Reaktívna artritída (predtým Reiterov syndróm) je reumatické ochorenie, ktoré spôsobuje mnohé symptómy. V dôsledku toho sa ťažko diagnostikuje, no ešte ťažšie sa hľadajú jej príčiny. Zistilo sa však, že reaktívna artritída sa najčastejšie vyvíja po infekciách, vrátane urogenitálny systém (napríklad chlamydióza). Aké sú príčiny a príznaky reaktívnej artritídy? Ako prebieha liečba?

Reaktívna artritída(reaktívna artritída - ReA), známa aj ako Reiterov syndróm, Fiessinger-Leroyov syndróm alebo postinfekčná artritída, je ochorenie, ktoré je systémové aj séronegatívne spondyloartropatie - skupina reumatických ochorení, v priebehu ktorých vzniká artritída so sprievodnou spondylitídou, t. j. rovnaká skupina ochorení, medzi ktoré patrí napr. ankylozujúca spondylitída, psoriatická artritída a Whippleova choroba. Podstatou reaktívnej artritídy je nehnisavý zápal kĺbov, ktorý je spojený s prekonanou infekciou tráviaceho, urogenitálneho alebo menej často dýchacieho systému. Okrem toho existujú príznaky z iných systémov a orgánov.

Globálna prevalencia reaktívnej artritídy sa odhaduje na 30-200 / 100 000.

Reaktívna artritída – príčiny a rizikové faktory

Presné príčiny reaktívnej artritídy nie sú známe, ale pri jej vzniku hrajú dôležitú úlohu dva faktory – infekčný (baktérie) a genetický (gén HLA B27).

Ochorenie je podľa pozorovaní lekárov najčastejšie komplikáciou po bakteriálnej infekcii tráviaceho, urogenitálneho alebo menej často dýchacieho systému, ktorá je najčastejšie spôsobená baktériami ako: Chlamydia trachomatis ipneumoniae ,Ureaplasma urealyticum, Salmonella ,Shigella alebo Campylobacter.

Významnú úlohu zohráva aj prítomnosť antigénu HLA B27 (vyskytuje sa u 65-80 % pacientov). Je to proteín, ktorý pomáha imunitnému systému rozpoznať vlastné bunky a rozlišovať medzi vlastným a cudzím antigénom. Jeho prítomnosť je spojená s rizikom vzniku viacerých autoimunitných ochorení (tých, pri ktorých telo napáda samo seba). Predpokladá sa, že riziko reaktívneho vývojaartritída je 50-krát väčšia u ľudí s antigénom HLA B27 ako u ľudí, ktorí ho nemajú. Jeho úloha pri rozvoji choroby však nie je úplne pochopená.

Rizikovými faktormi sú zase pohlavie (príznaky reaktívnej artritídy sa vyskytujú 15-krát častejšie u mužov ako u žien) a vek (najčastejšie sa choroba vyskytuje u ľudí vo veku 20-40 rokov).

Reaktívna artritída - príznaky

  • artritída - jednokĺbový alebo asymetrický viackĺbový zápal (zvyčajne kolenné a členkové kĺby alebo zápästia a interfalangeálne kĺby rúk) - zvyšujúca sa bolesť kolena, členka alebo chodidla alebo bolesť a opuch prstov (napr. -zvané klobásové prsty) je charakteristické;
  • entezitída - medzi príznaky patrí bolesť päty, príznaky entezitídy Achillovej šľachy, príznaky tzv. tenisový lakeť alebo golfový lakeť;
  • zápal chrbtice - bolesť dolnej časti chrbta (bolesť krížov), stuhnutosť chrbtice, bolesť zadku;

U asi 15-30 percent u pacientov sa rozvinie chronická artritída alebo rekurentná sakroiliitída a/alebo artritída chrbtice.

  • zápalové zmeny v orgáne zraku, najčastejšie konjunktivitída (menej často ulcerácia rohovky, iritída alebo uveitída) - objavujú sa červené oči, opuch spojoviek a slzenie;

Za závažnejší priebeh a častejší výskyt symptómov súvisiacich s chrbticou a očami je zodpovedný antigén HLA B27

  • uretritída a/alebo cystitída - prejavuje sa bolesťou a pálením pri močení, močenie so zakaleným bielo-žltým výtokom;

U žien sa môže vyvinúť vaginitída alebo cervicitída a muži sa môžu zapáliť semenníkmi, nadsemenníkmi, semennými vačkami alebo prostatou (zvyčajne po anamnéze chlamydiózy).

  • zápal čreva, ktorý sa prejavuje okrem iného v hnačka a bolesť brucha;
  • zmeny v kardiovaskulárnom systéme - môžu sa prejaviť vo forme myokarditídy s poruchou atrioventrikulárneho vedenia;
  • zmeny na slizniciach a na koži - makulo-šupinaté vyrážky s hyperkeratózou (najmä na plantárnom povrchu chodidiel), akné. Trofické zmeny na nechtoch. Erózie v ústnej dutine, lokalizované na tvrdom podnebí, mäkkom podnebí, ďasnách, jazyku a lícach;

Okrem toho sa môžu objaviť systémové ochorenia, ako je horúčka, slabosť, triaška atď.

Reaktívna artritída - diagnóza

Vykonajú sa krvné testy,vyšetrenie moču, stolice, synoviálnej tekutiny a synovie, röntgenové zobrazenie kĺbov a stanovenie antigénu HLA-B27

Liečba reaktívnej artritídy

Pacienti by mali obmedziť svoju fyzickú aktivitu (najmä postihnuté kĺby). Odporúča sa rehabilitácia. Fyzikálna terapia a kinezioterapia sú tiež užitočné.

Pacientovi sa podávajú nesteroidné protizápalové lieky (na minimalizáciu bolesti). V závažnejších prípadoch vám môže lekár nariadiť podávanie glukokortikosteroidov (ale len na krátky čas). Ak symptómy ochorenia pretrvávajú dlhšie ako 3 mesiace alebo sú nesteroidné antiflogistiká neúčinné, odporúča sa pridať chorobu modifikujúce antireumatiká (DMARDs), napríklad sulfasalazín, metotrexát, azatioprín. Antibiotická terapia je indikovaná iba v prípade aktívnej infekcie a postihuje najmächlamýdie

Kožné lézie je možné liečiť lokálne glukokortikosteroidmi a keratolytickými látkami (zmäkčujú zhrubnutú rohovú vrstvu). Ústna sliznica sa spontánne mení a nevyžaduje liečbu.

V prípade zápalových zmien v oku by mal liečbu vykonať očný lekár

Kategórie:

Chrbtica, kosti, kĺby