Jednou z najdôležitejších hrozieb pre zdravie Poliakov je ischemická choroba srdca, čo je ochorenie spôsobené ľudovo povedané aterosklerózou. Dnes hovoríme o chirurgickej liečbe ischemickej choroby srdca, teda angioplastike, s prof. Adam Witkowski, prednosta Kliniky kardiológie a intervenčnej angiológie, Kardiologický ústav v Anine
OdbornePerkutánna koronárna intervencia (PCI) je výkon zameraný na dilatáciu alebo obnovu zúženej alebo uzavretej koronárnej artérie alebo predtým implantovaného bypassu koronárnej artérie. Prvú perkutánnu angioplastiku pomocou balónikového katétra (balónová angioplastika, klasická) vykonal Dr. Andreas Gruentzig v roku 1977 v Zürichu
- Koronárna angioplastika je zákrok, ktorý čistí cievy spôsobené aterosklerotickými zmenami. Čo to vlastne je?
Procedúra spočíva v prepichnutí stehennej tepny v slabine alebo radiálnej tepny v zápästí cez kožu a zavedením katétra cez túto tepnu, ktorý sa potom umiestni do ústia koronárnej tepny. Cez tento katéter, nazývaný vodiaci katéter, sa po koronárnej angiografii, t.j. kontrastovaní príslušnej koronárnej cievy a jej vizuálnej kontrole, zavedie do zúženej koronárnej artérie veľmi tenký koronárny drôt, ktorý sa po prechode miestom stenózy ukotví na obvod nádoby. Potom sa cez toto vedenie nasunie katéter s balónikom alebo balónikom a na ňom umiestnený stent, t.j. protéza z veľmi tenkej kovovej sieťky, zvyčajne pokrytá antiproliferačným liekom, ktorá sa naplní tekutinou pod príslušným tlak (zvyčajne 6-16 atmosfér alebo v prípade implantácie) stent ešte viac). Po zákroku sa vodiaci drôt a balónikový katéter vytiahnu z koronárnej cievy a cez vodiaci katéter sa vstrekne kontrast, aby sa vyhodnotil účinok zákroku. Keď je stent implantovaný, zostáva natrvalo v koronárnej artérii. Okrem kovových existujú aj úplne biologicky odbúrateľné stenty, ktoré po určitom čase, zvyčajne do 1-3 rokov, úplne „zmiznú“ z koronárnej cievy. Po PCI sa miesto vpichu tepny uzavrie tlakovým obväzom alebo špeciálnym uzatváracím zariadením. Počas procedúr PCI sa používajú aj iné metódy hodnoteniastenóza alebo účinok liečby, napr. intrakoronárny ultrazvuk (ICUS), meranie gradientu stenózy a čiastočná prietoková rezerva (FFR) alebo optická koherentná tomografia (OCT). Všetky tieto metódy vyžadujú zavedenie dodatočných sond alebo vodičov do lúmenu koronárnej cievy.
- Ako opisujete postup, zdá sa byť veľmi ťažký, komplikovaný a trvá dlho, v skutočnosti je to tak?
Perkutánna koronárna angioplastika trvá v priemere 40-60 minút, závisí však od zložitosti zákroku, t. j. počtu koronárnych artérií, ktoré má operátor v úmysle rozšíriť.
- Povedzte mi, kedy a u akých pacientov sa angioplastika vykonáva?
Perkutánne koronárne angioplastiky sa vykonávajú u pacientov s akútnym infarktom myokardu a u pacientov so stabilnou angínou pectoris, u ktorých je farmakologická liečba neúčinná a s výraznou (tesnou) stenózou koronárnej cievy veľkého alebo stredného kalibru. Často sa u pacientov so stabilnou angínou, tzv záťažové testy, známe aj ako provokačné testy, na potvrdenie ischémie myokardu.
- Aké sú tieto testy?
Tieto testy zahŕňajú napríklad záťažový EKG test alebo záťažový test s podaním vhodného izotopu (SPECT). Posledný test tiež určuje veľkosť oblasti ischémie myokardu, ak je väčšia ako 10% celej oblasti svalu ľavej komory, pacient by mal byť kandidátom na perkutánnu (PCI) alebo chirurgickú (CABG) revaskularizáciu.
- Ako kardiológovia kvalifikujú pacientov na angioplastiku? Predchádza tomu séria podrobných štúdií?
