Súhlas so zákrokom alebo jeho absencia je základným právom pacienta. Žiaľ, niekedy môže byť odmietnutie podstúpiť život zachraňujúci lekársky zákrok tragické. Keď chorý zomrie, vynárajú sa otázky …
Odmietnutie súhlasu so život zachraňujúcim zákrokomje právom pacienta, ale často privádza lekára do dramatickej situácie.
Pacient má plné právo rozhodovať o svojom zdraví. Lekár je povinný poskytnúť mu spoľahlivé informácie o možných následkoch vynechania zákroku a o rizikách spojených s jeho vykonaním
Zákon hovorí, že bez formálneho súhlasu pacienta mu môže lekár poskytnúť lekársku pomoc, podrobiť ho testom len vtedy, keď vzhľadom na jeho zdravotný stav a napríklad pri strate vedomia potrebuje okamžitú pomoc, s takýmto zásahom nemôže súhlasiť. Je to dobrý recept? - pýtame sa prof. Romuald Dębski.
- Keď pacient odmietne podpísať súhlas, lekár nemôže nič urobiť?
Prof. Romuald Dębski: V takejto situácii máme zviazané ruky. Každý má právo rozhodovať o svojom zdraví a živote.
- Existujú však zákonné ustanovenia týkajúce sa súhlasu s postupom?
R.D.: Predpisy sú veľmi nepresné. Nič neregulujú jednoznačne. V súčasnosti každá nemocnica, každé oddelenie pripravuje pre pacientov svoje tlačivá. Je to preto, lebo neexistuje jeden, naozaj dobrý a univerzálny doklad o súhlase s nejakým zákrokom či operáciou. Právna harmonizácia v tejto veci podľa mňa v súčasnosti nie je možná. Navyše, otvorene povedané, súhlas s operáciou alebo lekárskym zákrokom je len ochranou lekára.
- Čo robiť, keď pacient nechce podpísať súhlas na operáciu?
R.D.: Nič. Pokiaľ je pacient pri vedomí, nie je práceneschopný, ak má možnosť o sebe rozhodovať, nemusí súhlasiť s liečbou. A nikto ho nemôže prinútiť zmeniť názor. Samozrejme, je to trochu iné, keď je v bezvedomí alebo duševne chorý. Potom máme rôzne postupy.
R.D.: Mojou povinnosťou je presne vysvetliť, čo sa pacientovi stanekanón, ak sa postup nevykoná. Hovorím aj o rizikách spojených so zákrokom, ale či ich chce podstúpiť, rozhoduje len pacient.
R.D .: Ak si chorý človek neželá transfúziu krvi, nemám na to právo. Ak chce zostať verný svojim zásadám, musím to rešpektovať. Môžem vám však ponúknuť antihemoragickú alebo krvnú náhradu, ktorú prívrženci tejto viery akceptujú.
R.D .: Samozrejme, ale zopakujem to - každý sa rozhodne sám za seba. Sú aj situácie, keď sa od operácie upustí, lebo sa vie, že ju pacient neprežije. Každý deň robíme ťažké morálne rozhodnutia. V budúcnosti, ak v ťažkých situáciách pacient nesúhlasí s postupom, je lepšie pre lekára. Vtedy pacient preberá zodpovednosť za to, čo s ním bude ďalej. Musím rešpektovať jeho rozhodnutie. Ak som chorého čestne a zrozumiteľne informoval o všetkých dôsledkoch odmietnutia, môžem mať čisté svedomie. Vyskytli sa kompenzačné prípady, ktorých základom bolo nedostatočné informovanie pacienta o následkoch odmietnutia výkonu. Preto súčasťou formy informovaného súhlasu je aj odmietnutie vykonania zákroku. Takéto odmietnutie musí pacient potvrdiť svojim podpisom. Ba čo viac, podpisom potvrdzuje, že mal možnosť klásť otázky, že odpovediam porozumel, že bol informovaný o možných komplikáciách a následkoch odmietnutia.
R.D .: Pretože každá z týchto činností prináša rôzne hrozby. Lekári, ktorí takéto zákroky vykonávajú, sa chcú cítiť bezpečne. Samostatné formy majú aj anestéziológovia, pretože celková anestézia so sebou nesie iné riziká ako prevodová. Sú situácie, že na každý, aj ten najmenší lekársky zákrok, akým je napríklad venepunkcia, musí pacient dať súhlas a podpísať ho.
R.D .: Dôvodov je veľa. V prvom rade sa zdá, že každý pacient o medicíne niečo málo vie. Druhým dôvodom je lavína žalôb o náhradu škody. Ďalší - mediálny obraz poľského zdravotníctva. Lekári teda začali byť veľmi opatrní, pre dobro pacienta už nechcú riskovať. A tak pobehujeme medziHippokratova prísaha a realita.
mesačník "Zdrowie"