Klaustrofóbia je strach z uzavretých miestností (napr. výťahov), ale nielen - príznaky klaustrofóbie sa môžu prejaviť aj vtedy, keď sa ocitnete v dave ľudí alebo keď šoférujete malé auto. Ale odkiaľ táto fóbia pochádza? Niektorým klaustrofobickým situáciám sa dá vyhnúť, iným určite nie – dá sa klaustrofóbia nejako liečiť? Zistite príčiny a príznaky klaustrofóbie a naučte sa, ako sa vysporiadať so strachom z uzavretých priestorov!

Klaustrofóbiaje klasifikovaná ako jedna z najčastejších fóbií - podľa štatistík môže klaustrofóbiou v rôznej miere trpieť až 7 % ľudskej populácie. Názov tejto poruchy je odvodený z dvoch slov: "claustrum" (odvodené z latinčiny a chápané ako "byť zamknutý na nejakom mieste") a "phobos" (odvodené z gréčtiny a znamená "strach").

Klasicky klaustrofóbia spojená so skutočnosťou, že pacient, ktorý ňou trpí, pociťuje úzkosť, keď je uzavretý v stiesnenej miestnosti (najmä v miestnosti bez okien) - príklady zahŕňajú výťah, mestskú toaletu alebo zobrazovaciu komoru (napr. rezonančné zobrazovanie). V skutočnosti však môže byť klaustrofobický záchvat vyprovokovaný mnohými inými situáciami – stáva sa, že pacienti pociťujú úzkosť súvisiacu s touto fóbiou, ak sa ocitnú v:

  • davy (strach sa môže objaviť najmä vtedy, keď opustiť také miesto by bolo veľmi ťažké);
  • malé auto;
  • lietadlo;
  • umývanie auta;
  • tunel;
  • montovňa obchodu.

Vo všeobecnosti by sa zoznam situácií, ktoré môžu vyvolať úzkosť z klaustrofóbie, mohol rozšíriť a predĺžiť – existujú dokonca príklady pacientov, ktorí pociťujú úzkosť, keď stoja v dlhom rade v obchode alebo keď zostávajú v zubárskom kresle. Príznaky klaustrofóbie sa v podstate prejavujú vtedy, keď sa pacient nachádza na mieste, z ktorého by sa len ťažko dostal von – každý z nás to však môže považovať za úplne iné miesto

Klaustrofóbia sa môže vyvinúť v akomkoľvek veku, ale zvyčajne sa strach z pobytu v uzavretom dome objavuje v každom vekudospievajúci.

Klaustrofóbia: príznaky

Klaustrofobický pacient môže mať rôzne poruchy, keď sa ocitne v situácii, ktorá vyvoláva úzkosť. Medzi najčastejšie príznaky klaustrofóbie patria:

  • návaly horúčavy,
  • silné zvýšenie potenia,
  • podanie ruky,
  • zvýšená srdcová frekvencia,
  • zrýchlenie dychovej frekvencie,
  • pocit nedostatku vzduchu,
  • pocit ťažoby alebo bolesti na hrudi alebo bruchu
  • závraty,
  • nevoľnosť.

Vyššie sú uvedené somatické symptómy úzkosti súvisiacej s klaustrofóbiou. Pacient však môže pri takomto záchvate bojovať aj so zmätenosťou a môže mať aj pocit, že čoskoro zomrie. V extrémnych situáciách môže dokonca dôjsť až k záchvatu paniky.

Klaustrofóbia: príčiny

Existuje prinajmenšom niekoľko rôznych teórií o možných príčinách klaustrofóbie. Rovnako ako v prípade mnohých iných organických chorôb a duševných porúch existuje podozrenie, že gény, ktoré zdedíme, majú vplyv na rozvoj klaustrofóbie. Nakaziť sa môžeme aj klaustrofóbiou. Hovoríme o fenoméne podmieňovania. S tým súvisiaca možnosť je, že ak sú naši rodičia klaustrofóbi, my sami máme zvýšené riziko, že sa tento problém objaví aj u nás. V prípade takejto príčiny klaustrofóbie by dieťa pozorujúce svojho opatrovníka, bojujúce s touto fóbiou, nejako prebralo jeho správanie, naučilo sa ho a po čase by sa stalo klaustrofóbiou, pacienti prežívajú svoj život. Udalosti, ktoré – prežité neskôr – vedú k výskytu symptómov klaustrofóbie, môžu viesť k rozvoju klaustrofóbie. Ako príklad môžete uviesť situáciu, keď bola osoba (najmä dieťa) za trest zavretá v stiesnenej miestnosti, alebo udalosť, kedy osoba zablokovala toaletu a dlho sa z nej nevedela dostať.

