OVERENÝ OBSAHAutor: Krzysztof Bialita

Syndróm potravinového šoku (refeeding syndrome) je stav, ktorý sa vyskytuje u dlhodobo podvyživených ľudí. Syndróm potravinového šoku spôsobuje vážne poruchy elektrolytov, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Zistite, čo spôsobuje syndróm potravinového šoku, aké ochorenia zvyšujú riziko jeho vzniku, ako sa prejavuje a aká je prevencia a liečba syndrómu potravinového šoku

Syndróm potravinového šokubol prvýkrát pozorovaný počas vojny u väzňov prepustených z koncentračných táborov. Keď sa po dlhšom období pôstu začalo so správnou výživou, mnohé z nich sa náhle zhoršili. Táto paradoxná reakcia tela sa volala syndróm potravinového šoku. Tento syndróm bol u mnohých pacientov smrteľný.

Hoci vojna už dávno skončila, syndróm potravinového šoku je stále bežný. Na jeho výskyt sú ohrození najmä hospitalizovaní, chronicky chorí pacienti, ktorí boli z rôznych príčin dlhodobo v stave podvýživy. Prečo má náhle začatie správnej výživy také hrozné následky?

Syndróm potravinového šoku – príčiny

Syndróm potravinového šoku je spôsobený metabolickými zmenami, ktoré sa vyskytujú v tele počas hladovania. Za normálnych okolností je hlavným palivom nášho tela glukóza. Pri dlhšom hladovaní sa zásoby glukózy rýchlo vyčerpajú. Telo sa „prepne“ na iné zdroje energie: tuky a bielkoviny.

Metabolizmus sa výrazne spomaľuje, všetky orgány pracujú v energeticky úspornom režime. Hlavnými metabolickými procesmi sú spaľovanie bielkovín a tukov, cesty súvisiace s využitím glukózy zostávajú neaktívne.

Čo sa stane, keď znovu spustíte vysokokalorickú výživu s vysokým obsahom glukózy? Telo sa nedokáže rýchlo prispôsobiť novej situácii a v dôsledku toho prichádza potravinový šok.

Vyskytujú sa rýchle hormonálne zmeny – náhle sa uvoľní veľké množstvo inzulínu. Bunky začnú intenzívne prijímať glukózu, ktorá sa im dodáva. Prechod tkanív na iné metabolické dráhy spôsobuje rýchly nárast dopytu po niektorých zložkách (hlavnefosforečnany, horčík, draslík a tiamín). Tieto látky sú potrebné na používanie glukózy ako vášho hlavného paliva.

Žiaľ, ich rýchla spotreba vedie k náhlemu narušeniu rovnováhy elektrolytov. Existuje hypofosfatémia, hypomagneziémia a hypokaliémia (nedostatok fosfátov, horčíka a draslíka).

Nedostatok vitamínov vedie k poškodeniu svalov. Syndróm potravinového šoku ovplyvňuje aj prácu obličiek, ktoré začínajú šetriť sodík a vodu. Takto sa vyvíja opuch.

Syndróm potravinového šoku - rizikové faktory

Syndróm potravinového šoku je život ohrozujúca komplikácia. Pre tento stav platí „prevencia je lepšia ako liečba“. Účinná prevencia syndrómu potravinového šoku si vyžaduje v prvom rade identifikáciu pacientov, ktorí sú obzvlášť ohrození jeho rozvojom. Patria sem najmä ľudia, ktorí boli z rôznych dôvodov dlhodobo podvyživení

Rizikové faktory potravinového šoku zahŕňajú:

  • chronická hospitalizácia s využitím parenterálnej výživy (pacienti po operácii, liečení na jednotkách intenzívnej starostlivosti),
  • dlhodobý nedostatok konzumácie jedla (pôst, dlhodobý alkoholizmus),
  • náhla strata hmotnosti (>15 % za šesť mesiacov),
  • chronické ochorenia vedúce k deštrukcii organizmu (neoplastické ochorenia, ťažké infekcie),
  • výrazné zníženie kalorickej hodnoty konzumovaných jedál (napr. pri mentálnej anorexii),
  • bariatrické operácie s následným náhlym poklesom príjmu potravy,
  • ochorenia tráviaceho traktu, ktoré narúšajú vstrebávanie potravy (zápalové ochorenia čriev, celiakia),
  • syndróm staroby a krehkosti,
  • zneužívanie diuretík

Syndróm potravinového šoku - príznaky

Symptómy syndrómu potravinového šoku sa najčastejšie rozvinú počas prvých 3-5 dní po zaradení väčšieho množstva potravy. Veľké výkyvy hladín elektrolytov v krvi môžu narušiť prácu mnohých orgánov. Ako prvé sa najčastejšie objavuje:

  • mimovoľné svalové kontrakcie,
  • chvejúce sa končatiny
  • a pocit necitlivosti (známy aj ako parestézia).

Potom je tu slabosť a celkové zhoršenie blahobytu. Poruchy obličiek spôsobujú zvýšenie opuchu.

Orgánom, ktorý je obzvlášť citlivý na zmeny hladín elektrolytov, je srdcový sval. Pri syndróme potravinového šoku sa môžu objaviť rôzne srdcové poruchy:

  • arytmie,
  • zníženie zmrštenia,
  • blokovvedenie,
  • a v extrémnych prípadoch srdcové zlyhanie.

