Urinoterapia, teda liečba močom, je jednou z praktík alternatívnej medicíny. Hoci neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by odôvodňovali jej účinnosť, urinoterapiu stále využívajú ľudia pri mnohých ochoreniach. Čo liečime močom? Kedy môže urinoterapia pomôcť?

Urynoterapiaje veľmi kontroverzná metóda liečby, ktorá siaha až do ľudovej, nekonvenčnej medicíny. Už v starovekom Egypte, Číne a Indii sa verilo, že močom sa dá vyliečiť takmer všetko – od zápalov kože, cez prechladnutie, až po vážne ochorenia, ako je rakovina. Urinoterapia je založená na použití moču pri určitých ochoreniach – väčšinou vlastných (autourinoterapia). Podľa tejto teórie možno moč aplikovať rôznymi spôsobmi: zvonka – trením, namáčaním, oplachovaním, obkladmi či výplachom, vnútorne – pitím, alebo aj injekčne. Hoci v našej kultúre je predstava pitia vlastného moču dosť nechutná, inde – ako napríklad India, Mexiko – je úplne prirodzená.

Pre a proti urinoterapii

Urinoterapia má skupinu priaznivcov, ktorí zdôrazňujú, že moč obsahuje množstvo vitamínov a mikroelementov potrebných pre správne fungovanie organizmu. Navyše je to sterilná, prírodná a 100% bezpečná tekutina. Pri jeho opätovnom zavedení do tela sa v tele začnú vytvárať protilátky, čo zvyšuje jeho imunitu. Niektorí dokonca tvrdia, že toxické látky, ktoré sa dostanú späť do tela, získavajú liečivé vlastnosti. Existuje aj teória, že keď je telo vystavené patogénom, začne produkovať antigény, ktoré sa dostávajú aj do moču. Urinoterapeuti sa domnievajú, že keďže sa v moči nachádzajú napríklad antigény špecifických typov rakoviny a protilátky produkované telom na boj proti tejto chorobe, stojí za to ich znovu zaviesť do tela. Odporcovia urinoterapie poznamenávajú, že moč je odpadový produkt obsahujúci zložky, ktoré telo odmieta, aby sa neabsorbovali. Áno, obsahuje malé množstvo cenných látok, ale zrejme existujú aj iné – príjemnejšie a spoľahlivejšie – zdroje ich získavania? Okrem toho moč mimo močového mechúra prestáva byť sterilný a je dokonca vystavený kontaktu s nebezpečnými baktériami,ktorý sa napríklad po vypití dostane do tela. kto má pravdu? Žiaľ, nie je to známe, pretože neexistujú žiadne spoľahlivé štúdie potvrdzujúce účinnosť urinoterapie a tiež také, ktoré by naznačovali, že je málo hodnotná alebo dokonca zdraviu nebezpečná. Nie je však prekvapujúce, že ľudia, ktorí nenachádzajú pomoc v konvenčnej medicíne, ju začínajú hľadať inde – zvyčajne bojujú sami so sebou a zlomia svoje znechutenie.

Čo vieme o moči?

Podľa definície v učebnici biológie je moč tekutina vylučovaná z tela, pozostávajúca z odpadových látok, ktoré sú pre telo zbytočné alebo škodlivé. 95 % tvorí voda, 2,5 % dusíkaté splodiny látkovej premeny – vrátane močoviny – a zvyšok tvoria minimálne množstvá iných látok, napríklad farbiva, glukózy, aminokyselín. Močovina, ktorá sa zdá byť hlavnou príčinou zmätku, je produktom vznikajúcim pri transformácii, okrem iného, bielkoviny. Ide o chemickú zlúčeninu zodpovednú za správnu hydratáciu zrohovatenej vrstvy, a preto sa začala používať v kozmetike, ako sú hydratačné telové mlieka a pleťové krémy. Prvý krém s močovinou bol vyrobený v roku 1943 - len preto, že táto zlúčenina bola známa viac ako sto rokov predtým. Ako správne tušíte, dôležitá tu bola otázka jej pôvodu, aj keď treba poznamenať, že močovina nachádzajúca sa v kozmetike sa získava synteticky.

Liečivé účinky urinoterapie

Podľa propagátorov urinoterapie je moč protijed na takmer všetky choroby, vrátane:

  • priaznivo pôsobí pri kožných problémoch - enzýmy, vitamíny a minerály obsiahnuté v moči pomáhajú zbaviť sa akné, psoriázy a infekcií s plesňovým alebo bakteriálnym základom, bojovať proti striám a jazvám; nadšenci liečivých vlastností moču ho po troške pridávajú do šampónu, ktorý má priaznivo pôsobiť na vzhľad vlasov, alebo do pleťového tonika, ktoré má zlepšiť pružnosť, hydratáciu a pevnosť vlasov. koža;
  • lieči sinusitídu a migrény – na dosiahnutie tohto účinku si rozotrite trochu moču okolo dutín alebo spánkov;
  • dezinfikuje rany, hojí zápaly, pôsobí antisepticky - tu používame moč aj zvonka;
  • predchádza paradentóze, lieči faryngitídu - vo forme ústnych výplachov;
  • pomáha v boji proti rakovine – očistou tela od toxínov a posilnením jeho celkovej imunity;
  • pomáha zaspať, lieči astmu, prechladnutie, cukrovku, lymskú boreliózu, hemoroidy, depresiu, žalúdočné vredy, kandidózu a dokonca aj AIDS a neplodnosť.

Kontraindikácie urinoterapie

  • pitie alkoholu
  • chemoterapia
  • radiačná terapia
  • užívanie psychofarmák, antidepresív, ako aj liekov proti bolesti a antibiotík

Urinoterapia: priebeh liečby

Ako preventívne opatrenie sa odporúča vypiť denne pohár čerstvého ranného moču. Citlivejší ľudia ho môžu zriediť vodou alebo iným nápojom, napríklad džúsom. Terapia sa pije všetok moč plus 1,5 litra vody denne, s pôstom. Takéto niekoľkodňové hladovanie by sa malo vykonávať len pod dohľadom skúseného urinoterapeuta, najlepšie v osvedčenom centre prírodnej medicíny. V niektorých prípadoch sa používajú aj subkutánne injekcie moču.

Dôležité

Zrnko pravdy o urinoterapii

Nedostatok vedeckých dôkazov ospravedlňujúcich použitie urinoterapie vo vyššie uvedených prípadoch neznamená, že nejde skutočne o účinnú metódu alebo že ide dokonca o poveru. „Žiadny dôkaz“ znamená len to, že nikto nevykonal primerané klinické skúšky. Je však dôležité vedieť, že tento výskum je mimoriadne drahý. Môžu si ich dovoliť len veľké farmaceutické koncerny. A títo ich zase neurobia, veď načo? Aj keby výskum potvrdil terapeutickú hodnotu moču, spoločnosti by z toho neprofitovali, pretože si nemôžete patentovať prirodzene sa vyskytujúcu chemickú zlúčeninu. No proste sa to neoplatí. Faktom však je, že mnohé mamičky idúce k DETSKÉMU LEKÁROVI – nie k žiadnemu šarlatánovi – počuli, že drozd vyliečime najrýchlejšie, keď ich potrieme plienkou namočenou v… detskom moči. Na svete sú ľudia (a nie je ich málo), ktorí dennodenne využívajú urinoterapiu, alebo sú presvedčení, že vďaka tejto metóde prekonali veľmi nebezpečnú chorobu a dnes sa tešia plnému zdraviu.