Je tiež možné, že klaustrofóbia je organická. K takémuto záveru došlo na základe pozorovania, že u niektorých ľudí trpiacich touto fóbiou ich amygdala – štruktúra mozgu súvisiaca napr. s pocitom strachu a zapojený do reakcií typu boj a útek – menšie ako u ľudí bez klaustrofóbie.

Stojí za to vedieť

Klaustrofóbia: uznanie

Je možné konštatovať, že pacient trpí klaustrofóbioupo zozbieraní podrobného rozhovoru s ním o situáciách, v ktorých sa u neho objavuje úzkosť a ako sa tento strach prejavuje (t. j. či sa u neho objavia vyššie opísané symptómy klaustrofóbie). Dôležité sú aj ďalšie aspekty, napríklad to, či sa pacient snaží čo najviac vyhýbať situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť (napr. zdrží sa používania výťahu, aj keď musí na desiate poschodie ísť pešo). Dôležité je aj to, či pacient pociťuje úzkosť nielen vtedy, keď prežije nepríjemnú situáciu, ale aj vtedy, keď si ju predstaví, ale skôr, ako sa u každého pacienta diagnostikuje klaustrofóbia, je potrebné vylúčiť ďalšie potenciálne príčiny, ktoré môžu u pacienta vzniknúť. neduhy. Diferenciálna diagnostika klaustrofóbie primárne zohľadňuje posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD) a obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD).

Ako vyliečiť klaustrofóbiu?

Niekedy sa stáva, že klaustrofóbia úplne zmizne sama a pacientovo fungovanie sa úplne vráti do normálu. U niektorých ľudí sa to však nestáva – takýmto ľuďom možno rozhodne odporučiť využiť niektorú z možností liečby klaustrofóbie. O tom, že terapia môže zlepšiť fungovanie, asi netreba nikoho presviedčať – veď klaustrofóbny pacient sa niektorým situáciám skutočne môže vyhnúť (napr. použitie výťahu), no iné (napr. šoférovanie alebo pobyt v dave ľudí) je ťažšie zvládnuť. vyhnúť sa.

Psychoterapia hrá najdôležitejšiu úlohu v liečbe klaustrofóbie. U ľudí s touto fóbiou možno využiť rôzne druhy psychoterapie, jednou z najčastejšie používaných je kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Ďalšou terapeutickou metódou, niekedy odporúčanou pacientom s klaustrofóbiou, je expozičná terapia. Spočíva v tom, že – za kontrolovaných podmienok – je pacient vystavený situácii, ktorá v ňom vyvoláva úzkosť. Osoba, ktorá vedie terapiu, potom naznačuje pacientovi, že je v danej situácii úplne v bezpečí – cieľom expozičnej terapie je „odučiť“ pacienta prežívať úzkosť.

Mimochodom, ale v skutočnosti zriedkavo sa farmakologická liečba niekedy odporúča ľuďom trpiacim klaustrofóbiou. V tomto prípade sa používajú najmä antidepresíva a anxiolytiká, ak sa však odporúčajú ľuďom s klaustrofóbiou, tak len tým s najsilnejšími príznakmi úzkosti. Treba zdôrazniť, že farmakoterapia môže byť len doplnkom pri liečbe klaustrofóbie – základ je psychoterapia

Stojí za to vedieť

Ako sa vysporiadať s klaustrofóbiou?

Nie.všetci pacienti profitujú z možnosti liečby klaustrofóbie a tí, ktorí podstúpia terapiu, môžu ešte pred jej dokončením pociťovať záchvaty úzkosti. Pre obe tieto skupiny pacientov možno poskytnúť niekoľko tipov, čo robiť, keď zažijú záchvat úzkosti. Môžete odporučiť techniky ako:

  • hlboké dýchanie : počas záchvatu sa oplatí skúsiť zhlboka a veľmi pomaly dýchať – môže vám to pomôcť upokojiť sa,
  • zameranie sa na niečo : odpútanie pozornosti od strašnej situácie môže pomôcť obnoviť rovnováhu (môžete presunúť svoju pozornosť na veľmi jednoduché veci, ako sú napríklad pohyblivé ručičky hodiniek),
  • premýšľanie o nejakom príjemnom jave : podobná činnosť, ako je opísaná vyššie, ide o rozptyľovanie pacienta,
  • opakujem si, že strach je neopodstatnenýa v danej situácii naozaj nehrozí žiadne reálne nebezpečenstvo.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Psychiatria