Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

O psychosomatickom ochorení hovoríme vtedy, keď sa na vzniku ochorenia podieľajú psychické faktory. Najčastejšími a typickými z týchto ochorení sú tzv chicagská sedmička. Mechanizmy vzniku týchto porúch sú rôzne, no jedno je isté – medzi psychikou a zdravím človeka existuje vzťah. K príčinným faktorom psychosomatických ochorení patrí predovšetkým stres, ale aj iné psychické problémy.

Psychosomatikaje veda zaoberajúca sa zisťovaním vzťahu medzi ľudskou psychikou a ním prežívanými emóciami a výskytom somatických (telesných) chorôb. Je potrebné zdôrazniť, že psychosomatické ochorenia sú problémy, pri ktorých je možné objektívne potvrdiť prítomnosť symptómov takýchto ochorení u pacientov a ku ktorým vedú o.i. psychické problémy. Práve tento aspekt odlišuje psychosomatické poruchy od rôznych neurotických porúch (vrátane hypochondrických porúch), pri ktorých symptómy, ktoré pacienti zažívajú, sú spôsobené duševnými poruchami, nie organickými dysfunkciami.

Termín „psychosomatický“ v lekárskej terminológii návštevníkov z prvej polovice 19. storočia zaviedol nemecký psychiater Johann Heinroth

Psychosomatika sa zaoberá človekom holisticky, teda ako celkom. Špecialisti v tejto oblasti si všímajú priamy vzťah medzi stavom ľudskej mysle a činnosťou jednotlivých orgánov tela. Výskyt psychosomatického ochorenia môže byť dôvodom na zamyslenie sa nad svojím psychickým stavom. Stáva sa, že ľudia si neuvedomujú, že prežívajú nejaké nevyriešené emocionálne konflikty a až výskyt psychosomatickej poruchy ich upozorní na ich existenciu.

Mechanizmy vyvolávajúce psychosomatické ochorenia nie sú dodnes celkom jasné. Vedci však dokázali urobiť niekoľko pozorovaní o ich patogenéze. Príkladom sú účinky chronického stresu na ľudský organizmus. Stresové situácie spôsobujú, že nadobličky zvyšujú uvoľňovanie svojich hormónov, ktorými sú glukortikosteroidy. Nadbytok týchto zlúčenín v krvi (najmä ak faktorstres vyvolávajúci je dlhotrvajúci) prispieva k výskytu mnohých zdravotných problémov, vrátane hypertenzia alebo cukrovka.

Psychické poruchy môžu postihnúť prakticky akýkoľvek orgán. Vedci zaoberajúci sa psychosomatikou však rozlíšili viacero chorôb, pri ktorých je najčastejšia súvislosť medzi ich výskytom a stavom ľudskej psychiky. Táto skupina sa označuje ako chicagská sedmička (v anglickej literatúre sa tieto choroby môžu označovať ako psychosomatické choroby svätej sedem).

Stojí za to vedieť

Chicago Seven - tvorca teórie

Zoznam siedmich chorôb, pri ktorých zohrávajú významnú úlohu emócie, ktoré prežíva pacient, vytvoril F. G. Alexander v roku 1950. Alexander sa zaoberal ako čisto somatickými aspektmi, tak aj ľudskou psychikou – bol lekárom a psychoanalytikom. Je považovaný za jedného z ľudí, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj psychosomatickej medicíny. Alexander však nebol jediným človekom, ktorého zaujímala súvislosť psychických konfliktov so stavom ľudského zdravia – týmto aspektom sa zaoberali okrem iného aj Sigmund Freud.

Chicago Seven – najčastejšie psychosomatické ochorenia

Chicagská sedmička obsahuje:

  • žalúdočný vred,
  • hypertenzia,
  • bronchiálna astma,
  • reumatoidná artritída,
  • zápalové ochorenia hrubého čreva,
  • hypertyreóza,
  • atopická dermatitída.

Predpokladá sa, že v prípade vyššie uvedených chorôb je najjasnejšia súvislosť medzi ich výskytom a psychickými poruchami. Koncept chicagskej sedmičky však vznikol už pomerne dávno, teraz – s najväčšou pravdepodobnosťou – by sa tento zoznam mohol rozšíriť o ďalšie problémy, ktoré sa často považujú za psychosomatické jednotky. Príklady iných chorôb, ktorých výskyt môže silne súvisieť s fungovaním ľudskej psychiky, zahŕňajú:

  • obezita,
  • rušenie spánku,
  • poruchy chuti do jedla,
  • migrény,
  • ischemická choroba srdca,
  • tické poruchy,
  • závislosť na rôznych látkach,
  • autoimunitné ochorenia (napr. systémový lupus erythematosus).