Poškodenie svalov môže postihnúť aj dýchacie svaly, čo vedie k problémom s dýchaním. Poruchy elektrolytov môžu spôsobiť hemolýzu, čo je rozpad červených krviniek. Takto sa vyvíja anémia (anémia).

Syndróm potravinového šoku - komplikácie

Syndróm potravinového šoku je život ohrozujúci stav. Komplikácie syndrómu potravinového šoku zahŕňajú orgány, ktorých fungovanie je nevyhnutné pre prežitie.

V nervovom systéme vedie syndróm potravinového šoku k narastajúcim poruchám vedomia. Okrem toho sa môžu objaviť kŕče a halucinácie a v extrémnych prípadoch sa rozvinie kóma.

Postupné ochabovanie dýchacích svalov spôsobuje tzv útlm dýchania, ktorý v extrémnych prípadoch spôsobuje úplné zastavenie dýchania. Rozpad svalových buniek má za následok uvoľnenie veľkého množstva bielkovín do krvného obehu, čo značne zaťažuje obličky. Spolu s poruchami elektrolytov môže tento stav spustiť akútne zlyhanie obličiek.

Poruchy srdca sú častou príčinou smrti pri syndróme potravinového šoku. V priebehu syndrómu sa môžu vyskytnúť život ohrozujúce arytmie, ako aj akútne zlyhanie myokardu. V dôsledku toho sa vyvinie obehové a respiračné zlyhanie, ktoré môže spôsobiť nezvratné poškodenie orgánov a smrť.

Syndróm potravinového šoku môže vyvinúť špecifickú komplikáciu vyplývajúcu z nedostatku vitamínu B1 (tiamín). Nedostatok tohto vitamínu spôsobuje akútne zmeny v mozgu, ktoré môžu vyústiť do tzv Wernickeho encefalopatia alebo Korsakoffova amnézia. Wernickeho encefalopatia je skupina neurologických symptómov, ktoré sa najčastejšie vyvíjajú u alkoholikov na dlhé roky.

Chronický alkoholizmus, podobne ako syndróm potravinového šoku, vedie k výraznému nedostatku vitamínu B1. Príznaky poškodenia mozgu zahŕňajú:

  • nystagmus,
  • porucha vedomia,
  • nesúdržnosť motora,
  • duševné poruchy
  • a poruchy chôdze.

Korsakoffova amnézia sa môže vyvinúť s Wernickeho syndrómom. Ide o špeciálny typ poruchy pamäti, pričom dochádza k výraznému narušeniu čerstvej pamäte. Pacienti s Korsakoffovým syndrómom majú početné medzery v pamäti, ktoré vypĺňajú pestrými, neskutočnými príbehmi (takzvané konfabulácie).

Zaujímavé je, že pri Korsakovovej amnézii zostávajú ostatné duševné aktivity relatívne nedotknuté. Spomienka na udalosti zo vzdialenej budúcnosti zostáva zachovaná.

Syndróm potravinového šoku -profylaxia

Prevencia syndrómu potravinového šoku by mala začať ešte pred zavedením výživy. Hneď na začiatku je potrebné zabezpečiť správnu hydratáciu pacienta a nahradiť nedostatky elektrolytov. Pacient by mal dostať aj kvapkadlo obsahujúce vitamíny (najmä vitamín B1) a stopové prvky.

Ako mám podávať väčšie množstvá jedla podvyživeným ľuďom, aby som sa vyhol syndrómu potravinového šoku? V prvom rade to treba robiť postupne. V prvých dňoch po začatí výživy by mal byť počet kalórií zavedených do dennej stravy obmedzený. Na začiatku by ste mali spotrebovať maximálne 30-50% dennej potreby energie.

Ak telo dobre znáša jedlo a výsledky laboratórnych testov sú v norme, môžete postupne zvyšovať množstvo skonzumovaného jedla. Plnú kalorickú potrebu by ste mali dosiahnuť 4-7 dní po začatí výživy.

Syndróm potravinového šoku - liečba

Aký je manažment pacienta, u ktorého sa rozvinie syndróm potravinového šoku? Prvým krokom je okamžite zastaviť kŕmenie. Čím skôr sú príznaky syndrómu rozpoznané, tým väčšia je šanca na rýchly zásah a zlepšenie stavu pacienta. Z tohto dôvodu by každá osoba ohrozená syndrómom potravinového šoku mala byť kŕmená pod neustálym dohľadom zdravotníckeho personálu.

Ak je potrebné prestať kŕmiť, mali by ste sa snažiť vyvážiť rovnováhu vody a elektrolytov (doplnením hladín fosforu, draslíka a horčíka).

Pacienti s rizikom syndrómu potravinového šoku vyžadujú denné monitorovanie glukózy, elektrolytov a markerov funkcie obličiek. Ak sa vyvinie edém, treba obmedziť príjem tekutín a sodíka.

Ak sa diagnóza syndrómu potravinového šoku oneskorí, môžu sa vyvinúť komplikácie.

V tomto prípade pacient vyžaduje neustále sledovanie životných funkcií – krvného tlaku, srdcovej frekvencie a dýchania. Ak sa vyskytnú život ohrozujúce poruchy (ťažké arytmie, akútne zlyhanie obličiek), môže byť potrebná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Kategórie:

Gastrológia