Kolenný kĺb je najväčší kĺb v ľudskom tele. Je ohybný a odolný – záleží predsa na tom, či sa budeme vedieť hýbať. Napriek tomu je ľahké ho poškodiť. Ako vzniká kolenný kĺb, ako funguje, akým chorobám a zraneniam je vystavený?
Kolenný kĺbje najdôležitejším kĺbom v ľudskom kostrovom systéme. Potrebujeme ho na chôdzu, beh, lezenie a bicyklovanie. Niet sa teda čo čudovať, že je to najväčší rybník spomedzi svojich konkurentov. Vďaka tomu je najzraniteľnejší, a teda náchylný na mnohé poškodenia. Bez nej nie je možná správna motorika kostrového systému.
Kolenný kĺb - štruktúra
Kolenný kĺb spája stehno s holením, ide teda o stehenný kĺb, ktorého funkcie spájajú ohýbanie, vysúvanie a otáčanie. Pri stavbe kolenného kĺbu môžeme rozlíšiť tzv kĺbové povrchy. Jedným z nich je kĺbová hlavica tvorená dvoma konvexnými kondylami stehennej kosti a acetabulom pozostávajúcim z dvoch kondylov holennej kosti a pately.
Spojenie týchto dvoch kĺbových plôch zabezpečuje patelárna plocha. Kĺbové plochy sú pokryté hrubou chrupavkou od 3-4 mm, najväčšia hrúbka sa nachádza na kĺbovej ploche podkolennej jamky a to má kľúčový význam, pretože vďaka tomu sa zvyšuje flexibilita kĺbu a všetky otrasy pri chôdzi a skákaní sú výrazne znížené.
Kolenný kĺb má tiež silnú ochranu vo forme väzov - sú to:
- sagitálny kolaterálny väz
- tibiálny kolaterálny väz
- šikmý popliteálny väz
- oblúkový podkolenný väz
- predný a zadný skrížený väz
- priečny väz
- zadné a predné meniskálne-femorálne väzy
- patelárne väzivo
- a početné šľachy
Vďaka týmto početným poistkám sú vykĺbenia kolena pomerne zriedkavé.
Kolenný kĺb - mechanika
Mechanika kolenného kĺbu je pomerne zložitá a musíme sa vrátiť k predtým diskutovaným kĺbovým plochám. Takže keď stojíme na acetabule, menej zakrivené, plochejšie, predné časti kondylov stehennej kosti sú postavené tak, že keď stojíme, kontaktná plocha medzi kosťoustehenná a holenná kosť sú najväčšie, hmota sa prenáša na najväčšiu plochu
Ako sa ohýbate, čoraz viac zakrivených častí femorálnych kondylov sa začína dotýkať acetabula holennej kosti, kontaktné plochy sa zmenšujú a kĺbové plochy menej priliehajú.
Pokiaľ ide orotačný pohyb v kolennom kĺbeten je možné vykonať iba vtedy, keď je koleno ohnuté na rozdiel od rotačného pohybu v lakti, kde pohyb kolenného kĺbu nezávisí od polohy kostí v lakťovom kĺbe.
Takáto komplikovaná mechanika pohybu v kolennom kĺbe si vyžaduje ďalšie istenia, tentoraz týkajúce sa acetabula, ktoré má pohyblivé náhrady v podobe dvoch posuvných fibrokartilaginóznych krúžkov v tvare polmesiaca, tzv. meniskus.
Meniskuszväčšujú kĺbovú plochu holennej kosti, sú s ňou spojené pásikmi spojivového tkaniva. Rozlišujeme:
- laterálny meniskus (meniscus lateralis)
- mediálny meniskus (meniscus medialis)
Meniskus funkčne rozdeľuje kĺbovú dutinu na dve poschodia. Horné poschodie medzi meniskom a stehennou kosťou umožňuje pohyby flexie a extenzie, spodné poschodie medzi meniskom a holennou kosťou rotačné pohyby.
Pri pohybe kolenného kĺbu sa menisky pohybujú na acetabule holennej kosti, t.j. pri narovnaní sa posúvajú dopredu a pri ohýbaní dozadu. Dráha takejto premávky je asi 1 cm.
Laterálny meniskusmá väčší posun akomediálny meniskus- má klinický význam, pretože poškodenie najčastejšie súvisí s mediálnym , pevne prichytený meniskus a menej pohyblivý, je to spôsobené ostrou rotáciou holennej kosti s ohnutým kolenom. V tomto prípade odstránenie meniskov neovplyvňuje pohybové postihnutie, ale je narušené napriamenie kolena, napríklad pri chôdzi do kopca.
Mechanika kolenného kĺbu by nebola možná bez toho, aby sme mu dodali zväzok svalov, napr.
Medzi najdôležitejšie ohybové svaly:
- polomembránový sval
- semitendosus
- bicepsový sval stehna
Na druhej strane svaly, ktoré umožňujú rotačné pohyby, sú opakujúce sa svaly:
- polomembránový sval
- semitendosus
- štíhle svaly
- krajčírsky sval
- hamstring
a meniče:
- bicepsový sval stehna
- napínač svalov širokej fascie
Kolenný kĺb - choroby
Choroby súvisiace s kolenným kĺbom môžu mať inú etiológiu. Medzi ktorými rozlišujeme:
- infekcie
- autoimunitné ochorenia
- urazy
- metabolické poruchy
- degeneratívne zmeny
- rakovina
Najčastejšími prejavmi vznikajúcimi v kolennom kĺbe sú degeneratívne zmeny, ktoré sú definované ako dôsledok pôsobenia biologických a mechanických faktorov destabilizujúcich súvisiace procesy degradácie a syntézy kĺbovej chrupavky a podchrupkovej vrstvy kosti.