Chicago Seven – prečo vyniknúť?

Problémy identifikované v chicagskej sedmičke sú entity, pre ktoré sú známe biologické mechanizmy, ktoré spôsobujú tieto choroby. Sú známe aj spôsoby liečenia týchto chorôb – alebo vv takom prípade má existencia opísanej klasifikácie nejaké opodstatnenie?

Problém

Ukazuje sa, že zrejme stojí za to zvážiť úlohu stresu a iných psychologických faktorov v patogenéze vyššie uvedených chorôb. Príkladom je vredová choroba tráviaceho traktu. V prevažnej väčšine prípadov (dokonca u 8 z 10 pacientov) je vred spôsobený infekciou baktériou Helicobacter pylori. Zaujímavé však je, že u väčšiny ľudí infikovaných týmto patogénom sa vredová choroba počas života nevyvinie. Ďalším aspektom je, že 20 % pacientov s vredmi nemá infekciu Helicobacter pylori. Vyššie uvedené údaje môžu naznačovať, že na vzniku peptického vredového ochorenia sa podieľajú aj iné faktory ako bakteriálna infekcia – podľa už spomínaného F.G. Alexandra a ďalší ľudia zaoberajúci sa psychosomatikou, za takéto faktory možno považovať psychické poruchy.

V prípade zvyšných chorôb zaradených do chicagskej sedmičky si niekedy možno všimnúť pomerne priamy vzťah medzi psychologickými aspektmi a ich priebehom. Napríklad u pacientov s astmou sa môžu objaviť záchvaty tohto ochorenia, prejavujúce sa okrem iného tým výrazná dýchavičnosť. Takéto záchvaty môžu byť vyvolané infekciou alebo vdýchnutím znečisteného vzduchu u pacienta, ale môžu byť spôsobené aj skúsenosťou s extrémnym stresom. Podľa psychosomatiky môžu byť záchvaty dýchavičnosti u astmatikov spôsobené nevyriešenými detskými problémami súvisiacimi so vzťahom s matkou az tohto pohľadu by tieto záchvaty boli ekvivalentom potlačeného plaču.

Podobne je to aj v prípade arteriálnej hypertenzie – veď prežívanie silných emócií môže viesť k výraznému zvýšeniu krvného tlaku. Arteriálna hypertenzia je najčastejšie idiopatické ochorenie, teda ochorenie, ktorého priamu, jedinú príčinu nemožno nájsť. Veľký význam pri rozvoji tohto problému majú dedičné rodinné záťaže (zvýšené riziko hypertenzie sa vyskytuje u ľudí, ktorých príbuzní bojujú s týmto ochorením), ale určite zohrávajú úlohu aj iné faktory - potenciálne dôležité sú medzi nimi psychologické aspekty.

Je tiež pomerne jednoduché zaradiť atopickú dermatitídu medzi sedem najčastejších psychosomatických ochorení. Kožné zmeny (ako je ekzém a výrazná suchosť kože), zvyčajne sprevádzané silným svrbením, sa môžu objaviť u pacienta po tom, čo zažije nejaké stresujúce udalosti. Na druhej strane, v prípadezápalové ochorenia čriev (ako je napr. ulcerózna kolitída), ich patogenéza nie je doteraz jasná. Existuje podozrenie, že ich výskyt môže byť ovplyvnený poruchami imunitného systému, pričom takéto poruchy môžu nastať v dôsledku vystavenia silným stresorom

Zohľadnenie vplyvu psychiky na vznik somatických ochorení je natoľko dôležité, že by mohlo usmerniť rozhodnutie o spôsoboch liečby jeho problému, ktoré by boli pre daného pacienta vhodné. V situácii, keď za vznik choroby boli zodpovedné psychické problémy, ich riešenie mohlo priebeh týchto chorôb zmierniť. Zníženie stresu, ktorý pacient prežíva, je možné dosiahnuť napríklad pomocou relaxačných cvičení, ale aj pomocou psychoterapeuta

Treba zdôrazniť, že využitie pomoci odborníkov v oblasti duševného zdravia by nemalo znamenať prerušenie návštevy lekára, ktorý predtým danú chorobu u pacienta liečil. Vplyv na psychiku má zohrávať podpornú úlohu - zanedbávanie napríklad užívania predtým predpísaných liekov by mohlo viesť k zhoršeniu stavu pacienta

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Psychológia