy orgánu alebo celého organizmu.
Kryštálová maľba
V hlave gama kamery je umiestnený špeciálny kryštál, ktorý po absorbovaní primeranej dávky rádioizotopu zachytáva žiarenie vyžarované vyšetrovaným orgánom. Program nainštalovaný v počítači pripojenom k gama kamere transformuje údaje z hlavy na obraz orgánu viditeľný aj na monitore. Lekár môže vidieť celý orgán a jeho funkcie, napríklad pohyb srdca, prietok krvi, žlč, mozgomiešny mok, jedlo, moč. Môže byť cenným doplnkom k vyšetreniam, napríklad rádiologickým vyšetreniam.
Výsledok scintigrafie sa uloží do pamäte počítača. Lekár pacienta dostane výtlačok fotografií s podrobným popisom. Napríklad, ak existujú neoplastické metastázy, výtlačok zobrazuje celý obrys pacienta - obrys tela a jasný obraz kostrového systému s viditeľnými, takmer čiernymi škvrnami rôznych veľkostí, ktoré zobrazujú miesta, kde sa metastázy vyskytli.
Lekári môžu získať aj farebné snímky orgánu. Tak je to napríklad pri vyšetrení štítnej žľazy. Rôzne typy uzlín štítnej žľazy v rôznej miere pohlcujú rádioizotop a „žiaria“ svetlejšie alebo tmavšie – vtedy scintigrafia (výtlačok) zobrazuje napríklad červeno svietiace autonómne adenómy, t.j. horúce hrudky. Hrudky tzv za studena sa v nich nehromadí rádioaktívny indikátor, potom sú na výtlačku viditeľné tmavé miesta.
Bezpečné vyšetrenie
Scintigrafia sa vykonáva len na príkaz lekára. V závislosti od vyšetrovaného orgánu – trvá to minúty, niekoľko hodín, niekedy aj niekoľko dní.
Pacient zvyčajne nemusí zostať v nemocnici. Po teste by mal vypiť cca 1,5 litra vody, čaju alebo šťavy, aby sa spolu s močom čo najskôr vylúčil aj celý rádioizotop. Po testoch zvyčajne nemusíte robiť žiadne špeciálne opatrenia, ale je lepšie nebyť v spoločnosti malých detí a tehotných žien.
Scintigrafické vyšetrenie je možné vykonať u človeka v akomkoľvek veku, dokonca aj u novorodenca. Nemalo by sa vykonávať iba u tehotných žien a počas dojčenia. Preto by ženy v reprodukčnom veku odporúčané na scintigrafiu mali vykonať tento test v prvých desiatich dňoch cyklu - vyhnú sa tak riziku ožiarenia vo veľmi skorom tehotenstve, o ktorom ešte nevedia.
Scintigrafia sa vykonáva na:
- skontrolujte, či existujú neoplastické metastázy do iných orgánov;
- vidieť, ako vyzerá prietok krvi do svalusrdcové (napr. existuje riziko srdcového infarktu);
- vyšetrovať cerebrálny prietok krvi, cirkuláciu mozgovomiechového moku (napr. zistiť jeho možný únik);
- neinvazívne vyšetrenie funkcie obličiek;
- určiť, či sa nevyskytli poruchy pľúcneho obehu (vrátane pľúcnej embólie);
- diagnostikovať funkciu pečene, žalúdka a dvanástnika (reflux);
- hľadajte ohniská zápalu v celom tele;
- určiť povahu nádorov štítnej žľazy a lokalizovať zväčšené prištítne telieska
- skontrolujte, či je liečba účinná.
„Zdrowie“ mesačne