OVERENÝ OBSAHAutor: Dominika Wilk

Žlč je vylučovaná pečeňou, aby pomohla tráviť tuk a absorbovať veľa vitamínov dôležitých pre zdravie. Okrem toho priaznivo pôsobí na fungovanie čriev a zloženie črevného mikrobiómu. Overte si, aké ďalšie dôležité funkcie táto látka plní a prečo je jej správne prúdenie pre telo také dôležité. Zistite, či je žlč v žalúdku vždy príznakom vážneho ochorenia a aké nepríjemné následky môže spôsobiť stagnácia žlčových ciest

Žlčje lepkavá tekutina produkovaná pečeňou a uložená v žlčníku. Väčšinou sa skladá z vody (podľa toho, či ide o pečeňovú žlč alebo vezikulárnu žlč, obsah vody sa pohybuje od 97% - 89%) a pevných látok (tvoria od 3% -11%).

Zloženie žlče

Pevné zložky žlče zahŕňajú:

  • žlčové kyseliny,
  • cholesterol,
  • fosfolipidov,
  • tuky a mastné kyseliny,
  • bilirubín
  • a ďalšie, menej dôležité zložky, nepresahujúce 5 %.

Kyseliny v žlči zahŕňajú:

  • kyselina cholová a kyselina chenodeoxycholová
  • a deoxychyl
  • a lichtolowy.

Tvoria 64 % pevných látok žlče a sú produkované v pečeni, presnejšie - v hepatocytoch. Odtiaľ sa vylučujú do žlčníka, odkiaľ putujú do dvanástnika a následne sa v 95 % vstrebávajú v periférnom ileu. Potom sa cez portálny obeh vracajú do pečene. Takto cirkulujú medzi pečeňou a črevami 6-12 krát denne.

Cholesterol tvorí 8 % žlče a je prítomný vo voľnej a esterifikovanej forme. Má schopnosť rozpúšťať sa v micelách zložených zo žlčových kyselín a fosfolipidov, a tak ľahko zostáva v žlči.

Ak je žlč dobre zložená, správny pomer cholesterolu a žlčových kyselín v nej je medzi 1:20 a 1:30. Keď sa tieto pomery zmenia a dôjde k drastickému zníženiu množstva žlčových kyselín v pomere k cholesterolu, začnú sa z žlče zrážať usadeniny a tvoria sa cholesterolové kamene

Fosfolipidy spolu so žlčovými kyselinami tvoria micely, v ktorých obojecholesterol, ako aj iné lipidy. Hlavnou formou fosfolipidov v žlči (18 % jej zloženia) je lecitín. Prítomný v potrave, môže byť odtiaľ prijatý a absorbovaný v črevách a potom použitý v tele.

Bilirubín tvorí 2 % žlče a je produktom rozkladu hému, ktorý je súčasťou červených krviniek. K tomuto rozpadu dochádza v pečeni, preto je bilirubín zachytený hepatocytmi a vylučovaný do žlče. Jeho koncentrácia sa zvyšuje po jeho koncentrácii v močovom mechúre a žlčových cestách (narušenie množstva žlčových pigmentov ako je bilirubín a ich hromadenie v krvi a tkanivách vedie k rozvoju žltačky).

Funkcie žlče

Žlč hrá v našom tele veľmi dôležitú úlohu. V prvom rade uľahčuje trávenie tukov, keďže pôsobí ako emulgátor, v ktorom sa rozpúšťajú lipidy. Bez nej by sme tiež ťažko absorbovali tuky a vitamíny rozpustné v tukoch, ako sú:

  • vitamín A,
  • vitamín D,
  • vitamín E,
  • vitamín K.

Pomáha chrániť telo pred mikróbmi tým, že odstraňuje patogény z tenkého čreva a stimuluje črevné baktérie k produkcii antibakteriálnych zlúčenín.

Hrá dôležitú úlohu pri detoxikácii organizmu, pretože obklopuje toxické zlúčeniny, napr. metabolity liekov a iné škodlivé látky rozpustné v tukoch, a transportuje ich do hrubého čreva (tam ide 5 % žlče), čím umožňuje odstrániť s výkalmi.

Okrem toho je nevyhnutný pre správne fungovanie migrujúceho myoelektrického komplexu (MMC), ktorý je zodpovedný za odstraňovanie zvyškov potravy z čriev v období medzitrávenia

Choroby súvisiace s nesprávnym tokom alebo zložením žlče

Žlčové kamene

Jednou z najčastejších chorôb spojených s poruchami toku a zloženia žlče je ochorenie žlčových kameňov. Spočíva v tvorbe kameňov v žlčníku alebo žlčových cestách

Vznikajú napríklad z usadenín cholesterolu, ale aj hlienov či bilirubátov vápnika a bielkovín. Vznikajú, keď množstvo cholesterolu v žlči presiahne schopnosť rozpustiť ho v micelovej zmesi pozostávajúcej zo žlčových solí a fosfatidylcholínu.