U pacientov s akútnym infarktom myokardu stačí zhodnotiť klinický stav pacienta – silná bolesť na hrudníku, často vyžarujúca do dolnej čeľuste alebo predlaktia a EKG. V pochybných prípadoch tzv indikátorové enzýmy, zvyčajne troponín – ich zvýšenie potvrdzuje diagnózu srdcového infarktu. U pacientov so stabilnou angínou je potrebná starostlivá anamnéza, fyzikálne vyšetrenie s krvným tlakom, EKG, často provokatívne testy, ECHO srdca a koronarografia. Až po takomto komplexnom zhodnotení je možné rozhodnúť, či pacient potrebuje perkutánnu koronárnu angioplastiku, chirurgickú revasparizáciu alebo má byť liečený konzervatívne.
- Angioplastika verzus chirurgická revaskarizáciaje oveľa menej invazívne a aká je jeho účinnosť?
Zvyčajne veľmi vysoká, v prípade voliteľných procedúr dosahuje 95-98 %. Môže byť nižšia v naliehavých prípadoch, napr. akútny infarkt myokardu a najmä srdcový infarkt komplikovaný kardiogénnym šokom (vtedy je to asi 50 %, ale bez pokusu o angioplastiku úmrtnosť dosahuje 100 %).
- Angioplastika je však zákrok a určite je spojený s niektorými nebezpečenstvami a hrozbami. Čo?
Najčastejšími, ale menej častými komplikáciami perkutánnej koronárnej angioplastiky sú lokálne komplikácie súvisiace s miestom vpichu femorálnych alebo radiálnych artérií, ako je subkutánny hematóm alebo arteriálna trombóza. Okrem toho sa pri elektívnej PCI môžu vyskytnúť aj závažné komplikácie ako infarkt myokardu, akútne zlyhanie obličiek, cievna mozgová príhoda a smrť. Tieto komplikácie sú veľmi závažné v závislosti od klinického stavu a veku pacienta, anatómie koronárneho stromu a zložitosti aterosklerotické lézie v koronárnych artériách zriedkavo, napr. riziko mŕtvice je nižšie ako 1 %, srdcového infarktu okolo 0,5 % a smrti okolo 1 %.
- Aké choroby sa liečia angioplastikou a ktoré je možné liečiť v budúcnosti?
Procedúry PCI sa používajú na liečbu pacientov so všetkými formami ochorenia koronárnych artérií, a teda najmä s akútnymi koronárnymi syndrómami - akútny infarkt myokardu a nestabilná angína pectoris a mnohí pacienti so stabilnou angínou, ktorej symptómy sú bolesti na hrudníku, nemôžu byť kontrolované medikamentóznou liečbou. Vďaka neustálemu zdokonaľovaniu techniky PCI výkonov a stále lepším prístrojom (napr. stentom) používaným pri týchto výkonoch môže v súčasnosti mnoho pacientov podstupovať PCI výkony v prípade stenózy hlavnej ľavej koronárnej artérie a v niektorých prípadoch aj v multivaskulárne koronárne ochorenie. Bioresorbovateľné stenty, teda po určitom čase po implantácii z koronárnej artérie úplne vymiznúce, sú ďalším krokom v technologickom zdokonaľovaní a snáď v budúcnosti ešte rozšíria indikácie perkutánnej koronárnej angioplastiky
- Profesor, ak nie angioplastika, akú alternatívu majú lekári?
Alternatívou je chirurgická revaskarizácia (CABG), t. j. implantácia žilových a/alebo arteriálnych bypassových štepov kardiochirurgom obchádzajúcim miesto stenózy koronárnej artérie. Takúto operáciu zaviedol v roku 1966 Dr. René Favaloro. V súčasnosti sa takéto operácie vykonávajú aj bez potreby mimotelového obehu a u vybraných pacientovprípady, keď nedošlo k prerezaniu hrudnej kosti. Pacienti so stabilnou angínou môžu byť istý čas úspešne liečení aj konzervatívne (farmakologická, diétna, pohybová rehabilitácia)Text bol napísaný pri príležitosti IX. konferencie preventívnej kardiológie 2016 Krakov
Koronárna angiografia: vyšetrenie koronárnych artérií
Koronárna angiografia je vysoko špecializovaný test, ktorý hodnotí prietok krvi koronárnymi artériami. Keďže ide o rizikové kardiologické vyšetrenie, robí sa len pri jednoznačnej zdravotnej indikácii. Skontrolujte, ako funguje koronárna angiografia. Zdroj: "Operating room" (FOKUS TV)