Dôležitým faktorom, ktorý podporuje tvorbu žlčových kameňov, sú všetky druhy porúch kontraktility žlčníka, ako aj cholestáza a biliárna dyskinéza

Tvorba tohto typu ložísk je často podmienená geneticky a faktory zvyšujúce riziko sú:

  • obezita,
  • infekcia žlčových ciest,
  • výživaparenterálne (po operáciách),
  • koexistencia iných chorôb, napr. cystická fibróza

Žlč v žalúdku

Žlč prítomná v žalúdku môže naznačovať prítomnosť refluxu žlče. Vždy je však potrebné odlíšiť fyziologický gastro-duodenálny reflux od patologického, pretože prvý nemá žiadne následky vo forme poškodenia žalúdka a druhý spôsobuje príznaky ako zápal žalúdočnej sliznice

Fyziologický reflux je spojený s prirodzenou regurgitáciou žlče z dvanástnika do žalúdka v období interdigestion, presnejšie - v druhom období pôsobenia migrujúceho myoelektrického komplexu (MMC).

V treťom štádiu MMC je žalúdok očistený od žlče a tento jav nespôsobuje žiadne chorobné následky. Len u ľudí, ktorí zápasia s gastroparézou, t.j. dlhým vyprázdňovaním žalúdka, sa predlžuje obdobie kontaktu žlče so sliznicou žalúdka, čo môže mať za následok vznik erózií.

Žlč v žalúdku, často zistená pri gastroskopii, môže, ale nemusí naznačovať prítomnosť refluxu žlče. Môže ísť o dôsledok samotného zákroku, pri ktorom dochádza k podráždeniu pyloru koncom endoskopu. Okrem toho samotná prítomnosť žlče nie je meradlom sťažností.

Aby ste mohli hovoriť o refluxe žlče, musia ho sprevádzať ďalšie príznaky:

  • prítomnosť erózií,
  • prekrvenie žalúdka,
  • inkrustácia sliznice žlčou,
  • Má väčší sklon ku krvácaniu.

Ak sa počas endoskopického vyšetrenia nezaznamenajú žiadne takéto príznaky, nemožno potvrdiť, že žlč v žalúdku je výsledkom patológie. Prítomnosť vyššie uvedených sprievodných symptómov tiež nie vždy dáva túto istotu, keďže podobný obraz máme aj pri chemickej gastritíde, ktorá môže byť spôsobená zneužívaním nesteroidných antiflogistík. Rozhodujúcim faktorom je v tomto prípade jeho patologické vyšetrenie

Prírodné látky používané na stimuláciu žlče

Nesprávna strava alebo životný štýl môže viesť k nadmernej koncentrácii žlče v žlčníku, čo spôsobuje neskoršie problémy s trávením tukov a tiež zvyšuje riziko tvorby žlčových kameňov

Aby ste predišli takýmto situáciám, oplatí sa pri problémoch s vylučovaním žlče alebo jej stagnácii siahnuť po vhodne zostavených zmesiach bylín a suplementoch, ktoré zlepšia činnosť žlčníka a zlepšia funkciu pečene.

Artičok obyčajný

Artičok je jednou z najčastejšie používaných zložiek v doplnkoch zameraných na zlepšenie zloženiažltá.

Klinické a predklinické štúdie potvrdzujú jeho početné zdravotné vlastnosti, vr. cholagogický a choleretický účinok, ako aj ochranný vo vzťahu k pečeňovým bunkám. Liečivou surovinou sú sušené listy artičokov zozbierané ešte predtým, ako sa na nich rozvinú kvety.

Výťažok z artičokov sa používa predovšetkým pri zápaloch žlčníka a žlčových ciest, ako aj pri ochoreniach pečene či pri otravách toxickými látkami.

Med

O hodnotných vlastnostiach medu sa toho popísalo veľa, no zriedkavo sa o ňom uvažuje v kontexte „drogy“ na zlepšenie sekrécie žlče.

Ako však ukazujú výskumy (vrátane Heralda), med uľahčuje tok žlče, pretože stimuluje sťahy žlčníka a pomáha tak odstraňovať mechanickú žltačku spôsobenú upchatím žlčových ciest žlčovými kameňmi. Okrem toho odstraňuje stagnáciu žlče v žlčníku a zlepšuje motorickú funkciu žlčového systému (štúdie Mikołajenka a Starcewa).

Bylinné zmesi na prevenciu ochorenia žlčových kameňov

Byliny sú účinnejšie v kombinácii s inými bylinkami. Preto ich správne zloženie dokáže lepšie zlepšiť tok žlče a dokonca predchádzať žlčovým kameňom. Napríklad kombinácia Helichrysum, mäty piepornej a nechtíka stimuluje produkciu žlče a zabraňuje jej stagnácii.

Zmes mätových kvapiek (dostať v lekárni) spolu so šťavou z výhonkov kvetov Kurdybanky zabraňuje hromadeniu žlče v žlčníku, a tak chráni pred ochorením žlčových kameňov.

Kategórie:

Gastrológia